Výzva slovenských právnikov proti sústavnému porušovaniu princípov právneho štátu v Slovenskej republike

26.01.2021 | 12:57
Na excesy s politickým narušovaním základných princípov právneho štátu upozorňujú slovenskí právnici v 19 bodoch aj európske inštitúcie zaoberajúce sa dodržiavaním ľudských práv.

Prinášame Vám v plnom znení aktuálnu výzvu časti slovenskej právnickej obce a sudcovského stavu adresovanú predstaviteľom zákonodarnej a výkonnej moci v našej krajine, vychádzajúc z obáv o opakované politické narušovanie základných princípov právneho štátu. Na tieto excesy upozorňujú slovenskí právnici v 19 bodoch aj európske inštitúcie zaoberajúce sa dodržiavaním ľudských práv.

„Počas prijímania protiepidemických opatrení dochádza často k neprimeraným, neodôvodneným a vzájomne rozporuplným zásahom do ľudských práv, ignorujú sa názory odborníkov. Oslabuje sa nezávislý výkon súdnictva či advokácie, pri reformách absentuje odborná diskusia či dialóg so zainteresovanými. Kritika zo strany významných výborov Rady Európy ostáva bez povšimnutia zo strany kompetentných,“ uvádza JUDr. Marica Pirošíková v súvislosti s tým, prečo sa pripojila k výzve Právnici spolu za právny štát.

Podľa signatárov výzvy je dôležité, aby sa aj  príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy dištancovali od krokov slovenských štátnych orgánov, ak nie sú v súlade s princípmi právneho štátu. O situácii na Slovensku budú slovenskí právnici ďalej informovať medzinárodné inštitúcie, pričom im doručia aj anglický preklad  ich spoločnej výzvy predstaviteľom zákonodarnej a výkonnej moci v našej krajine.

My, bývalí a súčasní členovia súdnych orgánov, advokáti, akademici a príslušníci ďalších právnických profesií, týmto vyzývame na dôsledné zachovávanie princípov právneho štátu v Slovenskej republike.

Naše výhrady k porušovaniu týchto princípov už dlhšie verejne komunikujeme prostredníctvom článkov, odborných vyjadrení či blogov a skupina sudcov napísala aj Výzvu na zachovanie demokracie a právneho štátu v Slovenskej republike. Očakávaná reakcia v konaní kompetentných minimálne v podobe odbornej verejnej diskusie však nenastala, odpoveďou je naopak mlčanie, v niektorých prípadoch dokonca zastrašovanie, či osobné invektívy.

Uvedomujeme si, že existujú sťažené podmienky pre napĺňanie princípov právneho štátu v čase pandémie COVID-19. Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva však zdôrazňuje, že aj v prípade núdzového stavu musí prevažovať základná zásada právneho štátu. V tejto súvislosti zásada nevyhnutnosti naznačuje, že počas núdzového stavu môžu nastať iba také obmedzenia ľudských práv a zmeny v rozdelení právomocí, ktoré sú nevyhnutne potrebné na prekonanie výnimočnej situácie.

Účel týchto obmedzení a zmien v rozdelení právomocí musí zároveň v podstate spočívať v prekonaní núdze a v návrate k normalite. Z týchto dôvodov nemožno ospravedlniť obmedzenia ľudských práv a zmeny v rozdelení právomocí, ktoré by nijako nesúviseli s núdzovou situáciou. Zároveň odporúča, aby v čase stavu núdze nedochádzalo k ústavným zmenám.

Na Slovensku sú tieto odporúčania úplne ignorované a miera porušovania princípov právneho štátu mimoriadne vysoká. Verejne prezentované žiadosti viacerých odborníkov vyzývajúce na to, aby boli závažné ústavné zmeny vopred prerokované s Európskou komisiou pre demokraciu prostredníctvom práva ostali nepovšimnuté. Predstavitelia výkonnej moci Slovenskej republiky a ústavná väčšina Národnej rady SR hrubo porušujú svoje povinnosti, ktoré Slovenskej republike, jej orgánom a predstaviteľom vyplývajú z členstva v Rade Európy a Európskej únii.

