Nikdy nemusel trpezlivo čakať, kým naňho príde rad, nikdy nemusel prejsť tŕnistou cestu od najnižších priečok po najvyššie, pretože vždy sa považoval za niekoho, kto je viac ako všetci ostatní. A zväčša mu to vychádzalo, pretože aj jeho okolie často podliehalo ilúzii, že je výnimočný. Podarí sa to Danielovi Lipšicovi aj tentoraz?

Ostal politikom aj po odchode z politiky

V roku 1998 chcel byť generálnym prokurátorom istý Robert Fico, vtedy poslanec Strany demokratickej ľavice. Mikuláš Dzurinda kvôli nemu odmietol meniť zákon, pretože uchádzač o funkciu šéfa prokuratúry ešte nemal 40 rokov. A urobil dobre. Nie preto, že by docent Fico nebol kvalifikovaný trestný právnik, ale preto, lebo na čele prokuratúry v civilizovanom právnom štáte nemôže stáť politik. Ani bývalý, pretože prokuratúra disponuje rozsiahlymi oprávneniami, ktoré jej okrem iného umožňujú obmedzovať práva a slobody občanov.

To, čo pred takmer štvrťstoročím platilo o uchádzačovi o funkciu generálneho prokurátora Robertovi Ficovi, platí aj dnes o kandidátovi na funkciu riaditeľa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Danielovi Lipšicovi. Nemožno poprieť, že doktor Lipšic má predpoklady kvalifikovane vykonávať povolanie v oblasti trestného práva. Avšak to ešte neznamená, že je namieste, aby z neho parlament urobil šéfa špeciálnej prokuratúry.

Daniel Lipšic je príliš spätý s politikou a aj ako advokát je do prebiehajúcich spoločenských sporov priveľmi zaangažovaný na to, aby bolo jeho uvedenie do funkcie riaditeľa ÚŠP bezrizikovým podnikom. Jeho osobné a politické väzby naznačujú, že by sa mohol ako štátny žalobca angažovať tak v prospech, ako aj neprospech určitých ľudí a jeho konanie by bolo ovplyvnené politikou, respektíve záujmami tých, čo sa v nej aktívne pohybujú. Daniel Lipšic ostal politikom, aj keď sa už niekoľko rokov tvári, že ním nie je.

Duchovia minulosti

Zvážme niekoľko historických príkladov. Bývalý primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský bol členom KDH a v hnutí reprezentoval krídlo kritikov vtedajšieho podpredsedu a ministra vnútra Vladimíra Palka. Ďurkovský bol trestne stíhaný a minister spravodlivosti Daniel Lipšic, člen Palkovho krídla, sa rozčuľoval, prečo nebol vzatý do vyšetrovacej väzby. Ďalší výrazný člen KDH a tiež kritik krídla Vladimíra Palka, starosta bratislavskej Rače Pavol Bielik, bol tiež trestne stíhaný. A opäť to bol minister spravodlivosti Daniel Lipšic, kto si želal, aby nepohodlný stranícky kolega skončil vo väzbe.

Neskôr sa, mimochodom, ukázalo, že tak pán Ďurkovský, ako aj pán Bielik sú nevinní.

Keď bol Daniel Lipšic ministrom vnútra, tím jeho najbližších spolupracovníkov v zložení Milan Krajniak (poradca pre rómsku problematiku), Vladimír Pčolinský (vedúci organizačného odboru kancelárie ministra) a Marcel Klimek (vedúci služobného úradu) za podozrivých okolností nakúpili nový odpočúvací systém. Urobili to napriek tomu, že odborné pracoviská polície, SIS a Vojenského spravodajstva nákup v navrhovanej konfigurácii neodporúčali.

