Vykladači trestného práva hmotného aj procesného

08.09.2019 | 19:59 V dnešnej dobe sa cíti byť každý povolaný hovoriť o trestnom práve. Ale, žiaľ, aj tí najväčší odborníci sa niekedy mýlia. Len na rozdiel od "majiteľov pravdy" - odborník si vie chybu priznať.

Pekné názvy, však? Ale ono je to veľmi jednoduché. Trestné právo sa delí na hmotné a procesné. A nielen trestné právo, ale dnes pri ňom zostaneme. Tieto názvy by sa dali preložiť do „kuchynskej“ reči celkom jednoducho: ak chcete upiecť koláč, musíte mať najskôr „hmotu“ t. j. jednotlivé ingrediencie, a potom mať aj kvalitný postup, čiže „proces“, aby sa koláč vydaril aj opticky. Hmota je ukrytá v Trestnom zákone (zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), proces je obsahom Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov). Oba sú to zákony Slovenskej republiky, ktorá o sebe v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky deklaruje, že je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Prepojenie týchto ustanovení znamená, že ak sa chce Slovenská republika aj naďalej považovať za vyspelú demokraciu a právny štát, dodržiavanie jej zákonov je alfou a omegou každého jedného štátneho orgánu. 

Zásady a princípy, na ktorých spočíva slovenský právny poriadok, je však záväzný aj pre občanov Slovenskej republiky. Pre tých, ktorí sa hlásia k hodnotám EÚ, pripomínam, že tieto platia v EÚ absolútne a pre nich teda o to viac!

Už nejaký čas, a nie je to práve otázka len tohto roka, sa rôzni experti vyslovujú k právnemu poriadku Slovenskej republiky. Nemalým prínosom do takýchto debát je napr. aj pán Mesežnikov, ktorý nepriamo ale predsa označil Spojené štáty Americké a Francúzsko za nedemokratický štát

Ďalšou kategóriou sú experti z vrcholovej politiky. Ako jedného za všetkých by som spomenula pána Roberta Fica. Podľa neho totiž Slovenská republika je sociálny štát a on dokonca tvrdí, že podľa Ústavy Slovenskej republiky. Keďže ide o trojnásobného premiéra SR a dokonca aj právnika prednášajúceho na vysokých školách (23:37 - VIDEO: Fico: Vôbec nejde o Mazureka, ide o naše pokrytectvo) vždy v panike pozriem, či sa teda Ústava SR nemenila cez noc a či v nej je teda zakotvené, že SR je sociálny štát. Nie, nie je to tam. Dôvod je celkom jednoduchý, ale o tom si môžeme niečo povedať nabudúce. To by možno aj pán docent Fico vedel, keby prednášal teóriu práva.

Beriem však na vedomie, že docent Fico nie je expert ani na ústavné právo. Jeho doménou je zrovna aktuálne preberané trestné právo. Rovnako ako pani, už opäť sudkyne, Jankovskej. Celkom by ma zaujímalo, čo sa im dvom premietlo v hlave, keď aj oni bez dôkazov a znalosti veci a spisu (aspoň o sebe tvrdia, že nevedia, čo v spise je!) spochybňujú dôkaz poskytnutý orgánom činným v trestnom konaní. Ak si totiž pani Jankovská nepísala s pánom Kočnerom, môže jej byť úplne jedno, kto, kde a ako dlho mal nejaký, v tomto prípade Kočnerov, telefón k dispozícií. Lebo mne to jedno naozaj je.

Ďalším esom medzi vykladačmi práva je hviezda trestného práva – advokát Lipšic. Ako bývalý minister vnútra a bývalý minister spravodlivosti tiež patrí, resp. patril medzi vrcholových politikov, ktorí menili tento štát na jeho dnešnú podobu. V relácií (11: 25 - VIDEO: Daniel Lipšic - Niet pochybností o zákonnosti získania komunikácie z Kočnerovho mobilu) na otázku moderátora o odpočúvaní obžalovaného a jeho advokátov vo výsluchovej miestnosti sa vyjadril naozaj ako skúsený politik. Právny purista, niekto, kto miluje zásady a princípy práva, by totiž nástojil na absolútnom preverení takto načrtnutého problému. Slová bývalého ministra spravodlivosti o tom, ako je v dnešnej dobe možné odpočúvať a aké „miniatúrne“ prístroje sú toho schopné, nepovažujem práve za najšťastnejšie. Problém je niekde inde. Ak by sa totiž preukázalo, že v tej výsluchovej miestnosti sú, resp. boli nejaké prístroje schopné zaznamenávať zvuk, konanie by bolo možné napadnúť. Každé jedno konanie! V tejto miestnosti sa asi nerozprávali len Kočner so svojimi advokátmi, ale aj rôzne iné stretnutia sa tu mohli a aj určite odohrali. Každé jedno takéto konanie by bolo možné napadnúť, pretože by mohol byť spochybnený hocijaký dôkaz. Tí inteligentnejší pochopia, ako ďaleko dozadu a koľko takýchto konaní by mohlo byť spochybnených. Myslím si, že aj pán Lipšic pri výške svojho IQ to určite chápe, možno sa to len snažil odľahčiť. Brala by som to z jeho strany, ak by to nebol aj bývalý minister vnútra – t. j. silového rezortu, pod ktorý spadá aj polícia. Takže v tomto prípade zľahčovanie nie je na mieste.

