„Obávam sa, že teraz je to práve tá „naša“ strana, bublina, časť politického spektra, či ako to presne nazvať, ktorá sa oddáva prílišnému prívalu emócií, skĺzava k manipuláciám a konšpiračnému mysleniu. Je totiž jasné, že Kočner je človek, ktorému sa nedá veriť a veriť sa mu nedá o to viac, keď sa v súkromí naparuje pred svojou hlúpučkou „asistentkou. … Kočner sa vykresľuje ako človek, ktorý ovládal celé Slovensko a ťahal zo zákulisia politikov za nitky, jeho komunikácia sa vydáva za najlepší opis reality na Slovensku. Nemyslím si to. Jeho komunikácia vytvára obraz predovšetkým o jeho vlastnej osobnosti, o absencii morálky a citov, o nenažranosti jeho ega a často aj strate reálneho obrazu o vlastnej moci a vôbec o svete okolo neho. … Kočner nedokázal vybaviť ani zaregistrovanie vlastnej politickej strany, nedokázal zabrániť svojmu obvineniu, zatknutiu, nedokáže sa dostať z väzenia. Jeho príbehy o tom, ako zabránil na Maledivách pádu vlády sú nedôveryhodné a chýbajú dôkazy (Bugár mal dosť vlastných dôvodov prečo nepoložiť vládu, plus sú tu svedectvá zo strany Most-Hid, ktoré nepodporujú Kočnerove chvastanie), jeho vplyv na politikov, ktorým sa rád oháňal nebol doposiaľ dostatočne preukázaný a overený z nezávislých zdrojov,“ napísal Ritomský 16. augusta na Facebooku. Viac v článku TU.
Ritomského príspevok však nenechal chladných ďalších redaktorov liberálneho mainstreamového prúdu. Predovšetkým člena redakcie Denníka N Vladimíra Šnídla, ktorý sa špecializuje sa na témy ako vojenské nákupy, doprava a šírenie dezinformácií. Šnídl v roku 2017 napísal knihu Pravda a lož na Facebooku, ktorá rozoberá fenomén hoaxov a konšpiračných teórii na slovenskom a českom internete.
O konšpiráciach a falošných správach chodí Šnídl pravidelne prednášať do slovenských škôl.
Šnídlovu reakciu a príspevky ďalších diskutujúcich si môžete prečítať pod facebookovým statusom Matúša Ritomského.
InfoVojna vybrala tie najzaujímavejšie komentáre:
Braňo Dobšinský - bývalý moderátor diskusných reláci v RTVS: Matus Ritomsky, suhlasim. Samotna dvojnasobna vrazda svedci o strate zmyslu pre realitu.
Vladimír Šnídl - redaktor Denníka N: „Dobrý deň, pán Ritomský, obávam sa, že ste neunikli pokušeniu za každú cenu ísť proti prúdu. V tej svojej argumentácii však opomínate niekoľko faktov, ktoré sa vám do toho naratívu nehodia. Za prvé: nie je pravda, že obsah komunikácie nebol overený z iných zdrojov. To, že Béla Bugár sa stretol s Kočnerom na Maldivách sa vedelo už rok pred tým, Kočnerova Threema to len potvrdila. O tom, že Zsuzsová dôverne komunikovala s A. Dankom vypovedal aj obvinený Adrusko, Kočnerova Threema je len ďalší kamienok. Všimli ste si ako včera Danko hapkal, keď sa ho spýtali na kontakty s Kočnerovým pobočníkom Tóthom? To nevyzeralo, že by spolu vôbec nič nemali, že? Za druhé: zabudli ste dodať, že Kočner síce nedokázal vybaviť veci ktoré chcel, lenže to hovoríme vo viacerých prípadoch o dobe po vražde, ktorá všetko zmenila. Pred tým dokázal zariadiť skutočne veľa, vrátane toho, že v jeho prospech intervenoval priamo generálny prokurátor Trnka (Glance House). Za tretie: tú komunikáciu, o ktorej je reč, zaistili samotní vyšetrovatelia, to nie je ako keď si Martin Daňo zavesí na svoj web prepis údajnej komunikácie medzi Zsuzsovou a Lipšicom. A za štvrté: Kočnerova firma vlastnila byt v Bonaparte vedľa Ficovho, ďalšia firma mala hotel na Donovaloch kúsok od aparmánu Martina Glváča, Kočner podnikal s Ladislavom B., Ficovým "domácim" ktorého Kaliňákova polícia pôvodne odmietala vyšetrovať. Toto nie je obyčajné naparovanie sa pred Zsuzsovou, toto sú fakty, ktoré by bolo fér neignorovať.“
Matúš Ritomský - redaktor Denníka SME: „Vladimir Snidl áno, o tom, že Bugár sa stretol s Kočnerom na Maledivach vieme dlho, je to potvrdené samotným Bugárom. K tomu o čom tam naozaj hovorili nám súkromná komunikácia Kočnera so Zsuszovou nič nové nepovie jednoducho preto, že tomu, čo v nej Kočner píše sa nedá veriť. Neostáva teda nič iné, iba snažiť sa overiť to z iných zdrojov. To platí aj u ďalších kontextov, ktoré spomínate. Ako nejaké východisko alebo vodítko pre ďalšiu investigatívu ok, ale samé o sebe sú Kočnerove tvrdenia a interpretácie nedôveryhodné.“
Vladimír Šnídl - redaktor Denníka N: „Matus Ritomsky Znovu pripomínam, že Marian Kočner je človek, v ktorého prípade intervenoval priamo generálny prokurátor, najvyšší pán nad trestným stíhaním v krajine. Marian Kočner susedí alebo sa stretával s najvplyvnejšími politikmi štátu. Prečo sú jeho správy dôležité? Lebo ukazujú, ako človek s takýmto značným vplyvom premýšľal, koho považoval za svojho spojenca, koho za svojho nepriateľa, a tiež to, ako mu záležalo na tom, aby zostala pri moci práve strana Smer. Ďalej. Vďaka Threeme sme sa dozvedeli napríklad to, že si intenzívne písal s Norbertom Bodorom, ktorý pre neho zrejme zabezpečoval informácie policajných databáz. Dozvedeli sme sa i také zdanlivé podružnosti, že sa s obomi pánmi pozná napríklad sudkyňa Najvyššieho súdu Nora Halmová. Preto ich zverejňovanie, po veľmi starostlivej úvahe, považujeme za vec, ktorá je výsostne vo verejnom záujme. Vy ste možno o všetkom už vedeli dopredu, my zase považujeme za dôležité dopĺňať aj týmto spôsobom mozaiku Kočnerovho príbehu.“
Matúš Ritomský - redaktor SME: „Vladimir Snidl nikdy som nenapísal, že novinári alebo vyšetrovatelia by sa nemali jeho súkromnou komunikáciou zaoberať. Ku všetkému čo tam píše by som však defaultne pristupoval tak, že je pri tom 50% pravdepodobnosť klamstva, zavádzania, dezinterpretácie. Vyplýva to z povahy komunikácie a osôb, ktoré ju vedú. Je možné, že niečo z toho čo tam písali sa potvrdí ako pravdivé, niečo sa naopak ukáže ako vymyslené, vždy na to bude potrebné overenie iným zdrojom alebo dôkazom a kým toto preverenie neprebehne nedokážeme odlíšiť pravdu a lož. A tak k tomu treba pristupovať.“
Vladimír Šnídl - redaktor Denníka N: „Matus Ritomsky v každom článku, v ktorom sme zverejnili citácie z Threemy, je veľmi podrobný kontext. V každom z týchto článkov je uvedené, čo z obsahu sa dá doložiť z iných zdrojov. Vy to prezentujete tak, akoby sa zverejnili správy z pochybného zdroja a nič k tomu. Pravda je taká, že sa zverejňuje komunikácia zaistená vyšetrovateľmi a okolo toho sa vždycky urobí aj novinárska práca. Kočner napríklad v komunikácii s Bodorom spomenie "Noru". A my vzápätí zistíme, že k obom sa hlási sudkyňa Najvyššieho súdu rovnakého mena a takto to aj popíšeme. Ani moc neviem, čo by ste predstavovali viac. Akože reálne. Skôr mám pocit, ako som písal v úvode, že sa len chcete odlíšiť od davu a za každú cenu tie články spochybniť.“
Matúš Ritomský - redaktor SME: „Vladimir Snidl to, čo spochybňujem je predovšetkým Kočner, jeho dôveryhodnosť a dôveryhodnosť toho, čo písal svojej "asistentke". Vy sami si skúste zodpovedať na otázku do akej miery dnes vzbudzuje emócie overený kontext a nakoľko samotné Kočnerove tvrdenia, ku ktorým žiaľ mnohí pristupujú ako k hotovej veci.“
Vladimír Šnídl - redaktor Denníka N: „Matus Ritomsky my prinášame fakty, ktoré sa nám podarí zistiť a overiť. A môžeme len dúfať, že ľudia si tie články aj celé prečítajú, než ich začnú hodnotiť.“
Matúš Ritomský - redaktor SME: „Vladimir Snidl skúsme konkrétne, celé toto vlákno ste začal príkladom Bugár a Maledivy. Skúste mi teda povedať, čo sme sa k tomuto prípadu dozvedeli vďaka komunikácii Kočner - Zsuszová? Sme vďaka nej bližšie pravde a máme lepší obraz o tom, čo sa na Maledivách dialo a o čom sa tam bavili? Alebo ani nie a to, čo môžme k tomu povedať je "nevieme, pretože Kočner si mohol rovnako vymýšľať ako hovoriť pravdu"?“
Vladimír Šnídl - redaktor Denníka N: „Matus Ritomsky jasné, moc rád odpoviem.Pred Threemou sme vedeli len to, že Bugár a Kočner boli v rovnakom čase na Maldivách a Bugár povedal, že sa len zazreli a pozdravili. Vďaka Threeme vieme, že to nebol len pozdrav, ale že spolu raňajkovali. Kočner tiež písal, že sa videli znovu, čo Bugár poprel. Ale aj Bugár na včerajšej tlačovke bol nútený tie raňajky opísať aspoň z časti tak, ako ich popisuje Kočner so Zsuzsovou: tzn že si nekývli na pozdrav, ale spolu aj sedeli, podľa Bugára "prehodili pár viet", počas ktorých Kočnerovi povedal, že sa vracia skôr na Slovensko (presne ako pred tým zaznelo v Threeme). Zároveň z Threemy vyplynulo podozrenie, že na Maldivách bol s Bugárom aj "sponzor Mosta-Híd“, podnikateľ Štefan Czucz, čo Bugár nekomentoval. Keďže tuším, že aj to budete mať tendenciu relativizovať (ale rád sa spletiem), tak k tomu pripomínam, že išlo o stretnutie človeka so silným neformálnym vplyvom s lídrom koaličnej strany v čase, keď sa rozhodovalo o osude danej koalície. Z čoho samozrejme nevyplýva, že sa Bugár riadil Kočnerovým želaním. Ani náhodou. Ale vyplýva z toho, že v takto exponovanom čase mal Kočner k Bugárovi prístup, hoci ten druhý to pôvodne zatĺkal.“
Matúš Ritomský - redaktor SME: „Vladimir Snidl ďakujem za odpoveď. A teraz skúsme teda prejsť k podstate - na základe týchto indícií a náhod resp. "náhod" sa vy osobne priklánate k tomu, že to, ako popisoval Kočner Zsuszovej obsah rozhovorov s Bugárom (čo je, asi sa zhodneme, pointa toho celého) je pravda? Alebo všeobecnejšie, myslíte si, že Kočnerova komunikácia + kontext, ktorý ste k tomu dodali, nás (čitateľov) oprávňuje k predpokladu, že Kočner na Maledivách zabránil pádu vlády (ako sa sám vyťahuje)?“