V tomto ohľade upozorňujeme na nasledujúce zlyhania:

1. Slovenská republika je štát s flexibilnou ústavou a na jej zmenu stačí súhlas troch pätín poslancov v jednokomorovej Národnej rade SR. Negatívne vnímame, že súčasná parlamentná väčšina odstraňuje brzdy a protiváhy zo strany ostatných mocí v štáte. V decembri 2020 parlament svojim rozhodnutím zakázal Ústavnému súdu SR preskúmavať súlad ústavných zákonov s materiálnym jadrom ústavy, a to bez náležitej odbornej diskusie a napriek výslovnému nesúhlasu predsedu Ústavného súdu SR, ako aj napriek vážnym výhradám odbornej verejnosti. Týmto spôsobom vládna koalícia neprimerane zvýšila svoju zákonodarnú moc tým, že odstránila hlavnú brzdu zo súdnej moci, ktorá by ju mohla kontrolovať. Z hľadiska zachovania demokracie a právneho štátu je dôležité, aby rozhodnutia Národnej rady SR prijaté politickou väčšinou mohol posudzovať Ústavný súd SR ako konečná nezávislá súdna inštancia.

2. Súčasne oslabením právomoci Ústavného súdu SR prijala Národná rada SR ústavný zákon, ktorý jej umožní predlžovať núdzový stav na neobmedzene dlhý čas, ak vláda každých 40 dní požiada parlament o súhlas s predĺžením, ktorý má byť udeľovaný dodatočne do 20 dní. Rozumieme potrebe vyhlásenia núdzového stavu a jeho trvania z hľadiska ochrany verejného zdravia, ale je dôležité, aby sa tento inštitút nezneužíval a nevymkol z ústavnej kontroly.

3. Extrémne riskantné je aj využívanie skrátených legislatívnych konaní. V roku 2020 bolo takto prijatých viac ako 60 zákonov. Mnohé z prijatých legislatívnych zmien však vôbec nesúviseli s pandémiou a jej dôsledkami. Došlo napríklad k významnej zmene zákona o Súdnej rade SR a prijatiu viacerých ústavných zmien. Takýto spôsob tvorby práva znemožňuje zapojenie verejnosti do legislatívneho procesu a je v rozpore s princípmi otvoreného vládnutia. Vylúčená nebola len odborná verejnosť z tretieho sektora, ale aj experti pôsobiaci vo vládnych rezortoch, v Súdnej rade SR, na Najvyššom súde SR, Generálnej prokuratúre SR, či v akademickej oblasti.

4. Medzi porušovanie princípov právneho štátu patrí aj retroaktívne pôsobenie zákonov v rozpore s princípmi právnej istoty, navyše prijatých v skrátenom legislatívnom konaní. Exemplárnym príkladom je Ústavným súdom SR pozastavená účinnosť ustanovenia zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia z októbra 2020, vylučujúceho právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania protiepidemických opatrení. Ústavný súd SR návrh prezidentky SR namietajúci nesúlad uvedeného ustanovenia s ustanoveniami ústavy a ústavného zákona o bezpečnosti štátu prijal na ďalšie konanie. Ďalším kontroverzným opatrením na vylúčenie kompenzácie v tejto oblasti boli právne normy, ktoré dovoľovali obchodníkom nechať svoje obchody otvorené, zakazovali však spotrebiteľom navštevovať ich. V tomto prípade môže ísť o neobvyklú formu obchádzania zákona.

5. Počas prijímania protiepidemických opatrení dochádza často k neodôvodneným, nelogickým, vzájomne rozporuplným a neprimeraným zásahom do ľudských práv, o ktorých sú verejnosť a dotknuté orgány verejnej moci informované veľmi neskoro, pričom zodpovední nereflektujú upozornenia a názory relevantných odborných komôr, vrátane Slovenskej lekárskej komory plytvajúc tak pri mnohých opatreniach obmedzenými personálnymi, finančnými či materiálnymi zdrojmi Slovenskej republiky. K závažným a masívnym zásahom do ľudských práv nedochádza prostredníctvom zákona, ale na základe hybridných aktov Úradu verejného zdravotníctva, ktorého pôsobnosť je v mnohých oblastiach sporná. Vyhlášky tohto úradu sú síce všeobecne záväznými právnymi predpismi, avšak vzhľadom na osobitný status Úradu verejného zdravotníctva (nejde ani o ústredný ani o miestny orgán štátnej správy) nie je možné iniciovať preskúmanie súladu jeho vyhlášok s ústavou a ústavnými zákonmi na Ústavnom súde SR.

