VIDEO: Putin oznámil, že uznal separatistické republiky v Donbase

21.02.2022 | 20:30
  85
So žiadosťou o uznanie nezávislosti oslovili ruského prezidenta už predtým líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin aj šéf Luhanskej ľudovej republiky Leonid Pasečnik.

Ruský prezident Vladimír Putin Putin v televíznom prejave k národu oznámil, že je nevyhnutné uznať nezávislosť ľudových republík vyhlásených proruskými separatistami na východe Ukrajiny.

Štátna televízia vzápätí ukázala, ako podpisuje príslušné dekréty a dohody s lídrami Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Tieto dohody podľa pozorovateľov majú Rusku poskytnúť právny základ pre vyslanie vojakov do východoukrajinského Donbasu.

Putin zároveň nariadil armáde začať misiu v dvoch povstaleckých republikách na východe Ukrajiny. Cieľom misie má byť podpora mieru, napísala agentúra TASS. V nadväznosti na uznanie samostatnosti separatistických regiónov Putin s lídrami Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky podpísal dohody o spolupráci. Zatiaľ nie je jasné, či a kedy vojaci vstúpia na územie Ukrajiny.

Rozhodnutie Ruska uznať nezávislosť povstaleckých samozvaných republík na východe Ukrajiny je jasným porušením minských mierových dohôd a tento krok nezostane bez odpovede. V pondelok večer sa na tom telefonicky zhodli nemecký kancelár Olaf Scholz a prezidenti Spojených štátov a Francúzska Joe Biden a Emmanuel Macron.

„Nemecko, Francúzsko a USA rozhodnutie ruského prezidenta (Vladimira Putina) ostro odsudzujú,“ uviedol hovorca nemeckého kancelára Steffen Hebestreit.

Scholz, Biden a Macron vyjadrili solidaritu s Ukrajinou a ocenili doteraz zdržanlivú reakciu ukrajinských predstaviteľov vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Zhodli sa tiež na tom, že sa budú naďalej usilovať o územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny a zároveň chcú predísť ďalšej eskalácii napätia.

Lídri Európskej únie v pondelok odsúdili rozhodnutie Putina uznať za nezávislé štáty dve separatistické oblasti ležiace na východe Ukrajiny. Európska únia zároveň ohlásila, že zavedie sankcie voči jednotlivcom zapojeným do „nezákonného aktu“ uznania separatistických oblastí na východe Ukrajiny.

V spoločnom vyhlásení to uviedli šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel. „Únia opakuje svoju neochvejnú podporu pre nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc,“ uviedli Leyenová a Michel.

Uznanie separatistických oblastí na východe Ukrajiny zo strany Ruska je jasným porušením medzinárodného práva, vyhlásil v pondelok večer britský premiér Boris Johnson, počas tlačovej konferencie, ktorá bola venovaná zmierňovaniu opatrení zameraných na „život s covidom“.

„Práve keď som prišiel na túto tlačovú konferenciu, Vladimir Putin oznámil, že Rusko uznáva Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku ako nezávislé štáty. Ide o jasné porušenie medzinárodného práva. Je to flagrantné porušenie suverenity a integrity (Ukrajiny),“ povedal Johnson novinárom.

Biely dom v pondelok večer oznámil, že americký prezident Joe Biden nariadi nové sankcie voči separatistickým regiónom na východe Ukrajiny, ktoré sa rozhodol uznať ruský prezident Vladimir Putin za nezávislé štáty.

„Očakávali sme takýto krok Ruska a sme pripravení okamžite reagovať. Prezident Biden čoskoro vydá nariadenie, ktorým zakáže nové investície, obchod a financovanie americkými osobami do, z alebo v Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike. Toto nariadenie tiež poskytne právomoc uvaliť sankcie na každú osobu, ktorá sa rozhodne pôsobiť v týchto oblastiach Ukrajiny. Ministerstvo zahraničných vecí (USA) a ministerstvo financií (USA) budú mať čoskoro ďalšie podrobnosti. Čoskoro tiež oznámime ďalšie opatrenia súvisiace s dnešným očividným porušením medzinárodných záväzkov Ruska,“ uviedla vo vyhlásení zverejnenom na internetovej stránke hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová.

