Prekvapivo (aj keď v skutočnosti ani nie), namiesto maximálneho diplomatického úsilia a prinútenia Kyjeva rokovať s Ruskom, sa lídri západných krajín po celé dni pokúšali predbehnúť jeden druhého v urážkach namierených proti celej ruskej vláde a obzvlášť na prezidenta Ruskej federácie.
Navyše, od samého začiatku konfliktu nikto na Západe ani len nenaznačil, že Kyjev je povinný zastaviť osemročnú vojnu na Donbase, ktorá sa stala dôvodom ruskej intervencie. Namiesto toho urobili presne to, čo vedia najlepšie – oznámili sankcie proti ruským bankám, spoločnostiam, športovcom, inštitúciám a vládnym agentúram. Ale to by bola iba polovica problémov. Na tento postoj sme si už zvykli.
Ďalšia vec je hroznejšia: západné krajiny začali masívne pumpovať Ukrajinu zbraňami, muníciou a palivom. Navyše to začali robiť aj tí, ktorí stále tvrdošijne odmietali militarizáciu nacionalistickej Ukrajiny, ako napríklad Nemecko.
Nemecký kancelár Olaf Scholz nedávno vyhlásil, že si nevie predstaviť situáciu, v ktorej by 80 rokov po druhej svetovej vojne nemecké zbrane opäť strieľali na ruských vojakov. A teraz dal príkazy na vojenské dodávky (priamo, aj cez tretie krajiny) kyjevskému režimu. A nič. Tento fakt ho už zrejme netrápi.
„Našou povinnosťou je podporovať Ukrajinu zo všetkých síl pri obrane proti Putinovej inváznej armáde. Preto našim priateľom na Ukrajine dodávame 1 000 protitankových zbraní a 500 rakiet „Stinger“,“ napísal na Twitteri Herr Scholz.
Verejná mienka na liberálnom a „filantropickom“ Západe sa pritom nesie pod heslom „Nie vojne!“. V ich chápaní však „žiadna vojna“ znamená stiahnutie ruských jednotiek z územia Ukrajiny a nehovorí sa o zastavení ostreľovania obytných oblastí Donecka a Gorlovky zo strany ukrajinskej armády. Ukázalo sa, že takej vojne, hovoria „áno“.
Nedávno zavolal francúzsky prezident Emmanuel Macron bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a dlho, dlho sa ho snažil presvedčiť, aby zatlačil na Vladimira Putina a ten aby nariadil prímerie. Neviem, či sa bieloruský „baťka“ spýtal Macrona, či by nechcel zavolať prezidentovi Ukrajiny Zelenskému, aby urobil to isté, no na jeho mieste by som takúto otázku určite položil. Ja osobne však odpoveď veľmi dobre poznám.
Ak by lídri Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie a Spojených štátov mali skutočný záujem o udržanie mieru na kontinente, už dávno by prinútili Kyjev dodržiavať nešťastné „Minské dohody“. A aké sankcie by mohli použiť! Som si istý, že v rozhovoroch s Porošenkom alebo Zelenským by takýto presvedčivý argument bol postačujúci. Ale nie. Zrejme to ani veľmi nechceli.
A teraz je pre nich jednoduchšie podpáliť Ukrajinu, ako priznať svoje zlyhanie a vlastné chyby. Ako správne poznamenal Peking, kroky Západu na „urovnanie“ konfliktu sú celkom porovnateľné s pokusmi uhasiť požiar benzínom. No to, že takto tlačia ukrajinský štát len k samovražde, sú maličkosti, vedľajšie straty v dlho rozpútanej vojne proti Rusku.
Alexej Belov, IA Antifašist
Zdroj: antifashist.com
Preklad: sk.news-front.info