6. Od zákonodarnej a výkonnej moci možno očakávať také kroky, ktoré prinášajú politickým stranám popularitu. Súdna moc však má a musí fungovať na iných princípoch. Obavy preto vyvoláva zmena fungovania justície a orgánov činných v trestnom konaní, najmä ich snaha o získanie popularity u verejnosti. Uvedomujeme si dlhoročnú existenciu problémov na súdoch, prokuratúre, či v polícii. Odpoveďou sa však nesmie stať populistická snaha o nezákonný postup v boji proti kriminalite. Princípy právneho štátu a platné právo treba dodržiavať aj vtedy, keď vedú k nižšiemu počtu trestných stíhaní a následných odsúdení v trestnom konaní, či k nižšiemu počtu väzobne stíhaných osôb.

7. Veľkým problémom súčasného stavu je zneužívanie inštitútu väzby na vytváranie nátlaku na obvineného s cieľom získať jeho priznanie, či spoluprácu pri odhaľovaní inej trestnej činnosti. Väzobná forma stíhania by nemala byť používaná ako pravidlo a orgány činné v trestnom konaní, politici a verejnosť, by si mali uvedomovať, že nejde o druh trestu. Za zásadný problém považujeme väzbu v prípadoch, v ktorých dochádza k zjavným prieťahom v trestnom konaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Takáto pokračujúca väzba je v úplnom rozpore so zárukami článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na problémy súvisiace s aplikovaním inštitútu väzby na Slovensku, opakovane upozornila aj Slovenská advokátska komora, ktorá volá po verejnej diskusii na túto tému.

8. Kľúčovým komponentom právneho štátu je princíp prezumpcie neviny, ktorý by mal byť plne rešpektovaný. Tento princíp je ale masívne porušovaný zo strany politikov, ako aj médií, a to bez očakávaných následkov. Vládna moc sa snaží porušovaním princípu prezumpcie neviny pôsobiť ako tá, ktorá stíha kriminálnikov a navodzuje tým v spoločnosti veľmi nebezpečnú atmosféru nenávisti.

9. Niektoré udalosti roku 2020 vyvolávajú obavu z ponižujúceho zaobchádzania vo väzbe, pričom existujú podozrenia, že cieľom takýchto praktík je získanie priznania obvineného. Pokiaľ ide o podmienky väzby v Slovenskej republike, upozorňujeme na urýchlenú potrebu ich zosúladenia s európskymi štandardmi. V tomto ohľade sú dlhodobo ignorované odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia (CPT). Podľa nich je neprípustné, aby osoby v tzv. kolúznej väzbe trávili 23 hodín v cele bez možnosti ďalších aktivít a s veľmi nízkym počtom návštev.

10. Obavy vzbudzuje aj používanie výpovede spolupracujúceho svedka ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach proti sudcom alebo policajným funkcionárom, ktorým je umožnené užívať si slobodu výmenou za svedectvo proti konkrétnym osobám. Poukazujeme na nadužívanie uvedeného inštitútu bez dôsledného preverenia výpovedí takýchto osôb, umožňujúc im využívanie neprimeraných výhod (napr. absencia zadržania a vznesenie obvinenia, dokonca nezaistenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti). Takéto neprimerané výhody pre spolupracujúcich svedkov v prípade, ak je ich výpoveď jediným priamym dôkazom voči obvinenému, označil Európsky súd pre ľudské práva v prípade Adamčo proti Slovensku ako nesúladné s právom na spravodlivé súdne konanie.