Hovorkyňa zdôraznila, že tieto opatrenia nie sú súčasťou „rýchlych a prísnych“ ekonomických opatrení, ktoré Washington „pripravoval v koordinácii“ so svojimi spojencami a partnermi. Psakiová spresnila, že ak by Rusko vojensky napadlo Ukrajinu, spomínané opatrenia by boli ich doplnením.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg odsúdil rozhodnutie ruského prezidenta uznať za nezávislé štáty dve separatistické oblasti ležiace na východe Ukrajiny. Uviedol pritom, že takýto krok je porušením tzv. minských dohôd.

Stoltenberg povedal, že Rusko týmto rozhodnutím „ešte viac podkopáva suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, oslabuje snahy o vyriešenie konfliktu a porušuje minské dohody“, ktoré taktiež podpísalo. „Moskva naďalej podnecuje konflikt na východe Ukrajiny tým, že poskytuje finančnú pomoc a vojenskú podporu separatistom. Pokúša sa tiež nájsť si zámienku na ďalšiu inváziu na Ukrajine,“ dodal Stoltenberg.

Rusko vyzval, aby si „zvolilo cestu diplomacie“ a stiahlo svojich vyše 150-tisíc vojakov, ktorých v ostatných týždňoch zhromaždilo pri ukrajinských hraniciach. Ukrajina nie je členskou krajinou NATO a Stoltenberg v tejto súvislosti povedal, že do nej nebudú vyslané ozbrojené sily Aliancie, aby ju bránili pred prípadným napadnutím Ruska. Členské krajiny NATO, obzvlášť Spojené štáty, však Ukrajine posielajú zbrane a iné zásoby. Zároveň vysielajú vojakov do členských krajín na východnom krídle NATO, aby posilnili ich bezpečnosť.

SR neuznáva samozvanú nezávislosť republík v Donbase

Uznanie nezávislosti separatistických republík je len podpora násilia a nenávisti, uviedol slovenský premiér Eduard Heger v reakcii na prejav ruského prezidenta Vladimíra Putina.

„Po anexii Krymu Rusko pokračuje v praktikách, ktoré nevedú ani k mieru, ani k prosperite, ani k dobrému spolunažívaniu Ukrajincov a Rusov,“ uviedol predseda vlády. Uznaním separatistických republík budú podľa Hegera trpieť obyčajní ľudia. Premiér si váži rozvážny postoj Ukrajiny, „ktorá sa snaží nedávať ruskému imperializmu zámienku na inváziu“. Tým podľa neho chráni životy Ukrajincov aj Rusov.

Slovenská republika odmieta rozhodnutie Ruskej federácie, ktorá v pondelok uznala nezávislosť separatistických entít tzv. Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR to uviedlo v oficiálnom vyhlásení.

Slovenský rezort diplomacie označil ozhodnutie Ruska za neprijateľný krok, ktorý je „v priamom rozpore s deklarovaným záujmom hľadať konštruktívne riešenie v diplomatickom dialógu v príslušných medzinárodných formátoch“. Podľa rezortu je takéto konanie v rozpore tiež s „princípom nedeliteľnosti bezpečnosti, ktorý Ruská federácia sama zdôrazňuje a žiada o jeho rešpektovanie ako NATO, tak aj EÚ“.

„Slovenská republika rezolútne neuznáva samozvanú nezávislosť uvedených separatistických entít,“ uviedlo ďalej ministerstvo.

Principiálna zahraničnopolitická pozícia Slovenska podľa vyjadrenia rezortu „podporuje politickú suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť nášho suseda – Ukrajiny a univerzálnu platnosť a rešpektovanie princípov medzinárodného práva“.

EÚ varovala Putina pred sankciami

Európska únia musí okamžite uvaliť sankcie voči Rusku za to, že uznalo ukrajinské separatistické regióny. V reakcii na krok šéfa Kremľa Vladimira Putina to v pondelok večer uviedol lotyšský minister zahraničných vecí Edgars Rinkevičs.

