1.5 Vznik Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Euratom

30.08.2019 | 15:51

Ak ma niečo dokáže prekvapovať, je stav našej spoločnosti. Po hrôzach prvej a druhej svetovej vojny, by si jeden mohol myslieť, že to už prestane. V 90ty rokoch 20. storočia sme však boli svedkami toho, ako sa opätovne vraždilo aj na území Európy. Ľudstvo vstúpilo do 21. storočia a namiesto toho, aby sme sa pohli vpred, existujú na našej planéte miesta, kde je vojnový konflikt už takpovediac miestnym folklórom. Prekvapuje ma fakt, že ľudská bytosť, ktorá je schopná lietať na mesiac a ovládať snáď všetky živly tohto sveta, dokáže ubližovať inej ľudskej bytosti a nepoučiť sa z následkov tohto svojho správania.

Po druhej svetovej vojne, keď sa svet, vtedy ešte nazývaný „civilizovaný“, rozdelil vďaka železnej opone na dva nezmieriteľné tábory, sa však zdalo, že aspoň v otázke atómových zbraní a využitia tohto fenoménu, svitá na lepšie časy. Americký prezident Eisenhower navrhol dňa 8. decembra 1953 pred Valným zhromaždením OSN odtajniť atómový program aj ostatným štátom na mierové účely. Jeho prejav nazvaný ako Atóm pre mier, položil základy vzniku Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu so sídlom vo Viedni (založenie 23.10.1956/vznik 29.7.1957.) V tomto období vypuklo opojenie atómovou energiou. Európe hrozila v tom čase energetická kríza a toto sa zdalo ako jedno z možných riešení jej prekonania.

Hlbšia európska integrácia sa však po vzniku ESUO zastavila. Nový impulz dostala po udalostiach v Sueze a v Maďarsku v roku 1956. To vyvolalo obavy v západnej Európe a presvedčilo jej vtedajších lídrov, aby hroziacu energetickú krízu riešili rozšírením integrácie do ďalších hospodárskych odvetví. Návrhy na vytvorenie spoločného trhu atómovej energie predostrel opätovne Monnet, ktorý tieto neskôr rozšíril o ďalšie sektory obchodu a priemyslu. S týmito návrhmi sa stotožnil belgický minister zahraničných vecí P.-H. Spaak. V dňoch 1. až 3. júna 1955 sa konala konferencia ministrov zahraničných vecí ESUO v Messine a bol zriadený tzv. Spaakov výbor, ktorý bol poverený posúdiť všetky varianty sektorovej integrácie. O rok neskôr bola do Benátok zvolaná medzivládna konferencia. 

... Rímske zmluvy

V jednom z minulých článkov sme spomenuli Istanbulský dohovor. Prečo ten názov?

V medzinárodnom práve platí, že zmluvy, dohovory, dohody preberajú, resp. dostávajú svoje „meno“ po meste, v ktorom boli podpísané. Ich platnosť môže nastať neskôr, ale základom pre „meno“ dokumentu je mesto, resp. miesto, kde bol dokument podpísaný. Dve zmluvy, o ktorých si ďalej povieme viac, boli podpísané v Ríme, preto sú dodnes nazývané Rímskymi zmluvami. Obe tieto zmluvy boli podpísané 25. marca 1957 v Ríme a každá zakladala jedno spoločenstvo.

Jedným z nich bolo Európske spoločenstvo atómovej energie, tzv. Euratom (uvádzaná sa aj skratka „ESAE“ - Európske spoločenstvo pre atómovú energiu), a druhým bolo Európske hospodárske spoločenstvo. Obe zmluvy nadobudli platnosť 1. januára 1958 na časovo neohraničené obdobie a k tomuto dátumu obe spoločenstvá vznikli.

Z pohľadu medzinárodného práva každá jedna medzinárodná organizácia má mať a aj má svoje vlastné orgány. Tieto orgány a ich kompetencie sú výslovne uvedené v zmluvách, ktorými sa zakladá tá ktorá medzinárodná organizácia. Práve vyššie uvedené dve Spoločenstvá však tvoria z tohto pravidla výnimku. Rímskymi zmluvami boli zriadené Spoločenstvá, ktoré malo každé z nich svoju vlastnú Radu a Komisiu. Lenže súčasne s Rímskymi zmluvami bol podpísaný aj Dohovor o niektorých inštitúciách spoločných pre Európske spoločenstvá. Pre všetky tri Európske spoločenstvá vykonávali v rámci svojich kompetencií svoju pôsobnosť Súdny dvor a aj Zhromaždenie. Čiže vznikli tri Európske spoločenstvá - ESUO, EHS a Euratom, tri Rady a tri Komisie, ale len jeden Súdny dvor a jedno Zhromaždenie.

