Právnik Erik Schmidt  sa venuje obchodnému právu. Ale –  žalobu podal kvôli ľudským právam. Nepochopil totiž,  prečo mu vláda určuje,  že do  prírody môže ísť len po testovaní. “Mne sa celé toto opatrenie javí ako forma trestu pre tých, čo sa z rôznych dôvodov nešli,  respektíve nechcú testovať. Považujem to za formu neoprávneného nátlaku,” vyhlásil Schmidt pre  ParlamentneListy.sk.

Podali ste žalobu  kvôli  zákazu chodenia do prírody bez potvrdenia o negatívnom teste. Ste zrejme prvý v tomto 5  a pol miliónovom štáte, kto to urobil,  pričom veľmi veľa ľudí  považuje toto opatrenie za absolútny nezmysel. Čo vás k tomu primälo? 

Toto opatrenie mi prišlo  nelogické v rámci ostatných proticovidových opatrení. Nakaziť niekoho v prírode? Tam predsa človek chodí, aby si prečistil pľúca a nabil sa  pozitívnou energiou. Neviem, či som jediný, ale inšpiroval som sa rozhodnutím Ústavného súdu SR, ktorý okrem iného hovorí o tom, že tieto právne akty – vlády alebo Úradu verejného zdravotníctva – sú hybridné právne akty a mali by sa nimi zaoberať súdy, konkrétne správne kolégiá. Ústavný súd sa takýmito opatreniami zaoberať odmietol. Tak som dospel k záveru, že ako človek,  ktorý má  pocit neoprávneného, respektíve neprimeraného obmedzenia svojich ľudských práv a  slobôd, musím sa domôcť svojich práv prostredníctvom takejto žaloby. Vzhľadom na to, že vírus sa podľa vedeckých štúdií šíri kvapôčkovým prenosom medzi nejaký čas blízko stojacimi osobami, mám pochybnosti o tom, že prechádzky, či voľnočasové  aktivity v prírode, kde dvaja ľudia prejdú v nejakom časovom rozpätí okolo toho istého miesta v lese, môžu mať nejaký zásadný vplyv na prenos a šírenie tejto infekcie.

Ústavný súd sa teda vyhol  posudzovaniu vládnych uznesení, to ste sa obrátil  rovno na Európsky súd pre ľudské  práva v Štrasburgu, či? 

Nie,  keďže sa vecou podľa Ústavného súdu majú  zaoberať správne  kolégiá, obrátil  som sa 28. januára na Krajský súd v Bratislave.

Nuž ale kým súd rozhodne, tak asi aj pandémia skončí, nie?

Práve preto  som  podal správnu žalobu a z dôvodu efektívnosti ochrany som požadoval  aj neodkladné opatrenie. Kým súd  rozhodne v merite veci,  opatrenie stratí platnosť a žaloba by tak  bola neefektívnym prostriedkom ochrany. Bohužiaľ, opatrenie vypršalo, súd ma doteraz ani len nevyzval na uhradenie súdneho poplatku. Jediná reakcia bola z ústredného portálu, že žaloba bola prijatá.

Na Ústavnom súde presne tento postup na súdoch, tuším, predvídal sudca Peter Straka?

Áno, pán Straka vo svojom názore, ktorý bol odlišný od názoru zvyšnej časti sudcov  ústavného súdu tvrdil, že nie je možné považovať správny súd za efektívny, lebo tam nie  sú lehoty a právo sťažovateľa – žalobcu na efektívnu súdnu ochranu tak bude ohrozené. To sa aj stalo. 

Uvidíme,  kedy sa Krajský súd v Bratislave rozpohybuje, ak by však išli vašou cestou ľudia,  čo odmietajú testovanie a vidia zákaz pohybu v prírode rovnakou optikou ako vy a podali by žaloby,  súdy by zahltili… Koniec koncov psychológovia upozorňujú, že 33 percent  študentov  dostalo cez lockdown depresiu. Lekári varujú  pred priberaním, zvýšením krvného tlaku a cukrovkou. Podmieňovať pohyb na čerstvom vzduchu – ktorý by mal byť, naopak, podporovaný vládou a ministrom zdravotníctva – nejakým antigénovým testovaním, vyzerá skutočne nelogicky…

Mne sa celé toto opatrenie javí ako forma trestu pre tých, čo sa z rôznych dôvodov nešli,  respektíve nechcú testovať. Považujem to za formu neoprávneného nátlaku, aby sa podrobili zámerom a cieľom, ktoré vláda testovaním sleduje. Uvidíme, ako sa s touto žalobou a týmto neprimeraným obmedzením základných ľudských práv a slobôd vysporiada súd.  

A samozrejme, nesmieme zabudnúť, čo tvrdí časť verejnosti: “ale veď napríklad bratislavská Koliba alebo Železná studnička bývajú také plné, že je to doslova hlava na hlave”. Vaša reakcia?

Opäť to považujem za neprimerané či neproporcionálne opatrenie. Ak chcem lokálne riešiť problém, nedáva zmysel prijať celoslovenské opatrenie. Ale to už sme pri skríningu a atómovej bombe…

Autor: Lenka Dale

Zdroj: parlamentnelisty.sk