11. Za veľký problém považujeme vzťah orgánov činných v trestnom konaní a médií. Napriek tomu, že sa informácie vynášajú zo spisov systematicky, dlhodobo a vybraným médiám, ktoré následne prezentujú svoj zaujatý a subjektívny pohľad, štátne orgány doposiaľ na tieto mediálne excesy nereagovali a únik informácií nezastavili. Kompetentní podľa nám dostupných informácií zatiaľ nezasiahli ani pri tak závažnom porušovaní pravidiel trestného procesu a práva na obhajobu, akým je zverejňovanie zápisníc obvinených z prípravného konania v celom znení, ktoré majú potenciál ako vážne procesné pochybenia ohroziť zákonnosť takýchto trestných konaní a v ich dôsledku aj samotné rozhodovanie o vine, či nevine stíhaných osôb.

12. Domnievame sa, že spolupráca orgánov činných v trestnom konaní s médiami má v súčasnosti systematický charakter. Často ide o „divadlo pre verejnosť“, ktorá si želá prísny postup v boji proti korupcii: objavili sa i prípady, keď novinár vopred oznámil, kedy pôjde na zadržanie verejného funkcionára. Mediálny záujem sa zneužíva na diskreditáciu konkrétnych osôb. V mnohých prípadoch na zadržanie verejných funkcionárov, ktorí boli vypočutí len ako svedkovia a spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní sa predtým nevyhýbali, nebolo treba posielať špeciálne komando a ponižovať ich s putami na rukách za aktívnej účasti novinárov. Vytvára sa tým síce dojem tvrdého postupu štátnych orgánov, ale ten reálne na dôkaznej situácii nič nemení. Mnohí takto zadržaní boli obratom prepustení, a to dokonca aj bez vznesenia obvinenia po tom, ako boli vypočutí len v postavení svedka, avšak bulvárna fotografia s putami na rukách za asistencie špeciálneho komanda ostáva už s nimi spojená bez ohľadu na ich vinu či nevinu. V právnom štáte sa musí dodržiavať právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Základný princíp trestného konania „Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.” sa vo svetle týchto postupov stáva iba frázou.

13. Znepokojujú nás aj vzťahy medzi vládnucimi politikmi a súdnou mocou. Akékoľvek rozhodnutia zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov nie je vhodné prezentovať ako úspech výkonnej moci (ako je to často konkrétnymi politikmi prezentované). Toto pripomína rétoriku totalitných režimov, ktoré si svoju popularitu budujú a v minulosti aj v našej republike budovali aj takýmito procesmi. Rovnako nie je možné akceptovať politické vyhlásenia členov vlády o zabezpečení beztrestnosti pre údajných páchateľov výmenou za poskytnutie informácie, pretože na takéto vyhlásenia nemajú žiadnu oporu v právnom poriadku.

14. Je neprípustné, aby súčasná vládna moc zbavovala sudcov za ich rozhodnutia rozhodovacej imunity, ktorú im garantuje ústava a iným verejným funkcionárom vydávajúcim rozhodnutia v trestnom, správnom alebo inom konaní rozhodovaciu imunitu naďalej zachovávala. Tento krok môže veľmi ohroziť nezávislosť súdnictva, osobitne v kombinácii s novozavedeným druhom trestného činu „ohýbania práva“. V konečnom dôsledku budú mať takéto reformy justície negatívny dopad na účastníkov súdnych konaní, ktoré sa v dôsledku systematicky vyvíjaného nátlaku tak na sudcov (zavádzaním nových trestných činov s nejasne formulovanými základnými znakmi skutkových podstát), ako aj intenzívnych snáh obmedziť bez relevantného dôvodu nezávislosť advokácie, dočkajú len spomalenia procesu a formalistického rozhodovania, ktoré nemožno v 21. storočí v civilizovanom svete považovať za spravodlivé, a ani za správne. Spravodlivosť a prístup k nej sa prostriedkami prezentovanými vládou a jej činiteľmi občanovi nepochybne vzďaľujú, na čom sa zhodujú v zásade všetky justičné povolania.

