Von der Leyenová predstavila nový migračný pakt pre EÚ

24.09.2020 | 09:21 Exekutíva EÚ zdôraznila, že súčasný azylový systém už nefunguje a členské krajiny to za posledných päť rokov neboli schopné napraviť.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu na poludnie predstavila nový pakt o migrácii a azyle, ktorý pokrýva všetky prvky potrebné pre komplexný európsky prístup k migrácii. Stanovuje vylepšené a rýchlejšie postupy v celom azylovom a migračnom procese a uvádza do rovnováhy zásady spravodlivého rozdelenia zodpovednosti a solidarity.

Exekutíva EÚ zdôraznila, že súčasný azylový systém už nefunguje a členské krajiny to za posledných päť rokov neboli schopné napraviť.

S novým paktom o migrácii a azyle Komisia navrhuje spoločné európske riešenia tejto výzvy, pričom Únia sa musí vzdať "ad hoc" riešení a zaviesť predvídateľný a spoľahlivý systém riadenia migrácie. Nový pakt vznikol na základe rozsiahlych konzultácií a po holistickom vyhodnotení situácie zo strany eurokomisie. Tá navrhuje vylepšiť celkový systém, k čomu patrí hľadanie spôsobov, ako zlepšiť spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu, zabezpečiť účinné úradné postupy, úspešnú integráciu utečencov a návrat do domovských krajín osôb bez práva na azyl.

Von der Leyenová uviedla, že jej kabinet navrhuje riešenie zamerané na opätovné vybudovanie dôvery medzi členskými štátmi a na obnovenie dôvery občanov v schopnosť Únie riadiť migráciu ako takú.

"Únia už v iných oblastiach dokázala, že môže prijať mimoriadne kroky na zosúladenie rôznych perspektív. Vytvorili sme zložitý vnútorný trh, spoločnú menu a bezprecedentný plán obnovy. Teraz je čas postaviť sa výzve spoločného riadenia migrácie so správnou rovnováhou medzi solidaritou a zodpovednosťou," uviedla von der Leyenová počas vystúpenia, na ktorom ju sprevádzali eurokomisár pre európsky spôsob života Margaritis Schinas a eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová.

Johanssonová pripomenula, že migrácia vždy bola a aj bude súčasťou európskej spoločnosti, a zdôraznila, že plán eurokomisie vytvára predpoklad pre vybudovanie dlhodobej migračnej politiky. Podľa jej slov široký súbor návrhov bude znamenať jasné, spravodlivé a rýchlejšie úradné postupy na hraniciach, aby migranti nezostávali v "právnom vákuu".

Znamená to posilnenú spoluprácu s tretími krajinami zameranú na rýchle návraty, viac legálnych možností dostať sa do Európy a rázne kroky v boji proti prevádzačom ľudí.

Prvý pilier migračného paktu spočíva v efektívnejších a rýchlejších úradných postupoch. Integrovaný postup na hraniciach EÚ po prvýkrát zahŕňa predvstupovú kontrolu a identifikáciu ľudí, ktorí nelegálne prekračujú vonkajšie hranice Únie alebo ktorí boli vylodení po záchrannej akcii na mori.
Znamená to aj zdravotnú a bezpečnostnú kontrolu, odobratie odtlačkov prstov, registráciu v databáze Eurodac a rýchle rozhodnutie o práve na azyl alebo o návrate domov.

Druhým pilierom EK je spravodlivé rozdelenie zodpovednosti a solidarity. Každý členský štát bez výnimky musí v čase migračnej krízy pomáhať pri stabilizácii situácie a musí zabezpečiť, aby si EÚ plnila svoje humanitárne povinnosti. S ohľadom na pretrvávajúci odpor niektorých členských krajín voči relokáciám žiadateľov o azyl EK navrhla systém flexibilnej pomoci - od ochoty presídliť žiadateľov o azyl z krajiny prvého vstupu až po finančné záväzky v oblasti návratovej politiky a iné formy operatívnej podpory.

Ak napríklad krajiny ako Poľsko, Maďarsko alebo Česká republika odmietnu prijať utečencov z preplneného Grécka či Talianska, podľa nových pravidiel môžu týmto krajinám pomôcť znížiť počet utečencov na ich pôde "sponzorovaním" návratu osôb bez nároku na udelenie právnej ochrany.

EÚ chce zároveň uzatvárať "na mieru šité" a vzájomne výhodné partnerstvá s tretími krajinami, ktoré pomôžu pri riešení výziev, ako je pašovanie migrantov či efektívne vykonávanie readmisných dohôd.

