Zneužívanie pandémie a hľadanie nepriateľov

26.03.2020 | 16:56 Spôsob, akým začala nová vláda Igora Matoviča pripisovať zodpovednosť za zlyhania tej predošlej, je veľmi nešťastný.

V roku 2020 sa hlavnou témou stala pandémia koronavírusu COVID-19. Keďže pandémia predstavuje hrozbu pre príslušníkov rôznych národov, najvhodnejšou odpoveďou ľudí by bola svornosť a spoločné úsilie o jej prekonanie. Žiaľ, situácia sa vyvinula inak. Jednou veľmi častých nepríjemných odpovedí sa stalo hľadanie vonkajších a vnútorných nepriateľov. Dalo sa očakávať, že tomuto trendu podľahnú niektoré politické a spoločenské skupiny, avšak nie je veľmi lichotivé, ako veľa oficiálnych politických predstaviteľov tomuto trendu podľahlo.

Hľadanie vonkajšieho nepriateľa

Hľadanie nepriateľa patrí medzi tradičné odpovede na objavujúce sa epidémie a pandémie už od najstarších čias. V stredovekej Európe boli najznámejšie prípady obviňovania Židov z rozširovania epidémií moru, hoci často boli obeťami aj iné skupiny ľudí a známe sú aj procesy s bosorkami, ktoré mali epidémie privolať. Spomedzi najznámejších dezinformácií o epidémiách na našom území treba spomenúť najmä travičskú teóriu z roku 1831: išlo o tvrdenie, že biely prášok, ktorým sa dezinfikujú studne, používala šľachta ako jed na vraždenie poddaných. Kvôli tomu roľníci často napádali členov zdravotných komisií. Na druhej strane, keďže išlo o teóriu, ktorej verili mnohí účastníci roľníckeho povstania 1831, niektorí činitelia sa snažili pripísať šírenie tejto absurdnej teórie rovnostárskym slobodomurárom – jeden z vodcov povstania Peter Tašnáď (Tasnády) k nim mohol patriť.

Hľadanie nepriateľa však patrí i k obvyklým nástrojom politického boja počas karantén v 21. storočí a ani pandémia koronavírusu nie je výnimkou. Žiaľ, dnes sa miesto teórie židovského sprisahania šíri najmä teória o ruskom sprisahaní. Je smutné, že práve tí, ktorí sa počas krízy príliš nevyznamenali, si ako vinníka nachádzajú cudzí štát, ktorý sa údajne snaží zneužiť pandémiu a dezinformáciami rozvrátiť našu krajinu. Americký minister M. Pompeo už stihol obviniť Rusko, Čínu a Irán, že sa snažia šíriť o víruse dezinformácie, aby spôsobovali paniku v americkej spoločnosti. Podobne aj „East StratCom Task Force“ z EÚ obvinila Rusko a „prokremeľské médiá“. Snaha vytvárať obraz, že nejaká zlá sila zvonku sa snaží vytvárať „infodémiu“ a vyvolať paniku v EÚ, je však nanajvýš pochybná a napriek silným vyhláseniam to predstavitelia EÚ nedokázali ani presvedčivo verejne zdokumentovať.

Je pritom zrejmé, že hoci veľmoci majú obvykle záujem na šírení vlastných ideí, pri teórii o vyvolávaní paniky a s tým spojeného nárastu pandémie koronavírusu treba byť opatrnejší. Rozvrat štátnych inštitúcií a karanténnych opatrení v EÚ by sa práve pre Rusko mohol ukázať ako nebezpečný. Dokonca aj podceňovaní Rusi chápu, že s pandémiou treba bojovať globálne a nejaký čiastkový úspech v propagandistickom ťažení sa nedá porovnať s obrovskými stratami, ktoré hrozia pre zdravie vlastného obyvateľstva či pre ekonomiku štátu. Aj preto Rusko pomáha bojovať proti pandémii v Taliansku, podobne ako Čína či Kuba – všetko krajiny, ktorých Brusel a Washington označujú nepeknými výrazmi. Aj najhorší rusofóbi by mohli pochopiť, že koronavírus je spoločným nepriateľom tak Európanov a Američanov, ako aj Rusov a Číňanov.

Samozrejme, v Rusku sa objavuje niečo podobné v opačnom garde. Ide o obviňovanie Západu z dezinformácií a niektorí vládni politici pripisujú zlý úmysel prozápadným opozičným aktivistom či médiám – „zahraničným agentom“. Okrem množstva pochybných anonymov na sociálnych sieťach sa ako dôkaz zahraničného pôsobenia uvádzajú napr. články opozičného lídra G. Gudkova, ktorý šíril nepravdivé tvrdenie o preplnených ruských nemocniciach pacientami s koronavírusom s tým, že vláda ich účelovo zamlčuje. Medzi rozšírené špekulácie v tejto súvislosti patrí i tvrdenie, že Putin zamlčuje počty nakazených, aby pandémia neprekazila hlasovanie o ústavných zmenách 22. apríla. Ako veľmi absurdný príklad dezinformácie sa tiež uvádza dezinformácia pôvodom z Ukrajiny, že vírus napáda viac rusko-jazyčné obyvateľstvo a preto treba hovoriť po ukrajinsky. Je veľmi jednoduché pripisovať všetky tieto dezinformácie cielenej kampani Bruselu a Washingtonu, avšak ani takéto vzájomné obvinenia príliš nepomôžu.

Šírenie „dezinformácií“ o pandémii

Pri pandémii koronavírusu si treba uvedomiť, že alternatívne vysvetlenia, často i veľmi pochybné, sa museli objaviť i bez riadenej propagandy z druhej strany. Nejde len o to, že o koronavíruse COVID-19 vieme stále pomerne málo, ale pri otázkach biológie je nedôvera verejnosti reakciou aj na fakt, že svetové veľmoci pri témach biológie nebývajú úprimné: zamlčujú informácie nielen o biologických zbraniach, ale napr. aj o nových metódach dopingu. Okrem toho, mnohé mikromanipulácie (najmä s DNA) sú zakázané medzinárodnými dohovormi a zákonmi, avšak štáty a ich vlády nechcú stratiť kontakt s najmodernejším vývojom v tejto oblasti. Preto je zrejmé, že veľká časť výskumu sa utajuje a utajenosť daných informácií musí nutne viesť i k alternatívnym vysvetleniam zo strany verejnosti. K nedôvere verejnosti veľmi prispeli i klamstvá oficiálnych predstaviteľov štátov, napr. dezinformácie o zbraniach hromadného ničenia v Iraku 2003. Následné odhalenia E. Snowdena či J. Assangea dôveryhodnosť oficiálnych „právd“ na Západe doslova zdecimovali.

Rozšíreniu rôznych pochybných tvrdení a tzv. hoaxov napomáha i fakt, že alternatívne sú aj mnohé oficiálne informácie o vedeckých objavoch: napr. americkí a francúzski vedci sa dlho sporili, kto objavil vírus HIV. Ani po dosiahnutí kompromisu o právach objaviteľov to ale nie je jasné. Niekto teda predkladal alternatívne fakty o objave vírusu HIV: bolo to Francúzsko či USA? Čosi podobné platí aj pre objav slávnej metódy editácie genómu CRISPR, kde sa opäť sporia vedci z Francúzska a USA… Po takýchto prípadoch sa potom nemožno diviť, že aj pri koronavíruse sa objavilo toľko alternatívnych vysvetlení a často aj tzv. konšpiračných teórií.

Vnútorný nepriateľ a núdzový stav

Pri boji s vonkajším a vnútorným nepriateľom v čase pandémie by sme mali byť opatrní a spôsob, akým začala nová vláda I. Matoviča pripisovať zodpovednosť za zlyhania tej predošlej, je veľmi nešťastný. Tento konfrontačný štýl komunikácie kontrastuje s pokojným a vecným prístupom P. Pellegriniho v posledných dňoch jeho vládnutia. Oceniť možno aj doterajšie pokojné vystupovanie Z. Čaputovej. Kým ide len o obviňovanie predchodcov, situácia nie je dramatická. Do budúcna by sa ako veľký problém mohli ukázať niektoré právne inštitúty, ktoré sa dajú zneužiť a na to si treba dať pozor. Máme s tým určité skúsenosti, veď napr. v roku 2011 vláda I. Radičovej vyhlásila núdzový stav za účelom potlačenia štrajku lekárov. Núdzový stav, ktorý platí aj teraz na území SR, sa pritom nesmie zneužívať, pretože ide o situáciu, keď sa obmedzujú základné práva a slobody ľudí, najmä zhromažďovanie, štrajky, a pod. Ak však kvôli karanténe nemôžu občania robiť demonštrácie či štrajky, tak by sa mali štátne orgány snažiť vytvárať čo najmenej príčin pre takéto akcie.

Novej vláde preto treba odporučiť, aby nezneužila núdzový stav na otváranie tém, ktoré sú spoločensky kontroverzné a ktoré by mohli vyvolávať protesty. Práve preto, že sú počas pandémie zakázané protestné zhromaždenia a štrajky, treba pozorne sledovať, ako sa budú vyvíjať kontroverzné témy: v sociálnej politike treba sledovať riešenie otázok, pri ktorých by inak protestovali odborári (napr. flexibilita pracovného pomeru). V zahraničnej politike bude treba zasa sledovať témy ako Bezpečnostná stratégia SR či obranná spolupráca s USA. Rizikom je, že ak by sa vláda pokúsila otvárať takéto kontroverzné témy, provokovala by tým značnú časť občanov. To by napokon mohlo viesť i k protestom v rozpore s pravidlami núdzového stavu. Dané riziko netreba podceňovať, veď aj v roku 2011 odmietli lekári politický manéver I. Radičovej rešpektovať a v štrajku pokračovali i počas núdzového stavu.
 
Na záver možno konštatovať: pandémie a epidémie budú v 21. storočí vážnym problémom pre nás všetkých. Odpoveďou na tieto výzvy však nie je konfrontácia ani vzájomné obvinenia. Vírusy existujú na tejto planéte mnohonásobne dlhšie než ľudia, majú aj väčšiu schopnosť prispôsobovať sa novým podmienkam. Taktiež nerozlišujú medzi tým, či je niekto volič Fica alebo Matoviča, či je obyvateľ Ruska, Číny, USA alebo EÚ. Vírusové pandémie predstavujú výzvu pre nás všetkých spoločne…

Autor: doc. JUDr. Branislav Fábry

Zdroj: brankof.blog.pravda.sk


Zaujímavosti