V tomto výpočte nie je možné vynechať ani novinárov a všakovakých aktivistov. Nie je namieste kritizovať niekoho, ak sa mýli v niečom, o čom nemá ani len tušenie. Možno ho opraviť, uviesť jeho mylnú predstavu na pravú mieru a ak to nepomôže, tak jeho vyjadrenia ignorovať, prípadne mu nastaviť zrkadlo a opýtať sa ho, či pozná hystériu, ktorú vyvolali Elizabeth „Betty“ Parris a Abigail Williams, dcéra a neter Samuela Parrisa. Koľko nevinných ľudských životov stálo toto prenasledovanie čarodejníc v Saleme sa dnes už presne nedozvieme. Ale je faktom, že dodnes táto časť histórie fascinuje filmárov. Nie som si však celkom istá, či toto je ten správny spôsob, ako sa zapísať do dejín a kroniky Slovenskej republiky. 

No a v neposlednom rade sa nám ozývajú aj sudcovia. Teda, zatiaľ som postrehla konkrétne jedného (tu daj linku na článok, čo dáš na iv). Okrem toho, že by som najradšej povedala „konečne sa ozývajú aj kompetentní“, je možné vytknúť aj jemu niekoľko vecí. Rada by som kolegovi právnikovi pripomenula jedno ustanovenie iného zákona. Konkrétne zákona č. 153/2001 o prokuratúre, kde je v § 4 napísané, že „dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania“ patrí do pôsobnosti práve tohto orgánu štátu. Takže nech si policajti robia svoju robotu a prokuratúra tiež. Lenže to by znamenalo, že prokurátori by nemali tolerovať žiadne, opakujem žiadne pochybenie a mali by strážiť zákonnosť každého konania. 

Tu by som rada vyzdvihla elitného prokurátora pána JUDr. Bohdana Čeľovského – prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry. Tento pán bol schopný sa podpísať pod vec, ktorá v slovenskom trestnom práve nemá obdobu. Gratulujem tomuto úradu k takto kvalitným a jedinečným expertom! Naozaj, takýto výkvet sa veľmi ťažko hľadá. Ešte by som ale vyzdvihla jedného pána. Je ním vyšetrovateľ PZ kpt. JUDr. Martin Sivko. Perly - títo páni a aj dúfam, že sú jediní svojho druhu! Veď posúďte sami a skúste sa zamyslieť nad tým, či by ste sa pod niečo takéto podpísali! (pozri fotokópiu uznesenia pod článkom) Na podpísanie niečoho takto hodnotného a kvalitného treba úplne iné kvality, ktorými títo páni samozrejme určite disponujú.

Ako balzam na dušu však pôsobilo vystúpenie profesorky práva Kurilovskej. I keď by jej bolo možné vytknúť časové ohraničenie trestného konania, v záplave odborníkov a elitných expertov hemžiacich sa éterom, bolo jej vystúpenie najkvalifikovanejšie. Len pre ľahšie pochopenie tých, ktorí trestné právo neprednášajú: trestné konanie začína trestným oznámením a končí posledný deň výkonu trestu, ak došlo v konaní aj k odsúdeniu. Čiže veľmi jednoducho: trestné konanie Mikuláša Černáka prebieha ešte aj dnes. Asi to pani profesorka v tom strese z časového limitu relácie nestihla vysvetliť. 

A keď už sme pri telefónoch. Každý teraz dumá nad tým, či si „bližšie nestotožnení sudcovia“ a „bližšie nestotožnené zamestnankyne Ministerstva spravodlivosti“ nevymenili, resp. nezaobstarali nové telefóny. Moja otázka znie: urobili by to, ak by nebol únik informácií zo spisu? Je na zváženie čitateľa, či bude pokladať úniky zo spisu za „verejný záujem“ aj po tom, ak to niektorým osobám pomôže vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Lebo tieto osoby sa môžu poďakovať jednej konkrétnej „bližšie nestotožnenej“ osobe.

PS: keď sme pri novinároch! Pokiaľ ja viem, tak máme ZBOR väzenskej a justičnej stráže, a nie ZVÄZ! Ten majú možno včelári! A „žaloba“?! V trestnom práve?! Obžaloba, keď už – pričom to je ten „papier“, čiže procesný úkon, a pýta sa prokurátor!

Judita L. - asistentka europoslanca Miroslava Radačovského

 

Právne perly - vyšetrovateľ Sivko

Právne perly - prokurátor Čeľovský

Zdroj: InfoVojna


Zaujímavosti