Základom EHS a Euratomu bolo hlavne rozšírenie spoločného trhu. Presné vymedzenie trhu pre Euratom nebol problém, keďže tento sa týkal spoločného trhu atómovej energie, čo predstavuje hlavne jadrový a štiepny materiál a zmluva umožňovala spoluprácu v oblasti mierového výskumu a využitia atómovej energie. Ale spoločný trh EHS bol neporovnateľne širší a v tom čase neexistovala obdoba takéhoto spoločného trhu kdekoľvek vo svete.

Vecná pôsobnosť zmluvy o EHS, teda to, čoho sa zmluvy týkajú alebo inak: okruh záležitostí, ktoré upravuje, boli najmä:

a) článok 9 až 11 - voľný pohyb tovaru v rámci EHS (odstránenie ciel, dovozných a vývozných obmedzení),

b) článok 12 až 37 - colná únia (prijatie spoločného colného sadzobníka pre tovar prichádzajúci z tretích krajín),
c) článok 48 až 73 - voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu, vrátane práva na podnikanie,
d) článok 85 až 94 - spoločné pravidlá hospodárskej súťaže,
e) článok 95 - 99 - harmonizácia daňových predpisov a
f) článok 110 - 115 - spoločná obchodná politika. 

V článku 189 zmluvy o EHS bola daná právomoc inštitúciám, aby v rámci svojej kompetencie a na dosiahnutie cieľov stanovených v zmluve prijímali nariadenia, smernice a rozhodnutia, vyslovovali odporúčania a vydávali stanoviská. Právna sila, teda to, ako a pre koho sú tieto právne akty EHS záväzné, bola vyjadrená v nasledujúcich odsekoch tohto článku.

„Nariadenie má všeobecnú záväznosť. Je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Smernica je pre každý štát, ktorému je určená, záväzná, pokiaľ sa to týka dosiahnutia cieľa v nej danom, prenecháva však voľbu formy a prostriedku na vnútroštátne orgány.
Rozhodnutie je vo všetkých svojich častiach záväzné pre toho, komu je určené.

Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné“.

K týmto ustanoveniam sa ešte v budúcnosti vrátime, len si treba zapamätať, resp. ešte raz upresniť dátum, ktorý zaviedol tieto formulácie a záväznosť jednotlivých právnych aktov. Bolo to 1. januára 1958.

Parciálne zhrnutie: záväznosť právnych aktov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a jeho nástupkyne Európskej únie nie je záležitosťou niekoľkých rokov, ale viac ako polstoročia. Aj pri tom si treba ale uvedomiť, že EHS malo určitú pôsobnosť, t. j. oblasti, v ktorých mohlo rozhodovať. Nemohlo ísť nad rámec zmluvy. Netvrdím, že sa jednotlivé orgány, v prípade EHS to boli inštitúcie, o to nikdy nepokúšali či už zámerne, alebo sa len v rámci horlivosti tak povediac zadarilo. Ale vždy tu bola jedna inštitúcia, ktorá takéto pochybenia naprávala. Tak, ako je tomu vždy v právnom štáte, takouto inštitúciou je súd. Zmluva o ESUO zriadila Súdny dvor, ktorý takéto pochybenia „trestal“ absolútnou neplatnosťou takéhoto právneho aktu a to tak, ako je to v právnom štáte obvyklé: od počiatku tohto aktu. V prípade ESUO, EHS a dnes teda EÚ ale aj Euratom je práve Súdny dvor ten, kto konštatoval a dodnes konštatuje, že niektorá z inštitúcií prekročila svoju právomoc. Kontrolu, aby sa zmluvy dodržiavali, však vykonáva iný subjekt. Ale o tom si povieme niečo bližšie pri inštitucionálnom rámci v ďalších článkoch.

______________

1. VALUCH, J., RIŠOVÁ, M., SEMAN, R. Právo medzinárodných organizácií, 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011. 399 s. ISBN 978-80-7400-368-4

2. SIMAN, Michael - SLAŠŤAN, Miroslav. Právo Európskej únie (inštitucionálny systém a právny poriadok Únie s judikatúrou). 1. vydanie. Bratislava: EUROIURIS - Európske právne centrum, o. z., 2012. 1232 s. ISBN 978-80-89406-12-8

3. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=OJ:C:2016:203:TOC

4. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex:11957E/TXT, prípadne v Zbierke zákonov 2004, príloha k čiastke 85, strana 3445 - 3572

5. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/FR/TXT/PDF/?uri=CELEX:11957K/TXT&from=SK

6. NOVOTNÝ, Adolf. Slovník medzinárodných vzťahov. Prvé vydanie. Bratislava: Magnet Press, SLOVAKIA s. r. o., 2004. 332 s. ISBN 80-89169-01-5

7. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex:11957E/TXT

8. Tamže

 


Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti