Vzdor v gastronómii: Z pomoci sa tešia veľké zahraničné firmy. Malí slovenskí podnikatelia sú kvôli korona-opatreniam na kolenách

11.12.2020 | 10:36
Volanie o pomoc sa stupňuje a pracovníci gastronómie vnímajú opatrenia ako hádzanie polien pod nohy.

Volanie o pomoc sa stupňuje a pracovníci gastronómie vnímajú opatrenia ako hádzanie polien pod nohy. Asi tak by sa dala opísať momentálna situácia, ktorá vládne v jednom z najzasiahnutejších sektorov. Článok vyšiel v spolupráci s Kavickari.sk.

Mnohí to už vzdali, iní bojujú, no nevedia ako dlho ešte vydržia. Majú okrem toho pocit, že základný problém spočíva v tom, že gastrosektor nemá jedného skutočného zástupcu.

Oficiálne by to mala byť Asociácia hotelov a reštaurácií, ktorá už od marca upozorňuje na problémy, navrhuje riešenia a rokuje s vládou a úradmi.

Ich snahou je aj zníženie DPH pre gastrosektor. No návrhy a snahy zostávajú, zatiaľ, nevypočuté. Formujú sa aj občianske iniciatívy, ako Zachráňme gastro!, 10 pre gastro, či Bojujeme za naše gastro, ktoré sa snažia vyvíjať tlak na kompetentných.

Kto pomáha gastru?

Vážnosť situácie si uvedomuje aj Slovenská živnostenská komora. "Slovenská živnostenská komora apeluje na štát, že gastro prevádzky a ich dodávatelia sú naozaj v koncoch a zachrániť ich môže iba okamžité uvoľnenie opatrení," povedal Oldřich Holiš, známy gastronóm a zároveň predseda Slovenskej živnostenskej komory pre portál podnikatelskecentrum.sk.

"Stále žiadame, aby nám štát alebo povedal, ako smieme podnikať, alebo zachránil kožu tým, ktorí sú bez príjmu, no každý mesiac musia platiť stovky a tisíce eur pre neschopnosť politikov pomôcť im, aspoň na úrovni ostatných krajín. Z pomoci, ako je dnes nastavená, sa tešia hlavne veľké zahraničné firmy, no malí slovenskí podnikatelia v službách sú na kolenách. Opakujeme, pomoc štátu slovenským malým podnikateľom v koronakríze je najhoršia z okolitých krajín," zhrnul Ján Laš z iniciatívy Zachráňme gastro!

Upozorňuje tiež, že podnikatelia, ktorí nemajú šancu na zmysluplné donášky, okienkový predaj, či terasy, sú zúfalí. Mesiace sú zatvorení a ak nechcú prepúšťať, platia minimálne 20 percent odvodov, miezd a ďalších nákladov aj za zamestnancov, ktorí musia sedieť doma.

Kto kričí najhlasnejšie...

Tvrdí, že nikto im nepomohol s fixnými nákladmi na udržanie si prevádzky, ako sú energie, stráženie, platby licencií a podobne. Štát podľa neho zo dňa na deň zakazuje, ale na pripravenie komplexného reálneho plánu pomoci nestačia ani mesiace.

"Nesmieme sa im čudovať!" hovorí. "Na druhej strane platí, že my nie sme epidemiológovia ani ústavní právnici. Bezpečnosť zamestnancov a zákazníkov má byť najvyššou prioritou všetkých. Vysvetľovať si hygienické predpisy po svojom a amatérsky chápať Ústavu, zákony a nariadenia, nepovažujeme za rozumné," dodáva.

Čo na to právnik?

"Aktuálna situácia v gastro podnikoch na celom Slovensku je smutná. Odráža najmä nedostatočnú a kritizovanú podporu tohto segmentu v rámci krízových opatrení. Ale najmä hospodársku situáciu jednotlivých podnikateľov, ktorí sú vo väčšine prípadov zodpovední za osudy druhých ľudí. Práve aj tento tlak ich často doženie k diskusiám, ako je aj tá o protiústavnosti vyhlásenia núdzového stavu," hovorí Eva Nemšáková, partner konzultačnej spoločnosti V4 Group, ktorá sa venuje právnym a ekonomickým otázkam svojich klientov i z oblasti gastronómie.

Asi najväčší rozruch a vlnu rôznych reakcií spôsobili prevádzky, ktoré sa rozhodli otvoriť svoje interiéry, navzdory momentálne platiacim opatreniam, čo nezostalo u kompetentných nepovšimnuté.

Minister vnútra Roman Mikulec označil počínanie podnikateľov, ktorí otvárajú prevádzky, za "absolútny hyenizmus. V tom prípade nech zavrú nemocnice, to budem ja hovoriť na krízovom štábe," vyhlásil pred dvomi dňami.

"Vláda ako svoj najvyšší záujem aktuálne prezentuje verejné zdravie a o túto argumentáciu sa opierala aj pri vyhlásení núdzového stavu. Treba dodať, že vyhlásenie núdzového stavu bolo následne podrobené aj preskúmaniu ústavnosti na Ústavnom súde SR. Ten v októbri rozhodol, že napádané uznesenie vlády aj nariadenie vlády sú v súlade s ústavou. Napriek tomuto posúdeniu v odborných kruhoch prebieha určitá diskusia, či môže byť núdzový stav predĺžený, a to aj s odkazom na znenie čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktoré na rozdiel od právnej úpravy vyhlásenia výnimočného stavu nepredpokladá jeho „predlžovanie“," hovorí právnička Eva Nemšáková.

„V prípade, že niektorý subjekt bol v tejto situácii pokutovaný, treba zvážiť právne kroky smerujúce k obrane proti výške pokuty, s poukazom na mimoriadne zlú ekonomickú situáciu daného subjektu, ktorý zákaz prevádzkovania porušil. Objektívne, ak bola pokuta uložená v zmysle platného zákona, je možné zvážiť jej výšku, nie však samotný právny základ, teda porušenie povinnosti/nedodržanie obmedzenia stanoveného zákonom,“ vysvetľuje Nemšáková.

Otvorení, zatvorení. Čo ďalej?

Situácia sa vyhrocuje, zúfalstvo narastá. Niektoré prevádzky otvorili, ostatné čakajú a od 11.decembra budú musieť zatvoriť aj terasy. "Prijaté opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia znamenali zatvorenie alebo výrazné obmedzenie gastrosektora, čo spôsobuje obrovské ekonomické škody a sú priamou príčinou existenčných problémov tisícov podnikov a zamestnávateľov," upozornil Marek Harbuľák z Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska.

Prichádzajú aj ďalšie obmedzenia v súvislosti s novým sprísnením opatrení, čo právnička na záver zhrnula nasledovne: „Pokiaľ Ústavný súd nevydá také stanovisko, ktoré by pozastavovalo účinnosť uznesenia vlády o vyhlásení núdzového stavu, treba rešpektovať princíp legitimity zákona, teda dodržiavať všetky právne predpisy vrátane tých, ktoré obmedzujú činnosť jednotlivých prevádzok. Obdobne ako iniciatíva v oblasti kultúry vyvinula pomerne silný verejný tlak na uvoľnenie opatrení, je podľa môjho názoru verejná mienka naklonená k tomu, aby sa uvoľnenie prísnych opatrení dotklo aj majiteľov a pracovníkov v gastrosektore."

Zdroj: hnonline.sk


Zobraziť ďalšie

Zaujímavosti