Vladimír Šnídl - redaktor Denníka N: „Matus Ritomsky pán Ritomský, obávam sa, že moc nevnímate to, čo píšem. Ja predsa netvrdím, že to čo napíše Kočner, je automaticky pravda, ja tvrdím, že značnú časť z obsahu jeho komunikácie vieme potvrdiť i z ďalších zdrojov. Konkrétne pravosť časti komunikácie o Bugárovi potrvrdil samotný Bugár. Druhá otázka: my nikde nepíšeme ani nenaznačujeme, že Kočner zabránil pádu vlády. Píšeme len o tom, že ten človek sa cítil natoľko mocný, že si myslel že bude môcť do toho hovoriť. Lenže ako som písal vyššie, dvojnásobná vražda všetko zmenila, čo nakoniec zistil aj samotný Kočner.“
Matúš Ritomský - redaktor SME: „Vladimir Snidl aby sme neriešili niečo, čo nie je predmetom sporu, tak najprv napíšem, že nespochybňujem snahu novinárov Denníka N overiť skutočnosti, ktoré odzneli v Kočnerovej súkromnej komunikácii. A tam, kde sa podarilo preukázať tieto skutočnosti inými zdrojmi nemám dôvod to spochybňovať. Za problém považujem, že sa v diskurze a výrokoch opozičných politikov nerozlišuje v tom, čo z Kočnerovej komunikácie je skutočne overené z nezávislých a dôveryhodných zdrojov a čo sú iba Kočnerove slová. Nie len v prípade Bugára, ale aj v ďalších prípadoch.“
Vladimír Šnídl - redaktor Denníka N: „Matus Ritomsky dobre, a ja to uzavieram za mňa s tým, že nami zverejnené správy sú relevantné nielen vtedy, keď sa každý ich obsah podarí overiť z ďalších zdrojov. Napríklad keď Kočner napíše, že sa ide stretnúť Ficom, tak to stojí za zmienku aj za situácie, že sa táto informácia nedá overiť z druhého zdroja. Pretože to ukazuje, ako si veril. A vzhľadom na to, že je Ficov sused v Bonaparte, zjavne mal dôvod si veriť, že sa Ficom uvidí.“
Michal Lipták - ďalší diskutujúci: „Vladimir Snidl, či prehodili spolu zopár viet na raňajkách alebo či sa len pozdravili je absolútne irelevantné. Vytvárate dojem konšpirácie na základe sebaprezentácie egomaniakálneho mafoša. Pritom žiadna konšpiračná teória tu nie je nutná - Most je strana s reálnou regionálnou základňou a boli to práve členovia z regiónov, starostovia, ktorých celoslovenské témy trápia všeobecne menej, ktoré tlačili na vedenie, aby si nechali zadné vrátka.
Ak chcete dokázať, že Kočner akokoľvek čokoľvek reálne ovplyvnil, tak musíte jeho subjektívnu sebaprezentáciu spárovať s objektívnymi faktami, čo sa Vám nepodarilo. Takto je to len impresionizmus, aby ľudia mali blbý pocit z Bugára (rovnako ako v minulosti s Glváčom), a za to ohrozovanie vyšetrovania leakovaním fakt nestojí. Nehovorím, že všetky leaky sú takej povahy, ale skôr väčšina z nich odôvodnená nie je.“
Vladimír Šnídl - redaktor Denníka N: „Michal Lipták z toho čo píšete, pán Lipták, mám pocit, že ste tie články ani nečítali, a celé to vnímate len cez titulky. Ani nevnímate moje argumenty vyššie, vrátane argumentov k Bugarovi. Potrebujete byť len a priori proti, nech by som napísal čokoľvek. Každopádne, vaše plné právo.“
Michal Lipták - diskutujúci: „Čítal som ich celé, a nemám vôbec potrebu byť a priori proti, a vy predsa sami najlepšie viete, aký dojem sa tými článkami snažíte vyvolať, prečo nadpis vyvoláva nejaký dojem, prečo potvrdenie toho, že stretnutie bolo náhodné, je až v platenej sekcii, atď. Proste treba to kriticky zreflektovať.