Každý si môže domyslieť, aký bol motív nerešpektovania stanovísk odborníkov. Ak bolo popísané konanie zainteresovaných trestné, môže byť čoskoro premlčané. Rovnako, ako mnohé podozrivé ekonomické a iné aktivity bývalého veksláka, dnes predsedu parlamentu a Sme rodina Borisa Kollára, za ktorého fasádou plemenného býka sa dnes v teple ukrývajú Milan Krajniak, Vladimír Pčolinský či Štefan Holý.

Tiene prítomnosti

Pozrime sa do súčasnosti. Daniel Lipšic ako advokát zastupoval bývalého riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA, kajúcnika Bernarda Slobodníka a obhajuje aj bývalého námestníka riaditeľa SIS Borisa Beňu. Akiste nebude náhoda, že obaja menovaní mali kšefty s Petrom Koščom, mužom bratislavského polosveta, ktorý je už roky komplicom riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského.

V mojej novej knihe Satan, teší ma! som podrobne popísal, ako mohol korupčný vzťah Bernarda Slobodníka s Norbertom Bödörom viesť k tomu, že sa Marian Kočner rozhodol zlikvidovať novinára Jána Kuciaka. Nebudem prezrádzať viac, na tomto mieste len pripomeniem, že v rokoch 2016 – 2020 takpovediac spoločne pásli šéfa inšpekcie SIS Borisa Beňu podnikateľ Norbert Bödör, kriminálnik Peter Kočš a jeho komplic Vladimír Pčolinský, a v mene prezidenta Slovenského olympijského výboru aj istý Marek Gašparec, svojho času dvorný čašník zločineckej skupiny sýkorovcov. Plukovníka Beňu si v roku 2020 vybral za námestníka riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský. Kruh sa uzavrel. https://www.knihyprekazdeho.sk/Kniha/satan-tesi-ma-1306562

Bernard Slobodník vie veľa o ekonomických aktivitách politických spojencov Daniela Lipšica. Pozná biznis model Petra Košča a Vladimíra Pčolinského. Boris Beňa má zase okrem iného históriu aj s Petrom Koščom. Spolu poskytovali takzvanú strechu firmám obchodujúcim so štátom v oblasti dodávok informačných technológií, za čo inkasovali slušné odmeny.

Slobodníka a Beňu je jednoducho potrebné strážiť, aby nehovorili priveľa. Presnejšie, aby hovorili o línii korupcie, čo sa dotýka iba nominantov a reprezentantov bývalej vládnej koalície, ale pomlčali o tom, čo všetko robili pre a s dvojicou Košč – Pčolinský. Preto je advokátom pána Beňu doktor Lipšic a zastupovanie pána Slobodníka, po tom, čo sa uchádzač o kreslo šéfa ÚŠP stal v jednej z trestných vecí poškodeným, prevzal jeho kolega Peter Kubina.

Ide o to, že ak by Bernard Slobodník či Boris Beňa načali fasádu súčasnému riaditeľovi SIS, priamo by sa to dotklo viacerých potentátov režimu Igora Matoviča. Ministrom Milanom Krajniakom počnúc a advokátom Danielom Lipšicom končiac. O Borisovi Kollárovi nehovoriac, keďže po jeho firmách z 90. rokov ostali stratené kone. Biele, samozrejme. Kandidát na špeciálneho prokurátora nikdy v skutočnosti neodišiel z politiky. Ostal v nej prítomný a ako pupočnou šnúrou je s týmto prostredím naďalej spojený reťazou osôb Milan Krajniak – Vladimír Pčolinský – Peter Košč.

Okrem Sme rodina je Daniel Lipšic napojený aj na OĽaNO cez svojho verného druha Gábora Grendela a v dôvernom vzťahu je aj so samotným premiérom Igorom Matovičom. Želiezka v ohni má tiež v strane Za ľudí cez spriaznené duše Janu Žitňanskú a jej partnera Juraja Šeligu. Slovom doktor Lipšic je politickým kandidátom na riaditeľa ÚŠP, aj keď to maskuje okolnosťou, že ho formálne navrhuje Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. A z toho rezultuje jednoznačné riziko, že ak by sa ujal tejto dôležitej funkcie, podliehal by mnohým nežiaducim vplyvom.