„Rozhodnutie Ruska uznať takzvané Donecké a Luhanské ľudové republiky je flagrantným porušením medzinárodného práva a územnej celistvosti Ukrajiny. Lotyšsko odsudzuje tento akt agresie a vyzýva na ráznu medzinárodnú reakciu. EÚ musí okamžite uvaliť sankcie,“ napísal šéf lotyšskej diplomacie Edgars Rinkevics na sociálnej sieti Twitter.

Európska únia je „pripravená zareagovať“, ak ruský prezident Putin uzná dve samozvané republiky na východe Ukrajiny za nezávislé štáty, povedal ešte skôr v pondelok šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell.

„Vyzývame prezidenta Putina, aby rešpektoval medzinárodné právo a minské dohody a očakávame, že neuzná nezávislosť Luhanskej a Doneckej oblasti,“ uviedol Borrell po zasadnutí s ministrami zahraničných vecí členských krajín EÚ, ktoré sa konalo v pondelok v Bruseli.

„Sme pripravení reagovať rázne a jednotne, v prípade, že by sa tak rozhodol,“ povedal. „Ak dôjde k anexii, budú na sankcie,“ dodal Borrell podľa agentúry DPA s tým, že sankcie predloží na schválenie ministrom EÚ.

Putin ešte v ten deň telefonoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a oznámil im, že „v blízkej budúcnosti“ má v úmysle podpísať výnos o uznaní Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Uvádza sa to vo vyhlásení Kremľa, z ktorého citovala agentúra Interfax.

Scholz Putina varoval pred takýmto krokom, ktorý by bol podľa jeho slov v "ostrom rozpore" s minskými dohodami zameranými na urovnanie konfliktu v Donbase, informovali agentúry DPA a AFP.

Nemecký kancelár podľa slov svojho hovorcu Steffena Hebestreita zdôraznil, že uznanie Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) by bolo "jednostranným porušením" minských dohôd zo strany Ruska. Putina zároveň vyzval k "okamžitej deeskalácii" a stiahnutiu vojsk z hraníc s Ukrajinou.

"(Kancelár) zdôraznil, že teraz je mimoriadne dôležité dodržiavať prímerie na východnej Ukrajine a podniknúť kroky k zmierňovaniu (napätia)," uviedol úrad kancelára s tým, že "Rusko má v tomto smere osobitnú zodpovednosť".

Scholz momentálne po rozhovore so šéfom Kremľa konzultuje situáciu okolo Ukrajiny s "najbližšími partnermi" vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Macron po telefonáte s Putinom zvolal bezpečnostnú radu štátu.

Rozhodnutie o uznaní nezávislosti DĽR a LĽR padne dnes, povedal Vladimir Putin na zasadnutí Bezpečnostnej rady, ktorej členovia podporili výzvu samozvaných republík.

„Vážení kolegovia, počul som váš názor. Rozhodnutie padne dnes. Chcem sa vám poďakovať za toto stretnutie,“ povedal prezident na záver zasadnutia Bezpečnostnej rady.

Okrem Putina sa na ňom zúčastnili aj minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, minister obrany Sergej Šojgu, premiér Michail Mišustin a ďalší členovia Rady.

S takouto žiadosťou o uznanie nezávislosti ruského vodcu oslovili už skôr hlavy samozvaných republík Denis Pušilin a Leonid Pasečnik.

V posledných dňoch sa situácia na Donbase vyostrila – Kyjev ignoruje dohody, sústredil väčšinu armády na línii dotyku a pravidelne ostreľuje milície, a to aj s použitím zakázanej techniky.

Kvôli hrozbe ukrajinskej invázie do samozvaných republík začali byť ženy, deti a starci evakuovaní do ruských oblastí. Vyhlásená všeobecná mobilizácia.


Trestné operácie proti Donbasu

Putin v pondelok v súvislosti s dianím na východe Ukrajiny vyhlásil, že „Kyjev vykonal už dve trestné operácie proti Donbasu, teraz to vyzerá na začiatok tretej“. Na otvorení zasadnutia Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, ktoré sa koná v Kremli, Putin osobitne zdôraznil osudy ľudí žijúcich na týchto územiach.