15. Výhrady k reforme súdnictva vyjadrilo aj predsedníctvo Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) vo svojom stanovisku, a to k trom oblastiam reformy súdnictva – k zásahom do funkčného obdobia členov súdnej rady, k preloženiu sudcov na nižší súd bez súhlasu pri zmene systému súdov a k funkčnej imunite sudcov. Podľa stanoviska novela ústavy, ktorá ustanovuje výslovnú možnosť odvolať predsedu, podpredsedu a člena súdnej rady kedykoľvek pred uplynutím ich funkčného obdobia, nie je v súlade so štandardmi CCJE a európskymi štandardmi, ktoré sa týkajú nezávislosti súdnictva vo všeobecnosti. Opatrenia, ktoré narúšajú istotu funkčného obdobia členov súdnej rady, vyvolávajú podozrenie, že zámerom týchto opatrení je ovplyvňovať jej rozhodnutia. Zamýšľané opatrenie nevyhnutne povedie k spolitizovaniu, alebo prinajmenšom k zdaniu spolitizovania činnosti súdnej rady, pretože jej členovia budú závisieť od tých, ktorí ich zvolili alebo vymenovali, nielen pri svojom vymenovaní, ale aj pri výkone svojho mandátu. Mandát členov súdnej rady by sa mal skončiť až uplynutím ich funkčného obdobia, odchodom do dôchodku, rezignáciou alebo smrťou alebo ich odvolaním z funkcie v prípade tak hrubého nesprávneho konania, ktoré takýto postup odôvodňuje. Pokiaľ ide o zmenu, ktorá zavádza preloženie sudcov na nižší súd bez súhlasu pri zmene súdneho systému, táto bude podľa stanoviska v súlade s európskymi normami iba za predpokladu, že budú dodržané zásady istoty funkčného obdobia a nepreložiteľnosti, ktoré sú kľúčovými prvkami nezávislosti sudcov. V tejto súvislosti by sa mali ďalej zaviesť presné a jasné ustanovenia na legislatívnej úrovni. CCJE kritizuje aj pozmeňujúci návrh obmedzujúci funkčnú imunitu sudcov, ktorý podstatne znižuje existujúcu záruku súdnej nezávislosti. Na záver stanoviska sa zdôrazňuje, že boj proti korupcii by nemal narušiť zásadu nezávislosti súdnictva.

16. Tzv. súdna mapa ako reforma justície opäť pod vlajkou odstránenia korupcie je zbytočne drahým experimentom, ktorý len vzdiali občana od spravodlivosti, predĺži dĺžku konania, predraží náklady konaní v konečnom dôsledku aj pre štát a zníži kvalitu rozhodnutí (znižovanie vstupných požiadaviek s cieľom domnelej špecializácie totiž nie je cesta k skvalitneniu rozhodovania a k zvýšeniu kvality ľudských zdrojov v justícii). Navyše je výsledkom procesu, z ktorého boli odborné výhrady tých najpovolanejších – sudcov, úplne vylúčené.

17. Veľmi citlivo z pohľadu zachovania princípov právneho štátu vnímame aj snahu ohroziť, či dokonca pripraviť advokáciu na Slovensku o jej nezávislosť, a to najmä v oblasti disciplinárneho konania. Relevantné výhrady dotknutej samosprávy, ako aj jej jednotlivých členov k nesprávnosti a nedôvodnosti takého postupu sú buď prehliadané alebo negované tvrdeniami o nefunkčnosti disciplinárnych konaní SAK, ktoré však vychádzajú z absencie poznania samotných predpisov, priebehu konania a disciplinárnych rozhodnutí. Na vážnosť situácie upozornil predsedu vlády SR vo svojom liste predseda Rady advokátskych komôr Európy (CCBE), v ktorom vyjadril podporu nezávislej advokácii na Slovensku.

18. So znepokojením vnímame ako vládna moc a niektoré provládne orientované médiá napádajú slobodu slova. Autorov názorov, ktoré sú v opozícii (nie však politickej, ale len názorovej) s ich presvedčením zosmiešňujú, ponižujú a diskreditujú.

