Ponúknem vám trochu iný pohľad na pandémiu koronavírusu na Slovensku a v Európe, na úspešnosť európskych krajín v zápase s ňou. Pandémia je výzvou i pre matematika, tak som počítal, a to tak, aby som sa oslobodil od rámca úzkeho pohľadu na obdobie niekoľkých dní a skúmal som dlhšie obdobia. Výsledky boli pre mňa prekvapujúce a možno budú i pre vás.
Výpočty som vykonával na základe dát, ktoré poskytuje svetová stránka Worldometers.
Pandémia zastihla Európu začiatkom marca, v priebehu niekoľkých dní sa stala pre nás každodennou témou a je ňou už rok. Rúška, odstupy, obmedzenia pohybu (napríklad aj počas veľkonočného týždňa), zavreté školy, toto všetko sa stalo samozrejmosťou okamžite.
Spočiatku sme patrili k najlepším
Od začiatku sme s napätím počúvali správy o denných prírastkoch infikovaných, potom aj o prvých mŕtvych. A boli sme šťastní, že v porovnaní s inými sme na tom boli podstatne lepšie. Omnoho, omnoho lepšie. Bolo to až neuveriteľné.
Pri porovnávaní krajín budeme pracovať s ukazovateľom počet mŕtvych na COVID-19 pripadajúci na 100-tisíc obyvateľov. Budeme to robiť za rôzne obdobia. Krajiny budeme v tabuľkách radiť od najmenšej úmrtnosti po najväčšiu.
Najprv si zoberieme obdobie marca a apríla. Ako vyzeral rebríček 43 európskych krajín (tzv. „trpasličie“ štáty sme ignorovali) po dvoch mesiacoch pandémie, teda 1. mája 2020? Nuž stáli sme na stupienkoch víťazov. Vyzerali takto.
Patrila nám tretia priečka, mali sme asi jedného mŕtveho na 200 tisíc obyvateľov. Krajiny, ktoré boli vtedy na spodku tabuľky, mali desiatky mŕtvych na 100-tisíc obyvateľov. Napríklad v Belgicku to bolo 68, viac ako stokrát horšie ako na Slovensku.
Potom sme začali padať
Onedlho sme začali postupne klesať. Stále sme však v lepšej polovici, i keď už tesne. Dnes, k 31. januáru 2021, sme až na 20. mieste:
Treba si uvedomiť jednu vec. Vyššie uvedená tabuľka je, takpovediac, historická. Spoliehať sa na to, že sme stále v lepšej polovici znamená žiť zo starej slávy, z toho, čo bolo pomaly pred rokom. To ako keby sa v Uruguaji tešili, že ich futbal je skvelý, lebo tím Uruguaj boli majstri sveta v roku 1930 a 1950.
Dnes to je s Covidom už úplne inak. A ako to je, zistíme, ak sa nebudeme pozerať, ako to bolo s úmrtnosťou od začiatku podnes, ale ak sa budeme pozerať, ako je to za posledné obdobie.
Nechajme históriu, pozrime sa na posledné obdobie
Pozrime sa, ako vyzerá tabuľka úmrtnosti napríklad za posledný mesiac, presnejšie za prvých 30 dní januára 2021. Slovensko je na 40. mieste, je štvrtá najhoršia krajina.
Skúsme teraz analyzovať úspešnosť krajín za posledné, avšak dlhšie obdobie. Zvoľme si posledný polrok, teda mesiace od augusta 2020 po január 2021 vrátane. Čaká nás prekvapenie. Z dôvodu náročnosti výpočtov budeme porovnávať Slovensko už iba s Rakúskom, Poľskom, Maďarskom, Českom a Švédskom. S prvými štyrmi preto, lebo sú to susedné a kultúrne blízke krajiny. So Švédskom preto, lebo Švédsko je notoricky známe benevolenciou svojho prístupu k pandémii, v čom je priam opakom Slovenska.
Tu je tabuľka úmrtnosti za uvedený polrok:
Áno, vidíte dobre. Za celý posledný polrok sme na tom výrazne horšie ako Švédsko. Zhrňme si fakty.
Zhrnutie faktov
Slovensko bolo v ukazovateli úmrtnosti treťou najúspešnejšou európskou krajinou počas prvých dvoch mesiacov pandémie koronavírusu. Dnes je v počte obetí od počiatku do súčasnosti na dvadsiatom mieste, o dve miesta pred Rakúskom, iba o 9 miest pred Švédskom.
Za posledných 6 mesiacov je na tom Slovensko horšie ako Rakúsko i ako Švédsko. Za posledné dva mesiace je na tom horšie aj ako Poľsko. Za posledný mesiac je na tom horšie ako Maďarsko aj Česko a v Európe je na štvrtom najhoršom mieste.
Uvedomme si, čo to znamená, že za posledný polrok vo Švédsku úmerne podľa počtu obyvateľov zomiera na covid podstatne menej ľudí ako na Slovensku. A takisto v Rakúsku. Švédsko je známe vari najbenevolentnejším prístupom k pandémii. V porovnaní so Slovenskom je to takmer nič. Naopak, Slovensko robí nesmierne tvrdé opatrenia. Zatvára všetky školy, ruší všetky bohoslužby, rúška sú povinné, štát organizuje opakovane povinné celoštátne testovania pod sankciami, atď., atď. Sú to „najväčšie logistické podujatia v histórii samostatnej Slovenskej republiky“. A Švédsko si svoje postavenie postupne vylepšuje, pričom k tomu zlepšeniu sa dostáva takpovediac „flákaním“. Slovensko sa k európskemu dnu doslova premordováva za nebývalého nasadenia celej spoločnosti. Je to paradox.
Závery
Netreba si myslieť, že epidemiologická situácia sa v tejto chvíli na Slovensku zhoršuje. Nie, situácia sa mierne zlepšuje. Zhoršujeme sa však v porovnaní s inými krajinami, a to už dlhé mesiace.
Nemyslím si, že treba rušiť všetky opatrenia, avšak paradox, že Slovensko si stále pohoršuje v porovnaní s krajinami, ktoré vôbec nerobia tak tvrdé opatrenia, budí otázky, či opatrenia nie sú nadmerné. Niektoré sú, lebo sú neúčinné.
Téza premiéra Matoviča spred štvrťroka, že celoslovenským plošným testovaním si kupujeme slobodu pohybu sa, zdá sa, úplne zrútila.
Možno sme sa fatálnej chyby dopustili v novembri, keď sa robilo málo PCR testov, čím sme stratili reálny pohľad na opätovné zosilnenie pandémie, za čo platíme doteraz.
Veľmi si vážim nasadenie zdravotníkov a epidemiologických odborníkov. Ale akokeby platilo, že je stále veľa vecí, ktoré o správaní tejto epidémie nevieme. Covid ide po veľmi starých a veľmi chorých ľuďoch. Otázka je, či je efektívne chrániť ich tak, že opatrenia sa uvalia na všetkých.
V diskusii o tom, čo robiť, by bolo treba najprv ukončiť manipulačnú hru, v ktorej je každý, komu sa niektoré opatrenia zdajú prehnané a neefektívne, obvinený, že sú mu ľahostajné ľudské životy.
Vladimír Palko - matematik, bývalý minister vnútra, autor medzinárodne úspešnej knihy Levy prichádzajú, komentátor denníka Štandard.
Zdroj: dennikstandard.sk