Putin na zasadnutí podľa agentúry AFP priznal, že už nemá pocit, že by mierový plán z Minska, dohodnutý s Francúzskom, Nemeckom a Kyjevom, dokázal vyriešiť ukrajinský konflikt. „Chápeme, že neexistujú žiadne vyhliadky“ na implementáciu mierových dohôd z Minska, povedal Putin podľa AFP na zasadnutí. Podľa agentúry TASS Putin skonštatoval, že rokovací proces o Donbase je v slepej uličke.

Ako uviedol Interfax, rokovanie v Kremli je venované posúdeniu situácie v Donbase a vytýčeniu našich „ďalších krokov…berúc do úvahy výzvy vedúcich predstaviteľov Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky“, ktorí sa na ruské vedenie obrátili so žiadosťou o uznanie ich suverenity.

Putin pripomenul, že otázka ich uznania „veľmi úzko súvisí s globálnymi problémami zaistenia bezpečnosti sveta vo všeobecnosti a na európskom kontinente zvlášť“.

Podľa Putina na zasadnutí prednesie správu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý sa angažuje „v oblasti pokusov o vyjednanie bezpečnostných záruk s Washingtonom a Bruselom“.

Okrem toho vystúpi Dmitrij Kozak, ktorý zastupuje Rusko na rokovaniach v tzv. normandskom formáte. Podľa Putina má Kozak podať svoje hodnotenie toho, „čo sa deje v oblasti rokovaní o implementácii dohôd z Minska“, ktoré boli podpísané v roku 2015 s cieľom vyriešiť konflikt na východe Ukrajiny.

Predseda ruskej vlády Michail Mišustin podľa agentúry TASS vyhlásil, že jeho vláda robí prípravy na uznanie DĽR a LĽR už niekoľko mesiacov. Dodal, že podporuje návrh na uznanie ich nezávislosti, ak nedôjde k pokroku v rokovaniach, dodal TASS.

Minister obrany Sergej Šojgu sa vyslovil za uznanie DĽR a LĽR. V podobnom duchu sa podľa TASS vyjadrili aj ďalší účastníci zasadnutia Bezpečnostnej rady. „Ukrajina ani jej západní spojenci nepotrebujú Donbas,“ vyhlásil podľa TASS Dmitrij Kozak, ktorý kritizoval ukrajinské vedenie za to, že „za pochodu“ vymýšľa nové schémy pre urovnanie situácie v Donbasu, ktoré sú „z oblasti právneho kreténizmu“.

Ukrajinci už niekoľko dní útočia na Doneck a Luhansk

Komentár JUDr. Petra Weisa k napätej situácii medzi Západom a Ruskom:

Dnes uplynul ďalší termín, ktorý USA naplánovali pre ruskú inváziu. Pani Zacharovová sa ironicky opýtala, či jej neoznámia každý takýto budúci termín, aby si vedela plánovať dovolenku na celý nasledujúci rok. Čo dodať? Opäť zlyhávajú americké tajné služby. Ktovie, či je to náhoda. Zlyhávajú rovnako ako v Iraku, či Lýbii. Irak ohlásil dedolarizáciu pri predaji ropy a preto sa tam objavili neexistujúce chemické zbrane a Kaddáfi chcel vlastnú menu krytú zlatom. Obaja lídri na vzopretie sa ekonomike vedenej USA doplatili životom.

To, že Ukrajinci už niekoľko dní (zatiaľ len provokačne a sporadicky) útočia na Doneck a Luhansk sa nepáči ani samotným obyvateľom Ukrajiny. Ak sa do 22.2.2022 nenechajú Rusi vyprovokovať, vojna už nebude. Treba si totiž uvedomiť, že Rusko okrem údajne sporného neodovzdania Krymu Američanom, ktorý bývalý mainstream nazýva anexiou, od druhej svetovej vojny nezačalo žiaden konflikt. Napriek tomu SŠA malo prsty minimálne v 80 konfliktoch. Slovensko si preto dohodou DCA namiesto v tejto dobe toľko potrebnej neutrality opäť zvolilo stranu budúcich porazených. Ak sa však história opäť raz zopakuje, tesne na konci sa pridáme k víťazom.