V knihe Satan, teší ma! je dopodrobna opísané aj to, ako partia Daniel Lipšic, Vladimír Pčolinský, Milan Krajniak, Boris Kollár a ďalší spolupáchatelia koordinovali s predstaviteľom nitrianskeho podsvetia, pasákom a dílerom drog Martinom Jurikom diskreditačnú kampaň, zameranú proti manželom Zuzane a Petrovi Tománkovcom. Ide o takzvanú kauzu Čistý deň. Ani o tom nebudem prezrádzať viac, vzácny čitateľ sa všetko dozvie z knihy samotnej. Žiada sa len dodať, že Daniel Lipšic a jeho politickí spojenci majú mnoho dôvodov na to, aby špeciálna prokuratúra aj naďalej nevenovala pozornosť udalostiam v pozadí takzvanej kauzy Čistý deň a podozreniam zo spáchania viacerých trestných skutkov.

Zvýhodnený páchateľ Lipšic

Samozrejme, dalo by sa hovoriť aj o tom, že riaditeľom ÚŠP by nemal byť niekto, kto na priechode pre chodcov zrazil človeka. Nie na neosvetlenej ceste tretej triedy, ale v meste a na priechode.

Protiargument znie tak, že Daniel Lipšic za tento skutok dostal trest aj si ho odpykáva, a preto je nekorektné neustále mu tragickú udalosť pripomínať.

Málokto však vie, že tesne po spomínanej nehode Krajská prokuratúra v Bratislave zmenila prax pri stíhaní dopravných nehôd na priechodoch pre chodcov s následkom smrti. Kým sa to nepritrafilo Danielovi Lipšicovi, bratislavskí prokurátori pre páchateľov v podobných prípadoch obligatórne požadovali nepodmienečný trest. Politik a advokát dostal možnosť uzavrieť dohodu o vine a (podmienečnom) treste. Áno, dohodu schválil súd, no napriek tomu má veľká časť verejnosti oprávnene pocit, že keby nešlo o Daniela Lipšica, prokuratúra a súd by postupovali inak a najmä tvrdšie.

Rovnako sa ťažko ubrániť dojmu, že ďalším zvýhodnením doktora Lipšica je nedávno prijatá novela zákona o prokuratúre. Otvorila cestu k funkciám generálneho prokurátora a riaditeľa ÚŠP právnikom, ktorí doteraz nepôsobili v štruktúrach prokuratúry. Všetko nasvedčuje tomu, že zmena zákona bola šitá na mieru jedinému kandidátovi.

Komuže je lepšie, komuže je lepšie...

Ani to však nie je všetko. Daniel Lipšic nemá záujem o kariéru prokurátora, ale o funkciu riaditeľa ÚŠP. V tom je obrovský rozdiel. Keby chcel byť prokurátorom, prihlásil by sa do výberového konania na uvoľnenú pozíciu radového prokurátora okresnej prokuratúry. Namiesto toho využíva politické konexie a vplyv na to, aby sa znova predbehol v rade a stal sa rovno šéfom špeciálnej prokuratúry. Na úkor poctivých a odborne fundovaných ľudí, čo už roky pôsobia na ÚŠP. Na úkor prokurátorov Generálnej prokuratúry SR či krajských prokuratúr, ktorí spĺňajú požadované kritériá.

A takto to ide s Danielom Lipšicom celý dospelý život. Do sveta veľkej politiky vstúpil tak, že mu bývalý predseda KDH otvoril zadné dvierka, aby mohol predbehnúť množstvo schopných a ľudsky vyzretejších radových členov hnutia. Najprv ho posadil na stoličku vedúceho služobného úradu ministerstva spravodlivosti, potom na úkor mnohých zaslúžilých členov KDH mu vyárendoval zvoliteľné miesto na kandidátke a napokon doktora Lipšica presadil do vedenia strany.