Nový migračný pakt má za cieľ posilniť spoločný systém EÚ pre návraty, čo má zvýšiť dôveryhodnosť migračných pravidiel Únie. Bude zahŕňať efektívnejší právny rámec, silnejšiu úlohu Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (Frontex) a novovymenovaného koordinátora EÚ pre návratovú politiku. Pakt predvída aj lepšiu správu vonkajších hraníc EÚ, pričom stály zbor Frontexu, ktorého nasadenie je naplánované v januári 2021, poskytne zvýšenú podporu všade tam, kde to bude potrebné.

Komisia posunula tento návrh Európskemu parlamentu a Rade EÚ, aby ho preskúmali a prijali potrebné právne kroky na vytvorenie spoločnej azylovej a migračnej politiky EÚ.

Slovensko aj naďalej odmieta povinné relokácie žiadateľov o azyl

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus (SaS) v tejto súvislosti upozornil, že Slovensko aj naďalej odmieta povinné relokácie žiadateľov o azyl.

Klus po skončení utorňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli priznal, že o tomto pakte sa hovorí už dlhšie a že ide aj o jednu z priorít polročného nemeckého predsedníctva v Rade EÚ. Zdôraznil, že po zverejnení návrhu Európskej komisie si členské štáty tento návrh preštudujú a budú rozhodovať, čo ďalej robiť v tejto citlivej záležitosti.

Rovnako pripomenul, že nie žiadnym tajomstvom, že krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) zastávajú rovnakú pozíciu a nedávno spoločne s Estónskom zaslali Európskej komisii list, v ktorom upozornili na iný list, ktorý bol odoslaný z úrovne ministrov vnútra EÚ.

"Prostredníctvom tohto listu žiadame, aby sa neotvárali niektoré témy, ktoré sa už v minulosti ukázali ako vysoko rozdeľujúce členské krajiny. Nie je žiadnym tajomstvom ani to, že pre všetky tieto krajiny sú červenou čiarou povinné kvóty a relokácie, ktoré by mali iný ako dobrovoľný charakter," vysvetlil Klus. Upozornil, že ide o témy, ktoré občania V4 a aj iných krajín odmietajú.

Klus zdôraznil, že pozícia Slovenska v tejto otázke "je jednoznačná" a slovenská diplomacia sa vracia k tomu, čo už hovorila v roku 2016 počas predsedníctva v Rade EÚ.

"Hovorili sme o nejakej forme flexibilnej solidarity a pokiaľ máme problém s relokáciami, a ten stále pretrváva, tak sme pripravení na nejaké iné formy poskytnutia pomoci krajinám, ktoré to potrebujú. O tomto sme pripravení a ochotní sa rozprávať, ale to, že by sme mali byť nútení k nejakej forme solidarity, to je stále červenou čiarou," odkázal Klus a spresnil, že už to nie je len pozícia krajín V4, lebo tento názor najnovšie zastávajú už aj pobaltské krajiny a tiež Rakúsko a Dánsko.

Maďarská vláda reagovala na nový pakt EÚ o migrácii negatívne

Maďarská vláda zastáva v súvislosti s migráciou od roku 2015 jednoznačný a nemenný postoj. V súlade s tým by cieľom Európskej únie (EÚ) malo byť udržať migrantov mimo hraníc EÚ a nie riešiť, čo s nimi, ak už na území Únie sú. V reakcii na predstavenie nového paktu o migrácii a azyle predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou to v stredu povedal hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács.

"Maďarsko minulo na ochranu hraníc od migračnej krízy v roku 2015 vyše jednej miliardy eur, na čo Brusel neprispel ani halierom," pripomenul podľa agentúry MTI Kovács a naznačil, že by bolo vhodné, keby EÚ začala pomaly platiť.

Podľa jeho slov by bolo potrebné vytvoriť spoluprácu medzi EÚ a krajinami, odkiaľ migranti odchádzajú, aby sa tam vytvorili vhodné podmienky pre život a migranti neboli nútení opustiť svoju vlasť.

Maďarská vláda si podľa Kovácsa myslí, že hranice Európy treba chrániť a mimo Európy treba vytvoriť hotspoty, kde by bolo možné spracovať žiadosti o azyl.

"Našim cieľom je, aby sa členské krajiny vzájomne podporovali v plnení vyššie uvedených úloh. Maďarsko povinné kvóty rozdelenia migrantov nepodporuje, avšak naďalej bude chrániť spoločné hranice a očakáva, že z Bruselu dostane rovnakú podporu, ako ostatné shengenské krajiny chrániace vonkajšie hranice," zdôraznil.

Zdroj: konzervativnyweb.sk / topky.sk


Program rádia

  • Bez programu

Zaujímavosti