O čom je vlastne tento konflikt naozaj? Nie je o Ukrajine. Ide o Nemecko a tým pádom o Európu. Ukrajina je obeťou veľkých hráčov. Ide najmä o ekonomické záujmy SŠA v oblasti dodávok plynu do Európy. Stlačený americký LNG za neskutočné peniaze verzus lacný ruský plyn. Ak sa totiž spustí plynovod Nordstream 2, ekonomicky to bude znamenať zblíženie Nemecka a Ruska. A eliminovanie závislosti na ekonomike SŠA. S ekonomickým zblížením príde rozvoj turistického ruchu a spolupráca v ďalších oblastiach. Američanom ostane ako spojenec iba Veľká Británia a dočasne Poľsko s ambíciami na projekt Trojmoria, ktorého by mali byť lídrom. Nemecko je od ruského plynu už teraz závislé a nenechá SŠA, aby zasahovalo do ich energetickej politiky, čo už Olaf Scholz aj jasne deklaroval. O to viac, keď Nemecko oznámilo odstavenie jadrových elektrární a zásoby plynu v zásobníkoch neustále klesajú. Rusi pritom zaznamenali rekord v obratoch z predaja plynu, keďže veľký dopyt prejavila v minulom období Ázia.

SŠA však okrem Európy, kde sa mimochodom chystá obranné cvičenie s vtipne útočným názvom Saber strike, stratilo priebežne aj Áziu. Čína dnes oznámila sankcie voči SŠA pre dodávky zbraní na Taiwan. Postihnú najväčších hráčov Lockheed Martin a Raytheon.

A stratí týmto nelogickým a zúfalým tlakom ešte viac. Zajtra napríklad podpíše Rusko a Azerbajdžan zmluvu o spolupráci.

Veľmi zaujímavou informáciou je presun ambasád z Kyjeva do Ľvova. Nejde o opustenie ambasád kvôli hroziacemu konfliktu, ide o premiestnenie ambasád. Podobný krok sme naposledy zažili v Izraeli pri presune ambasády z Tel Avivu do Jeruzalema. Prečo tomu tak je, sa dozvieme už čoskoro.

Mimochodom, počul niekto niečo o tom, ako dopadlo posledné sedenie amerického FEDu? Vyzerá to tak, že nenašli žiadne riešenie (lebo žiadne okrem bankrotu neexistuje). Kvantitatívne uvoľňovanie malo byť iba dočasné a trvá dodnes. Riešení na získanie času je niekoľko, ani jedno však nie je dobré. Jedno utopí akciové trhy, druhé spotrebiteľov. Tretie je vojna mimo územia SŠA. Ale o tom nabudúce.

PS: keď dnes volal náš premiér Zelenskému, opýtal sa ho, ako môže SR pomôcť (okrem plynu, ktorý sami nemáme a 1,7 milióna). Ponúkol im aj 2 Boženy (mohol pribaliť už aj jednu Zuzanu). Opýta sa však pán premiér slovenských občanov, ako IM môže pomôcť? Podľa slov nášho premiéra má každá krajina právo rozhodnúť sa sama, kam bude patriť. Len Slováci nemôžu. Ani len na ten Ústavný súd nemôžu…

Rusko uznalo Doneckú a Luhanskú republiku ako samostatné štáty

Aktuálny článok právnika Dr. Petra Weisa k situácii:

Pred malou chvíľou podpísali predstavitelia DĽR, LĽR a Ruska dohody o priateľstve, spolupráci a asistencii. Rusko vyzvalo Ukrajinu, aby ukončila vojnu na územiach DĽR a LĽR, inak bude čeliť konzekvenciám. Sýria ako prvá uzná po Rusku DĽR a LĽR. Pridávať sa budú zajtra ďalšie štáty. Európska komisa sa už vyjadrila, že uznanie LĽR a DĽR je porušením medzinárodného práva.