Všetky pripomienky, ktoré som Vám alebo kolegom vždy dával, sú konštruktívne.
A napr. k článku o HS a netkách nemám nič kritické - v kombinácii s inými faktami, ktoré vieme to napr. vyvoláva plastický obraz toho, ako bol Valček vydieraný Kočnerom za pomoci jeho ľudí v polícii. To je dobrý text.“
Matúš Ritomský - redaktor SME: „Problém dobre ilustruje aj nový editorial Štefana Hríba, kde sa na jednej strane píše: "Rozšifrovaná komunikácia medzi dvoma obvinenými z vraždy samozrejme nie je nedotknuteľným zjavením. Isto je v nej viacero nepresností, preháňaní a aj lží." aby vzápätí autor napísal "V tomto majú dotknutí Fico, Bugár aj Danko zrnko pravdy. Ale balvan pravdy už roluje proti nim." Takto presne vnímam veľkú časť diskurzu. Všetci síce vieme, že Kočnerovi sa nedá veriť ani keď povie Dobrý deň a preto určite aj klame, aj zavádza, ale celé je to tak mocné a lákavé, že z toho vlastne robíme balvan pravdy. Ja oponujem, že skôr ako dokážeme presne pomenovať, čo je lož a čo je pravda v tej komunikácii (nie iba všeobecne a alibisticky použiť disclaimer "všetko pravda asi nebude"), tak to žiadny balvan pravdy nie je. Pričom súhlasím s Michalom, že v prípade Hlavných správ je to užitočné doplnenie mozaiky, pričom ale pointa bola jasná a rozhodujúce dôkazy o spolupráci a afinite konspiračných médií ku Kočnerovi boli k dispozícii ešte pre Threemou.“
Vladimír Šnídl - redaktor Denníka N: „Michal Lipták ďakujem teda za istú ústretovosť, ja žiaľ ústretový nebudem. Vaša úvaha je od podstaty chybná ...že aký dojem sa "snažíme vyvolávať'". Vy ste si nejak subjektívne vyložili titulok a podsuvate nám hlbšie ciele. V skutočnosti titulok je spravidla len konkrétna citácia z komunikácie, o ktorej je článok.
Viete čo je problém?
Vy, ale podobne aj pán Ritomsky vyššie, ste si od politikov nechali nahovoriť, že médiá sledujú nejaké politické ciele. Fico to nazýva džihád proti Smeru, Babiš by to nazval kampaaaaň. A vy to po nich preberáte. Uverili ste, že médiá podľahli pokušeniu používať nejakú pochybnú komunikáciu, aby mohli útočiť na Fica.
V skutočnosti to má oveľa jednoduchšie vysvetlenie. Získali sme informácie z revelantneho zdroja, overili si ich pôvod (že ich naozaj písal Kocner), v maximálnej možnej miere sme overovali ich obsah (bol v danom čase na Maldivach s Bugarom, vyšiel jeho komentár na HS, pozná sa so sudkyňou Norou..), oddelili sme vyložene súkromné veci od spoločensky dôležitých a pri prvej príležitosti sme to zverejnili (a nečakali napríklad na jeseň, až začne volebná kampaň). A zverejňujeme to systémom, ktorému sa tak sprofanovane hovorí padni komu padni. Keby sa tam písalo, že sa ide Kocner stretnúť s Kiskom a my sme z iných zdrojov vedeli, že by takúto možnosť mal, tak by bol v titulku Kiska.
Skrátka, skúste zobrať do úvahy že tie články vznikajú, pretože o je o tom je novinárska práca – informovať o spoločensky dôležitých veciach. Pričom ja nechcem povedať, že to robíme najlepšie, ako sa dá. Pokiaľ máte vecné výhrady k nejakým konktrétnym formuláciám, pokiaľ máte pocit, že v tých člákoch niečo konkrétne chýba, alebo je tam navyše. tak to si rád prečítam. Ale než plošne všetky tie články, alebo väčšinu tých článkov označíte za pochybné, tak si prosím, prečítajte si aspoń pozorne aj argumenty šéfredaktora, že prečo to vlastne robíme.“
Michal Lipták - diskutujúci: „Nepreberám nič od Fica, pravdupovediac už z dôvodov psychohygieny ani nesledujem jeho tlačovky a vyjadrenia. Ale to, že ste "podľahli pokušeniu používať nejakú pochybnú komunikáciu, aby mohli útočiť na Fica", SMER, súčasnú vládu, tam podľa mňa je. Povedzme, že medzi "džihádom proti SMERu" a absolútnou nestrannosťou vo verejnom záujme sú stupne, a N-ko sa skôr pohybuje niekde medzi, než že by bolo absolútne nestranné a konalo len vo verejnom záujme.
Keď si zoberieme Bugára, tak kľúčová otázka je, či Kočner mohol nejako ovplyvňovať Bugára - a cez neho Most - aby zostali vo vláde. Leakovať má zmysel, ak by sme vedeli nejako zodpovedať túto otázku. Nič nenaznačovalo, že by tomu tak bolo. Potom Vám pristála na stole leaknutá komunikácia, ktorá takisto sama o sebe nenaznačovala, že by tomu tak bolo - a nebolo to v podstate spojiť s ničím, čo by dokazovalo, že by tomu tak bolo. Ale vyvolávala blbý dojem o Bugárovi. Ak chce čitateľ popustiť uzdu imaginácii, je to materiál na konšpirovanie. Leakovanie vecí zo živého spisu je vždy háklivá vec (napr. môže dôjsť k ovplyvneniu svedkov, ktorí by neskôr mali vypovedať), vy ste spravili leak v podstate preto, aby ste vyvolali blbý dojem o Bugárovi. Ťažko v tom nevidieť nejakú mieru zášte (ľudsky pochopiteľnej, profesionálne ale neospravedlniteľnej) proti súčasnej vláde.
Zvlášť, ak N-ko čitateľ sleduje dlhšie a dá si to dohromady napr. s článkami o tom, ako Štefunko vraj nemá nič s firmou, ktorú vlastní priamo cez inú firmu, a ako vraj očividný kartel teoreticky aj nemusel byť kartel. (Inak, toto píšem ako volič a podporovateľ PS, btw.) Je tu potom zjavná disproporcia medzi neprimeranou zhovievavosťou k PS-ku a promptnosťou s akou sa v podstate frivolne očierňuje Bugár.
A rozumiem, že nemôžete za to, ako s vašimi článkami naložia politické strany, ale zas to, že článok o Bugárovi dodá PS, Spolu a Kiskovi muníciu proti Bugárovi vám nemohol uniknúť. Pri absencii nejakej zásadnej informácie, ktorú by sme sa z toho článku dozvedeli a ktorá by ospravedlňovala ten leak sa ťažko ubrániť dojmu, že minimálne niekde vzadu v hlave ste s týmto rátali a ovplyvnilo to rozhodnutie leakovať.
A samozrejme, médiá sú vždy do určitej miery partizánske, to sa inak nedá, ale je to skôr o zdravej miere. SME ju imho vie trafiť, N-ko sa z môjho pohľadu necháva niekedy nezdravo uniesť.
Článok Kostolného som samozrejme čítal, čítal som aj jeho odpoveď Fedorovi Blaščákovi kedy sa ho pýtal, na základe akých kritérií sa rozhodujú čo leaknu, na čo mu Kostolný len odpísal, že nejaké kritériá sú a čitatelia buď dôverujú, alebo nedôverujú. Tak teda feedback je taký, že zďaleka nie všetci čitatelia a predplatitelia N-ka úsudku redakcie v tomto dôverujú.“
Matúš Ritomský - redaktor SME: „Vladimir Snidl ja len na okraj, musím sa totiž ohradiť k tomu miestu, kde ma spomínate. Snažil som sa to vysvetliť vyššie, ale ešte raz - cieľom mojej kritiky nie je Denník N kvôli tomu, že komunikáciu uverejňuje. Nemám vyhranený názor na to, do akej miery to môže skutočne ohroziť vyšetrovanie a či benefity vyplývajúce zo zverejnenia prevažujú náklady. V tomto som teda zdržanlivý. To, čo sa mi zdá byť nezdravé je spôsob akým sa celá komunikácia vníma, ako k nej pristupujú čitatelia, opoziční politici, ale aj publicisti (viď. vyššie príklad s Hríbom).
Zopakujem x-tý krát - to, čo nie je overené z nezávislého a dôveryhodného zdroja treba brať s rezervou. Keby sa tento princíp dôsledne zachovával, tak ok. Lenže potom by sme v tom ťažko videli nejaký balvan pravdy alebo skutočný obraz Slovenska. Pretože, to čo sa v súvislosti s Threemou podarilo overiť z iných zdrojov sme buď vedeli a Threema nepriniesla zásadný zlom (napr. kauza Maledivy, ale aj kauza konsipračné média a Kočner atď.) alebo to zatiaľ nie je zásadné. A to čo sa overiť nepodarilo, nemožno z princípu považovať za dôveryhodné.“
Vladimír Šnídl - redaktor Denníka N: „Matus Ritomsky A ja x-tý krát zopakujem. Komunikácia je z dôveryhodného zdroja, vyplynula z policajného vyšetrovania a je to komunikácia Mariana Kočnera v situácii, keď mu tieklo do topánok. Komunkácia potvrdzuje veci, ktoré sme tušili, čo je samo o sebe dôležité, a zároveň odhaľuje nové, ktoré vy úplne prehliadate (kontakty na sudkyňu, lustrovanie policajných databáz cez Bodora). O tom všetkom sme sa dozvedeli až po Kočnerovom zaktnutí. Kočner bol osoba s mimoriadnym neformálnym vplyvom a preto je vo verejnom záujme, vedieť, o kom si takýto človek myslel, že ho bude počúvať vo chvíli, keď došlo k vražde.“
Matúš Ritomský - redaktor SME: „Vladimir Snidl jednej veci stále nerozumiem. Keď píšete "komunikácia potvrdzuje" a "komunikácia odhaľuje" tak tým naozaj myslíte iba to, čo píše Kočner svojej asistentke a naopak? Teda ak Kočner niečo píše, tak obsah tých správ je "potvrdením" a "odhalením". Inými slovami sa naozaj spoliehate na to, že to, čo Kočner píše je pravda?“
Vladimír Šnídl - redaktor Denníka N: „Pán Ritomsky, vôbec nevnímate, čo píšem, ani nevnímate, čo je v tých článkoch všetko uvedené. Toto som sa vám už snažil opakovane vysvetliť, takže ešte raz. Odpoveď je: "nie, nespoliehame sa len na prepis, ale v maximálnej možnej miere sa ten obsah snažíme overiť". Navyše, vy ste úplne opomenuli, že to nie sú len správy "asistenke", ako sa to snažíte zľahčovať (obvinenej z pripravy vraždy novinára, mimochodom), ale aj správy Bodorovi a Haščákovi, ktoré médiá zverejnili. Konkrétne: Kocner píše, že mu Bugar vravel, že si prebookoval letenky. Bugár, ktorý pred tým vravel, že sa len pozdravili, to potvrdí. Kocner s Bodorom spomenú sudkyňu Noru, sudkyňa na Naj. súde toho mena potvrdí, že oboch pozná. Kocner napíše, že jeho grafy vyjdú na Netkach a HS, presne tak sa stane (ešte sme to overovali na presnú hodinu), Kocner spomenie stretnutie s Ficom, Fico to poprie, napíšeme že to poprel. Spomenie Danka, Danko to poprie, ale pri otázke na Kocnerovho pobocnika Tótha začne hapkat, a človek si môže urobiť názor. Ako som vám písal vyššie: fakt neviem, čo reálne by sa podľa vás dalo robiť viac.“
Radovan Bránik - bloger: „Vladimir Snidl komunikacia je z doveryhodneho zdroja.. nuz, pisal ju ZREJME kocner a zsuzsova, policii poskytol telefon toth.
Ocitla sa nasledne v rukach policie a v spise - ale ta predsa nebola jej zdrojom.
Asi zle vidim, ked citam, ze kocner a toth su doveryhodne zdroje.
Autenticita komunikacie zatial nebola ziadnym expertom POTVRDENA - je este stale iba predmetom skumania. Ako po technickej, tak obsahovej stranke.
Ja som totha nasiel a sedel s nim viac ako tri hodiny. Dozvedel som sa mnohe, co ani policia nie.
Ale oznacit tuto komunikaciu ako nieco pochadzajuce z doveryhodneho zdroja je trik. Kocner, zsuzsova a toth z definicie takymi zdrojmi nie su. To, ze technicky je ten prepis teraz v spise z neho nerobi material pochadzajuci z doveryhodneho zdroja.
Ze raz budem suhlasit s ritomskym a Michal Lipták v podobnej veci mi nenapadlo. Uz tych spatnych vazieb dostavate more aj z prostredia, ktore je vam viac, nez naklonene a nie su to ziadne dristy. Casto s nimi nesuhlasim, ale toto maju poctivo vyargumentovane.
A stale si enko ide svoje. Desim sa hlavneho pojednavania a svedkov, ktorych vypovede budu namietane s tym, ze si to precitali v novinach.“
Čo na to „hviezda“ Denníka N Monika Tódová?
K téme sa vo svojom príspevku vyjadrila aj redaktorka Denníka N Monika Tódová, ktorá vo svojich článkoch zverejňuje informácie z vyšetrovacieho spisu:
„Ako tak sledujem médiá, aj viacerých kolegov, tak nastala etapa zľahčovania Kočnerovej komunikácie cez aplikáciu Threema. Samozrejme, potom, čo sa tam objavil Haščák, dnes už aj Pluska napísala, že "keď sa však lepšie zamyslíte nad jeho správami, viaceré veci nesedia". Vraj sa chvastal pred ženou a tie kontakty nie sú reálne, prípadne preháňal. Dokonca sú aj úvahy, že dopredu vedel, že mu zaistia telefón a rozkódujú Threemu (to naozaj?). Takéto rozmýšľanie považujem za veľmi nebezpečné. Opakuje sa to isté zľahčovanie jeho agresívneho správania ako keď sa Kočner vyhrážal Romanovi Kvasnicovi alebo Jánovi Kuciakovi. "Veď robí len to, čo vy, hľadá špinu," tvrdil vtedy vysmiaty Kaliňák.
Ja si myslím, že v komunikácii nie je nič nepravdivé alebo navyše. Keď hovoril, že mu volal Kaliňák, som presvedčená, že mu volal. Dnes už si ani Haščák nedovolí klamať a radšej na otázku, či s ním sedel v lietadle alebo platil Ruskovi obhajobu, neodpovedá. Naopak, mnohé veci v tej komunikácii ešte chýbajú. Nepripusťme už zľahčovanie, na konci ktorého bola smrť dvoch ľudí. Berme to, prosím, vážne, “ uviedla Tódová.
Zdroj: Facebook / InfoVojna