Ani to však nebolo všetko. Ešte keď bol na ministerstve spravodlivosti, umožnil šéf KDH a minister Ján Čarnoguský, aby si urobil jeho protežant Daniel Lipšic prednostne justičnú skúšku. Bez toho, aby absolvoval zákonom predpísanú prax. Koncipienti, právni čakatelia a ďalší sa museli roky lopotiť. Daniel Lipšic nie, pretože bol politický protežant.

Ubehlo mnoho rokov, Dunajom pretiekli milióny metrov kubických vody, no modus operandi Daniela Lipšica sa nezmenil. Potrebuje mať kandidát na špeciálneho prokurátora bezpečnostnú previerku na stupeň prísne tajné? A fyzická osoba nemá možnosť podľa zákona požiadať o jej vykonanie? Aký problém?

Kamarát na telefón Milan Krajniak, zhodou okolností minister sociálnych vecí, s ním uzavrie akože zmluvu o poskytovaní právneho poradenstva na ministerstve, ktoré sa akože vyznačuje potrebou utajovať tie najstráženejšie tajomstvá tejto krajiny, všakáno, a preto sa bude jeho nový právny poradca Daniel Lipšic akože oboznamovať s akože utajovanými skutočnosťami. Rovno so stupňom prísne tajné, veď iné na ministerstve sociálnych vecí ani nie sú...

A, šup, minister podá žiadosť o preverenie kamaráta a, čuduj sa svete, do dvoch mesiacov má politik v háve advokáta v rukách fungl nový lajster o absolútnej bezúhonnosti. Komuže je lepšie na Slovensku ako doktorovi Lipšicovi?

Podarí sa aj tretí zázrak?

Úrad špeciálnej prokuratúry má takzvanú výberovú príslušnosť. To znamená, že stíha a vykonáva dozor nad trestnými konaniami vo veciach najzávažnejších zločinov. Aj v prípadoch podozrenia z trestnej činnosti ústavných činiteľov. Teda politikov. Ak parlament zvolí za šéfa ÚŠP politika Daniela Lipšica, stane sa z tohto orgánu s mimoriadnymi právomocami politická inštitúcia. Nuž a politická prokuratúra je cestou do pekla, na čo máme v dejinách množstvo príkladov.

Nemusíme sa hneď oháňať komunizmom či nacizmom alebo čínskou komisiou na odhaľovanie korupcie, čo je Si Ťin-pchingov nástroj likvidácie straníckej konkurencie. Stačí sa rozpomenúť na jakobínsku diktatúru, ktorá likvidovala ľudí v mene blaha ľudu. Jakobíni mali rétoriku veľmi podobnú propagandistickému slovníku doktora Lipšica či škrabáka Marka Vagoviča, ktorí majú ústa plné verejného záujmu, no hľadia predovšetkým na ten svoj.

Už dnes je nutné na rovinu povedať, že ak sa šéfom ÚŠP stane politik, navyše taký, čo sa celý dospelý život predbiehal v rade, povinnosťou každej príčetnej novej vlády bude v parlamente presadiť zákon o zrušení špeciálnej prokuratúry a prevedení jej agendy pod prokuratúru generálnu.

Na záver sa žiada povedať, že aj napriek nepovzbudivému zloženiu súčasnej vládnej koalície a aj napriek jej hysterickej iracionálnosti a iracionálnej hysterickosti sa podarili dva malé zázraky. Po prvé, za generálneho prokurátora bol zvolený kompetentný, morálne bezúhonný a triezvo uvažujúci Maroš Žilinka. Po druhé, vo funkcii policajného prezidenta bol potvrdený Peter Kovařík, aj keď to vyzeralo tak, že časť koalície chce na jeho mieste vidieť treťotriedneho kovboja. Preto nie je vylúčené, že parlament aj do tretice nájde dostatok zdravého rozumu na to, aby zvolil za šéfa ÚŠP normálneho a triezveho kariérneho prokurátora.

Zdroj: datel.sk