19. Na záver konštatujeme, že považujeme za nebezpečné, ak odstraňovanie princípov právneho štátu na Slovensku prebieha v mene európskych hodnôt. Štátne inštitúcie často opakujú, že svojimi krokmi sa snažia Slovensko zakotviť v euro-atlantickom priestore. Je preto nanajvýš dôležité, aby sa príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy dištancovali od krokov slovenských štátnych inštitúcii, ak nie sú v súlade s princípmi právneho štátu. O situácii na Slovensku budeme tieto medzinárodné inštitúcie ďalej informovať.

Signatári výzvy:

Sudcovia

1. JUDr. Milan Ľalík, emeritný sudca NS SR, bývalý podpredseda Ústavného súdu SR
2. JUDr. Patrik Števík, OS BA II
3. JUDr. Eva Bieliková, OS BA II
4. JUDr. Dagmar Buchalová, OS BA II
5. JUDr. Ayše Pružinec Eren, KS BA
6. JUDr. Dana Jelínková- Dudzíková, OS BA I
7. Mgr. Marcela Kosová, KS BA, členka Súdnej rady SR
8. JUDr. Boris Tóth, KS BA predseda
9. JUDr. Roman Benedikovič, OS BA V
10. JUDr. Michaela Frimmelová, KS BA
11. JUDr. Ľubica Novotná, OS BA II
12. JUDr. Martin Smolko, OS TT
13. JUDr. Peter Šamko, KS BA
14. JUDr. Magda Floreková, KS BA
15. JUDr. Blanka Malichová, KS BA
16. JUDr. Peter Rajniak, OS Nové Zámky
17. JUDr. Iveta Zelenayová, KS BA
18. JUDr. Nora Vladová, OS BA II
19. JUDr. Oľga Nižňanská, OS BA II
20. JUDr. Pavol Juhás, OS BA II
21. JUDr. Ján Golian, OS BA I, predseda
22. JUDr. Erika Némethová Stiffelová, OS BA V
23. JUDr. Roman Huszár, KS BA
24. JUDr. Monika Valašíková PhD., NS SR
25. JUDr. Viera Malinowska, OS BA Malacky
26. JUDr. Zuzana Mališová, NS SR
27. JUDr. Andrea Kralovičová, OS Malacky
28. JUDr. Michaela Králová, KS BA
29. JUDr. Monika Školníková,  KS BA
30. JUDr. Danica Veselovská, KS BA
31. Mgr. Adriana Šimková, OS Malacky
32. JUDr. Dana Káčerová, OS BA I
33. JUDr. Zuzana Bartalská, OS BA V
34. JUDr. Alena Purgat Martinusová, OS BA V
35. JUDr. Jana Hatalová PhD., NS SR
36. JUDr. Ľubomír Hudák, emeritný sudca, bývalý predseda OS Malacky
37. JUDr. Iveta Willantová, OS BA V
38. JUDr. Katarína Ondrejáková, OS Malacky
39. Mgr. Anna Križáková, OS BA V, predseda
40. JUDr. Daniela Bergerová, OS BA V
41. Mgr. Zita Leimbergerová, OS BA V
42. JUDr. Renáta Nemčeková PhD., OS BA V
43. JUDr. Vladimíra Slobodová,  OS BA V
44. Mgr. Dáša Štefániková, OS BA V
45. Mgr. Eva Vallová, OS BA V
46. Mgr. Jana Weissová Bakičová, bývalá sudkyňa
47. JUDr. Roman Fitt, OS BA III, predseda
48. JUDr. Maroš Maškovič, OS BA III
49. JUDr. Petra Priečinská , OS BA II
50. JUDr. Zuzana Posluchová, KS BA
51. JUDr. Michaela Pacherová PhD., OS BA II
52. JUDr. Dáša Filová, KS BA
53. JUDr. Elena Kúšová, KS BA
54. JUDr. Paulína Pacherová, KS BA
55. JUDr. Dana Šiffalovičová, KS BA
56. JUDr. Jana Grendárová, OS BA IV
57. Mgr. Michal Kačani, OS BA I

Advokáti

1. JUDr. Marica Pirošíková, bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP
2. JUDr. Andrea Havelková
3. JUDr. Matúš Gémeš
4. JUDr. Mag. Ján Čarnogurský
5. JUDr. Bohumil Novák
6. JUDr. Martin Burian
7. JUDr. Elena Ľalíková
8. JUDr. Kvetoslava Živčáková
9. JUDr. Branislav Samec
10. Mgr. Ľubomír Hagara
11. Mgr. Ivana Štefanková
12. JUDr. Lenka Špiriaková PhD.
13. JUDr. Magdaléna Hromcová
14. JUDr. Erik Schmidt LL.M Exec. MA
15. JUDr. Zuzana Čížová
16. JUDr. Martin Roháľ Iľkiv PhD.
17. JUDr. Sylvia Hatvany
18. Mgr. Alexandra Čižmáriková
19. Mgr. Viktória Hellenbart
20. JUDr. Juraj Bizoň
21. JUDr. Martina Kmeťová
22. JUDr. Miroslav Zobok
23. JUDr. Pavol Gráčik
24. JUDr. Soňa Soboňová
25. JUDr. Zuzana Štrbáková
26. JUDr. Tomáš Suchý
27. JUDr. Lenka Maďarová
28. JUDr. Vladimír Vráblik
29. JUDr. Beáta Vrábliková
30. JUDr. Ing. Zuzana Šníderová
31. JUDr. František Vavráč
32. JUDr. Katarína Šoltésová
33. Mgr. Silvia Podlipná
34. JUDr. Erika Hriňová Czíziová
35. JUDr. Ján Krnáč
36. JUDr. Elena Szabóová
37. JUDr. Zuzana Hancínová
38. JUDr. Boris Bohunský
39. JUDr. Tomáš Rosina
40. JUDr. Zuzana Budská
41. JUDr. Zuzana Riehsová
42. JUDr. Pavol Malich
43. JUDr. Radoslav Hajdúch
44. JUDr. Ivan Čurilla
45. Mgr. Michal Šaling
46. JUDr. Martin Kirňak
47. JUDr. Matej Hodál
48. Mgr. Branislav Šuba
49. JUDr. Peter Jankovský
50. JUDr. Juraj Kuráň
51. Mgr. Miloš Glonek
52. JUDr. Štefan Neszméry
53. JUDr. Martin Kello
54. JUDr. Alexander Filo
55. JUDr. Martin Repáň
56. JUDr. Peter Ďurica
57. JUDr. Ľuboš Jurčo
58. Mgr. Petra Jurčová
59. JUDr. Michaela Tőrőková
60. JUDr. Anna Orthová
61. Mgr. Beáta Pastorková
62. JUDr. Štefánia Bohátová
63. JUDr. Ján Benčura
64. JUDr. Jozef  Veselý
65. JUDr. Ľubica Sopková
66. JUDr. Stanislav Vilém
67. JUDr. Milan Valašik
68. JUDr. Milan Valašik ml.
69. JUDr. Matej Valašik
70. JUDr. Radko Timkanič
71. JUDr. Miroslava Tencerová
72. JUDr. Michaela Plavková
73. JUDr. Ján Gereg

Akademická obec

1. Doc. JUDr. Branislav Fábry, PhD., vysokoškolský pedagóg Právnická fakulta UK
2. JUDr. Ing. Jaroslav Dolný, PhD., odborný asistent Právnická fakulta UPJS Košice

Prokurátori

1. JUDr. Stanislav Lešo, OP BA I

Notári

1. JUDr. Miriam Hroteková

Iné právnické profesie

1. Mgr. Judita Laššáková, asistentka poslanca Európskeho parlamentu
2. JUDr. Albína Božek, exekútor
3. Mgr. Lukáš Kysucký, advokátsky koncipient
4. JUDr. Alexander Števík ml., právnik
5. JUDr. Emília Kršíková
6. JUDr. Mária Pecníková

Pre podporenie výzvy kontaktujte info@pravnystat.eu.

Zdroj: bystricoviny.sk


Zobraziť ďalšie

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Zaujímavosti