JUDr. Marica Pirošíková k celoplošnému testovaniu na Slovensku a očkovaniu v EÚ

26.01.2021 | 14:33
Dlhoročná zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková považuje testovanie za absolútne ignorovanie hlasu odborníkov, ktorí upozorňujú na plytvanie ľudskými zdrojmi a ohrozenie verejného zdravia.

Známa advokátka a bývalá dlhoročná ochrankyňa nášho štátu pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP), pôsobiaca na UMB v Banskej Bystrici JUDr. Marica Pirošíková sa z právneho hľadiska vyjadrila k opakovanému celoplošnému testovaniu u nás a očkovaniu proti COVID-19, ktoré prebieha v celej Európskej únii.

Pozrime sa spolu s ňou na právne aspekty týchto opatrení aplikovaných v jednotlivých krajinách vrátane Slovenska, s dopadom na zdravie ľudí a ľudské práva.

Aký je Váš názor na opakované celoplošné testovanie vo všetkých okresoch Slovenska v aktuálnej pandemickej situácii?

Predovšetkým je to absolútna ignorovanie hlasu odborníkov, ktorí upozorňujú na plytvanie ľudskými zdrojmi a ohrozenie verejného zdravia. Pokiaľ ide o prvú výhradu, je evidentné, že celoplošné testovanie zamestnáva obrovské množstvo zdravotníkov a tí sú momentálne vyťažení v nemocniciach i na ambulanciách, kde sú potrebnejší.

Významným argumentom odborníkov je aj upozornenie na to, že pri plošnom testovaní sa združujú ľudia pri čakaní na odber, a to je rizikové pre šírenie vírusu, pretože tu už cirkuluje oveľa infekčnejší britský variant.

Benefit jednorazového záchytu infikovaných znižujú podľa epidemiologičky Alexandry Bražinovej falošná pozitivita a falošná negativita antigénových testov. Preto odporúča testovať len v miestach s najvyšším výskytom, rizikových prevádzkach, či strategických podnikoch.

Ja dodávam, že vzhľadom na vyššie uvedené je celoplošné testovanie hazardovanie so zdravím obyvateľstva a neprípustným zásahom do ľudských práv. Príklad, ako sa to dá dobrovoľne a rozumne riešiť, ukázali napríklad mestá Trenčín a Banská Bystrica.

Odborníci považujú za najefektívnejšiu ochranu pred infekciou koronavírusom očkovanie. Čo si o tom myslíte?

Známa advokátka a bývalá dlhoročná ochrankyňa nášho štátu pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP), pôsobiaca na UMB v Banskej Bystrici JUDr. Marica Pirošíková sa z právneho hľadiska vyjadrila k opakovanému celoplošnému testovaniu u nás a očkovaniu proti COVID-19, ktoré prebieha v celej Európskej únii.

Pozrime sa spolu s ňou na právne aspekty týchto opatrení aplikovaných v jednotlivých krajinách vrátane Slovenska, s dopadom na zdravie ľudí a ľudské práva.

Aký je Váš názor na opakované celoplošné testovanie vo všetkých okresoch Slovenska v aktuálnej pandemickej situácii?

Predovšetkým je to absolútna ignorovanie hlasu odborníkov, ktorí upozorňujú na plytvanie ľudskými zdrojmi a ohrozenie verejného zdravia. Pokiaľ ide o prvú výhradu, je evidentné, že celoplošné testovanie zamestnáva obrovské množstvo zdravotníkov a tí sú momentálne vyťažení v nemocniciach i na ambulanciách, kde sú potrebnejší.

Významným argumentom odborníkov je aj upozornenie na to, že pri plošnom testovaní sa združujú ľudia pri čakaní na odber, a to je rizikové pre šírenie vírusu, pretože tu už cirkuluje oveľa infekčnejší britský variant.

Benefit jednorazového záchytu infikovaných znižujú podľa epidemiologičky Alexandry Bražinovej falošná pozitivita a falošná negativita antigénových testov. Preto odporúča testovať len v miestach s najvyšším výskytom, rizikových prevádzkach, či strategických podnikoch.

Ja dodávam, že vzhľadom na vyššie uvedené je celoplošné testovanie hazardovanie so zdravím obyvateľstva a neprípustným zásahom do ľudských práv. Príklad, ako sa to dá dobrovoľne a rozumne riešiť, ukázali napríklad mestá Trenčín a Banská Bystrica.

Odborníci považujú za najefektívnejšiu ochranu pred infekciou koronavírusom očkovanie. Čo si o tom myslíte?

Pokiaľ ide o očkovanie, zaujalo ma stanovisko Českej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie z decembra 2020 k tejto téme. Zdôrazňujú individualizovaný prístup k očkovaniu. Neodporúčajú napríklad očkovať osoby, ktoré preukázateľne COVID-19 prekonali v minulosti (potvrdené PCR testom), ak boli stanovené a detekované špecifické IgG/IgA protilátky v období viac ako 3 mesiace po ochorení.

Ďalej by sa podľa nich nemali očkovať osoby, ktoré trpia akútnym infekčným ochorením akéhokoľvek pôvodu. U osôb, ktoré sú vo veľkom riziku infekcie odporúčajú pred prípadným očkovaním uskutočniť aspoň orientačný test na protilátky z kvapky krvi: ak vyjde pozitívny, nie je očkovanie potrebné. Ak vyjde negatívny, je potrebné uskutočniť antigénový test, ak vyjde pozitívny, tak overiť PCR, ak aj ten vyjde pozitívny, zatiaľ neočkovať.

Tento postup odporúčajú aj inak zdravým osobám. Osobám s akýmikoľvek výraznejšími alergickými reakciami v minulosti (nielen na vakcíny) odporúčajú pred očkovaním zvážiť antialergickú premedikáciu. V stanovisku sa tiež zaoberajú tým, ako postupovať v prípade niektorých kategórií pacientov. Upozorňujú aj na to, že vakcíny sú schválené až od 16 rokov veku.

Podľa môjho názoru musí byť očkovanie dobrovoľné. Zdravotníci, ktorí odmietajú očkovanie nemôžu byť za to štátom akokoľvek postihovaní, a to práve vzhľadom na to, že nie je dokázané, že zaočkovaní vírus ďalej nešíria.

V krajinách Európskej únie, ale aj inde vo svete beží diskusia o tom, či sa pre ľudí zavedú tzv. covid digitálne pasy, ktoré by zvýhodňovali zaočkované osoby pri cestovaní resp. znevýhodnili tých, ktorí zaočkovaní nebudú. Aký smerom by sa malo  uberať riešenie tohto problému?

V tomto ohľade upozorňujem na jasné stanovisko výboru Svetovej zdravotníckej organizácie z 15. januára 2021. Výbor pre reguláciu zdravotných predpisov v mimoriadnych situáciách konkrétne odporučil, aby krajiny nevyžadovali od prichádzajúcich cestujúcich dôkaz o zaočkovaní, a to vzhľadom na to, že vplyv očkovania na zníženie prenosu (infekcie) dosiaľ nie je známy a dostupnosť vakcín je v súčasnosti príliš obmedzená.

Vzhľadom na uvedené, ako aj obavy, že novoodhalené varianty koronavírusu by mohli znížiť účinnosť vyvinutých vakcín, nie je možné rozlične zaobchádzať so zaočkovanými a nezaočkovanými. Aj keby sa dostupnosť vakcín zvýšila, pokiaľ nie je dokázané, že zaočkovaní vírus ďalej nešíria, nie je možné argumentovať ochranou verejného zdravia.

Aj na Slovensku sa začal hierarchický proces postupného očkovania jednotlivých skupín obyvateľstva. Na čo by sme sa mali v procese liečby zamerať?

Pokiaľ ide o tému COVID-19, štát by sa mal popri očkovaní zamerať na účinnejšiu liečbu, po ktorej dlhodobo volá doktor Juraj Mesík. S odkazom na skúsenosti profesora Thomasa Borodyho prezentuje účinnú terapiu COVID-19 kombináciou lacných liekov ivermektínu, zinku a doxycycklínu.

Kritizuje zároveň používanie drahého a podstate neúčinného lieku remdesiviru v našich nemocniciach, ktorý spochybnila už Svetová zdravotnícka organizácia s tým, že má malý alebo žiadny vplyv na dĺžku hospitalizácie či šancu, že pacient prežije. Pripomínam, že na úspešnosť liečby kombináciou ivermektínu, kalcitriolu, vitamínu C, zinku a aspirínu upozornil v denníku Pravda doktor Martin Novysedlák, slovenský lekár pracujúci v Nemecku, ktorý túto liečbu uplatnil v domovoch sociálnych služieb.

Zdroj: bystricoviny.sk


Zobraziť ďalšie

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Zaujímavosti