Vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky otvára mýtickú Pandorinu skrinku slovenskej politiky, i keď niektorí zasvätení môžu pochybovať, či odhalí všetko to zlo a morálnu biedu, o ktorej verejnosť viac tuší, ako vie - alebo si všeličo len domýšľa. Medializované súvislosti s menom podnikateľa Mariana Kočnera naznačujú, že prípad sa môže stať ústrednou témou blížiacej sa kampane k voľbám prezidenta republiky, ale hlavne k voľbám do Národnej rady SR, ktoré majú byť v prvom štvrťroku roku 2020. Opoziční politici si prihrievajú na procese prebiehajúceho vyšetrovania svoju politickú „polievočku“, keďže doterajšie výsledky prieskumov volebných preferencií signalizujú, že opoziční vodcovia a ich politické programy doteraz nepreklopili pomyselnú misku váh sympatií voličov v ich prospech. Ani ex-premiér Róbert Fico si nenechal ujsť príležitosť, aby doterajší stav policajného vyšetrovania neinterpretoval vo svoj prospech.
Či Marian Kočner bol skutočným objednávateľom Kuciakovej vraždy - alebo sa iba podujal zabezpečiť vykonanie objednávky od niekoho iného - nebude tak jednoduché právne dokázať. V tejto súvislosti možno spomenúť, že spravodajské služby niekedy vykonávajú tzv. operácie pod cudzou vlajkou, čo je akcia realizovaná spôsobom, aby navonok vyzerala tak, že ju vykonal niekto iný a nie ten, kto je iniciátorom akcie. I keď polícia má už zmapované mnohostranné Kočnerove kontakty a pozná aj mená osôb, s ktorými úzko spolupracoval, ani táto bohatá databáza stykov Mariana Kočnera nestačí na to, aby sa polícia dopátrala a usvedčila iniciátora Kuciakovej vraždy. Hoci samotný zločin vo Veľkej Mači bol síce spáchaný nie príliš profesionálne, jeho primárny pôvodca môže zostať utajený, ak operáciu pod cudzou vlajkou inicioval bez svedkov.
Z uvedeného vyplýva, že ďalšie vyšetrovanie vraždy Kuciaka a jeho partnerky, hľadanie dôkazov a usvedčovanie jednotlivých páchateľov - i ďalších doteraz verejne neidentifikovaných osôb - bude z časového hľadiska dlhý proces, ktorý budú pozorne sledovať médiá i politici. Už doterajší priebeh informovania a komentovania Kuciakovej kauzy naznačuje, že na nej parazitujú opoziční politici a viaceré médiá tzv. hlavného prúdu pristupujú k nej so značnou dávkou jednostrannosti a zaujatosti. Dokonca niektorí advokáti - známi svojimi politickými sympatiami s opozíciou - spochybňujú autoritu polície, ktorá zatkla podozrivé osoby a významnou mierou posunula vyšetrovanie prípadu. Pár advokátov a niektorí politici vytvárajú v spoločnosti atmosféru nedôvery, aby tým udržiavali Kuciakov prípad ako kľúčový bod opozičnej agendy, keďže na program opozičných strán voliči „nezaberajú.“
Marian Kočner sa popri podnikateľských aktivitách venoval aj politickým intrigám v mocenskom zákulisí. Verejnosť zaujal v období vlády premiérky Ivety Radičovej, keď sa pravidelne stretával s vtedajším predsedom parlamentu Richardom Sulíkom a spoločne preberali citlivé politické a vládne záležitosti. Počas ich stretnutí preberali otázku výmeny premiérky Radičovej za Ivana Mikloša, riešili voľbu generálneho prokurátora a Sulík chcel cez Mariana Kočnera pretlačiť u vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku trestné stíhanie Igora Matoviča pre neoznámenie trestného činu korupcie. Predseda SaS žiadal tiež Kočnera, aby Trnka urýchlil stanovisko, v ktorom by označil za zákonné menovanie Milana Hudeca za riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby. Nedávno - keď sa objavili podozrenia voči Kočnerovi - Sulík sa za svoj vzťah s Kočnerom ospravedlnil !
Médiá tzv. hlavného prúdu „kamarátstvo“ Sulíka s Kočnerom príliš nerozoberali a zhovievavo ho vzali na vedomie. S oveľa väčšou vehemenciou sa však pustili do Kočnerových mnohostranných vzťahov s osobami, blízkymi strane Smer-SD - vrátane Roberta Fica. Práve táto okolnosť naznačuje, ako by sa mohla uberať mediálna prezentácia vyšetrovania prípadu vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky. Opozičná propaganda chce z vyšetrovania kauzy vytĺkať politický kapitál za každú cenu, teda aj za cenu mediálnej manipulácie a zavádzania verejnosti. Na druhej strane ani to by však nemalo zabrániť dôkladnému vyšetreniu zločinu, aby sa Slovensko zbavilo štruktúr, ktoré udržiavajú pri živote systém všadeprítomnej rakoviny korupcie, klientelizmus vládnucich elít, ako aj protekcionizmus všetkých straníckych farieb.
Igor Cibula - publicista a expert v oblasti spravodajských služieb. V období 1993-1995 bol riaditeľom rozviedky SIS. Od roku 2006 je predsedom Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov.
Zdroj: orientacia.sk
