Židovský kódex z roku 1941 a paralela s dneškom

09.12.2019 | 15:55 … čo si tak asi hovoria naši politici, keď sa ráno pozerajú do zrkadla?

Ako právnik sa stretávate s rôznymi zákonmi. Niektoré, ktoré opustia parlament, sú lepšie, iné horšie. Vtedy sa novelizujú, aby boli chyby odstránené. Úlohou parlamentu má byť totiž príprava a schvaľovanie zákonov, ktoré ľuďom zjednodušujú život. To je základný dôvod, prečo sú voľby: ľudia si volia svojich zástupcov, aby tí diskutovali a prinášali riešenia pre lepší a jednoduchší život svojich spoluobčanov. Skrátka, aby slúžili záujmom ľudí. 

Jeden z protiústavných zákonov, ktoré Slovenská republika dodnes nezmenila, je zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva. Ústava a jej čl. 101 ods. 2 totiž hovorí jasne, že „prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Právo voliť majú občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky.“ Takéto ustanovenie Ústavy treba chápať ako príkaz pre zákonodarný zbor, že má takúto normu prijať a uviesť ju do života. Toto ustanovenie však vôbec nie je funkčné. Jeho realizácii totiž chýba vykonávací predpis. Jednoduchšie: NR SR by mala rozšíriť zákon o podmienkach výkonu volebného práva o ustanovenie, že rovnako, ako majú občania žijúci alebo sa momentálne nachádzajúci v zahraničí možnosť voliť poslancov do NR SR, tak si budú môcť voliť aj prezidenta. Majú na to totiž ústavné právo. 

Pripúšťam, že sú aj také zákony, pri študovaní ktorých aj ten najcynickejší právnik potrebuje silný žalúdok. Jedným z takých zákonov je aj Nariadenie zo dňa 9. septembra 1941 o právnom postavení Židov, tzv. „Židovský kódex“. Na základe niečoho, čo dotyčná osoba nemohla a ani nemala ako ovplyvniť, jej boli odobrané občianske práva. Nemohli vykonávať lekársku ani zverolekársku prax. Ani lekárnickú. Nemohli nosiť ani vlastniť zbraň. Policajné orgány boli oprávnené kedykoľvek vykonať domovú, ale aj osobnú prehliadku „a to aj bez písomného príkazu úradu alebo súdu“ (§ 25 a 26). Hlava IV. Vylúčenie z volebného práva a z verejnoprávnych funkcií v troch paragrafoch vzala občanom židovského pôvodu právo voliť a byť volení. Nielenže sa nemohli svojím hlasom vyjadriť, bolo im odňaté aj právo zastupovať názory svojich voličov-spoluobčanov.

Rovnako tak dnes nemôžu Slováci žijúci v zahraničí voliť v prezidentských voľbách a ani vo voľbách do Európskeho parlamentu. Dokonca ani tí, ktorí v čase volieb idú na dovolenku, teda sa v zahraničí dlhodobo nezdržujú. Jedinou výnimkou je možnosť hlasovať zo zahraničia v prípade parlamentných volieb.

Začiatkom roku 2019 skupina poslancov zo strany SaS predložila návrh na zmenu zákona. Žiaľ, tento návrh neprešiel do druhého čítania. Vraj na to nebola politická vôľa. Na zmenu protiústavného zákona? Na to treba politickú vôľu? Poslanci majú ústavnú povinnosť takéto zmeny prediskutovať a prijať také zákony, aby neboli protiústavné. A ak také sú, tak ich uviesť do súladu s Ústavou SR. 

Poslanci tento zákon neprijali. Zákon o podmienkach výkonu volebného práva teda zostáva stále protiústavný.

Ešte však zostávala v hre nová hlava štátu. Osoba, od ktorej si právnická obec sľubovala mnohé, ale hlavne a predovšetkým to, že bude robiť všetko pre to, aby brzdila a vyvažovala pochybenia prípadne zlyhania ostatných dvoch mocí v štáte. Niektoré zákony vracia parlamentu a právom. Niektoré chce dokonca napadnúť na Ústavnom súde. Nie sme v postavení a v žiadnom prípade nechceme tvrdiť ako niektorí iní, že jej vzorom je Dr. Tuka, Sivák, Mach, Dr. Pružinský, Dr. Fritz, Dr. Medrický, Stano alebo Čatloš – muži podpísaní pod spomínaný dokument. Meno Dr. Tisa tam nenájdete. Tento kódex prijala vláda. Takto bol obídený Snem a aj prezident republiky. Tomu však § 255 dával možnosť udelenia oslobodenia a výnimiek. Možno si úradujúca hlava štátu pozrie tento právny predpis a zistí paralelu s dnešným protiústavným zákonom. A možno namiesto nezmyselného zahlcovania Ústavného súdu SR zákonmi, ktoré nie sú podstatné, dá návrh na zmenu zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Ono sa to dá. Len treba vedieť ako.

A pokým nikto nechce porovnávať týchto mužov s prezidentkou Čaputovou, tak nech ich neprirovnáva ani k poslancom NR SR zo strany ĽS NS. Hoci tu je naozaj markantný rozdiel. Okrem Milana Uhríka a Natálie Grausovej, ktorí nehlasovali, všetci poslanci ĽS NS hlasovali proti možnosti Slovákov žijúcich v zahraničí zvoliť si prezidenta republiky.

Samozrejme nechcem porovnávať súčasnú legislatívnu činnosť alebo skôr nečinnosť verejne činných osôb s obdobím fašistického štátu. Toto je skutočne neporovnateľné. Používam to skôr ako paralelu, prípadne hyperbolu, na poukázanie a na následné odstránenie právneho nedostatku zákona, ktorý je v rozpore s Ústavou SR. 

Judita L.

 

Zdroj: InfoVojna


Zaujímavosti