Keďže ide o situáciu podobnú ako pred časom v Kosove, na Slovensku očakávame pomerne svižné komparatívne vyjadrenie pánov Dzurindu (pôvodcu pojmu humanitárne bombardovanie) a Mikloša, pomajdanového poradcu na Ukrajine. Zajtra očakávame uznanie DĽR a LĽR od Venezuely, Kuby a pridá sa aj Nikaragua.

Zelenskij práve dotelefonoval s Bidenom. Briti po pani Trussovej odkazujú, že Rusko porušilo Minské dohody. Kde boli Briti doteraz, keď sa Rusi domáhali ich dodržiavania? Pani Trussová asi zrejme stále netuší, prečo nedostala pri poslednej návšteve možnosť parkovania pred budovou Ministerstva zahraničných vecí Ruska.

Duma schváli rozhodnutie prezidenta Ruska zajtra.

Lotyšsko požiadalo o EÚ ako prvé o uvalenie sankcií na Rusko. Srbský prezident sa vyjadril, že uznanie LĽR a DĽR zmenilo svetový poriadok. Podľa jeho slov uznanie podporuje 85 percent Srbov.

Putin sa okrem iného vyjadril pomerne podrobne k histórii Ukrajiny, uviedol jasne, že NATO nie je obranným zoskupením a jej jediným nepriateľom je a bolo Rusko. Vyjadril sa, že Ukrajina je aktuálne kolóniou Západu s bábkami vo vláde. Ukrajina dostala od Ruska pomoc v hodnote 250 miliárd dolárov, napriek tomu Putin hovoril o vydieraní ukrajinskou štátnou mocou ohľadne dodávok plynu a o jeho bohapustom kradnutí.

Obvinil Západ z podpory nacionalistických a fašistických nálad na Ukrajine. Ukrajinu po prevrate podporovanom Američanmi ovládla korupcia nevídaných rozmerov. Za nárast korupcie a jej reguláciu obvinil priamo americké veľvyslanectvo. Na Ukrajine sa podľa jeho slov aktívne podporovalo potláčanie ruského jazyka.

Putin sa vyjadril, že potrestá zločiny ukrajinského režimu páchané od roku 2014, napríklad upálenie ľudí v Odesse. Označil ambasádu SŠA ako tých, ktorí zorganizovali a financovali Majdan, spolu s uvedením výšky finančnej pomoci zo Západu (1 milión dolárov denne). Odvtedy sa ceny vody zvýšili trojnásobne, ceny elektriny násobne, ceny plynu šli hore rádovo. Mnoho ľudí bolo uvrhnutých na hranicu chudoby.

Rusko urobilo podľa jeho slov všetko, aby Ukrajina dodržala Minské dohody, čo sa nepodarilo.

Šéf NATO Jens Stoltenberg odsúdil uznanie LĽR a DĽR. Situáciu zajtra vyrieši vyhlásenie Olafa Scholza. Ide totiž hlavne o plynovod Nordstream 2. Ak sa Nemci zajtra elegantne dištancujú, možno očakávať koordinovaný spoločný tlak SŠA a orgánov EÚ na práve na Nemecko a jeho ekonomické záujmy. Nemci môžu prvýkrát po druhej svetovej vojne povedať oslobodzujúce NIE.

Čo-to nám napovie postoj Číny, Indie a veľkých juhoamerických štátov. Tento deň sa do histórie zapíše pravdepodobne ako deň, kedy svetová hegemónia SŠA nadobro skončila.

A ako sa hovorí, „krysy“ začnú pomaly opúšťať potápajúce sa lode. Niečo na štýl záveru českého filmového hitu Pyšná princezná. Kazisvet sa nezmôže ani na vytiahnutie hrdzavého meča. Biden sa totiž okolo pol desiatej zmohol iba na uvalenie sankcií v oblasti obchodu a investícii na novouznané DĽR a LĽR.

Žijeme zmenu. Vitajte v novom svete. Vitajte vo svete, kde slovo vojna stráca svoj význam.

Zdroj: pravda.sk / YouTube / akw.sk (1), (2) / skspravy.sk

Zobraziť ďalšie

Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti