Vo veku 88 rokov zomrel Donald Rumsfeld, ktorý medzi rokmi 2001 a 2006 viedol americké ministerstvo obrany. Vo vyhlásení zverejnenom na twitteri to dnes oznámila rodina, ktorá hovorí o smrti štátnika a milujúceho manžela.
"S hlbokým smútkom zdieľame správu o odchode Donalda Rumsfelda, amerického štátnika, oddaného manžela, otca, dedka a pradedka. V 88 rokoch, bol obklopený rodinou v milovanom Taos v Novom Mexiku," píše sa vo vyhlásení rodiny.
A statement from the family of Donald Rumsfeld: pic.twitter.com/AlKYxVvqgF
— Donald Rumsfeld (@RumsfeldOffice) June 30, 2021
Komuniké vyzdvihuje Rumsfeldove "mimoriadne úspechy počas viac ako šiestich dekád verejnej služby", neochvejnú lásku k manželke Joyce, príbuzným a priateľom a "integritu", ktorú preukazoval v živote zasvätenom vlasti.
Ako pripomína agentúra Reuters, Rumsfeld bol hlavným strojcom vojny v Iraku, pokým ho Bush po troch a pol rokoch bojov nevymenil.
Do dejín sa Rumsfeld najvýraznejšie zapísal ako jedna z hlavných postáv americkej vojny proti teroru po útokoch na New York a Washington z 11. septembra 2001.
Podľa denníka The Washington Post z neho jeho vedúca úloha pri inváziách do Afganistanu a Iraku a snahy o transformáciu americkej armády urobili jedného z najdôležitejších a tiež najkontroverznejších ministrov obrany v dejinách USA.
Po odchode do dôchodku v roku 2008 viedol nadáciu Rumsfeld Foundation, ktorá propagovala prácu vo verejnej sfére a podporovala rodiny vojakov a zranených veteránov.
V jednom zo svojich posledných verejných činov sa tento rok v januári zaradil medzi desať exministrov obrany, ktorí prostredníctvom denníka Washington Post varovali pred zneužitím armády v spore o výsledky novembrových prezidentských volieb.
"Snahy zapojiť americké ozbrojené sily do riešenia volebných sporov by nás zaviedli na nebezpečné, nezákonné a neústavné teritórium," napísala vtedy skupina niekdajších šéfov Pentagonu.
Bývalý americký minister zahraničia Henry Kissinger - sám notoricky známy ako politický jastrab - kedysi označil Rumsfelda za „najbezohľadnejšieho človeka“, ktorého poznal, a „za kvalifikovaného politického byrokrata na plný úväzok, v ktorom ambície, schopnosti a obsah úzko súvisia.“
Rumsfeld bol najmladším a zároveň aj druhým najstarším ministrom obrany USA. Tento post zastával dvakrát - najskôr počas administratívy Geralda Forda (1975 - 1977) a potom za vlády Georgea W. Busha (2001 - 2006). Vo svojej funkcii sa postavil za globálnu vojnu proti terorizmu po teroristických útokoch z 11. septembra a po invázii do Iraku v roku 2003, ktorá bola americkej verejnosti zdôvodnená na základe falošných obvinení Bagdadu z vlastníctva zbraní hromadného ničenia.
Jeho najslávnejší citát bol reakciou na nedostatok dôkazov o irackých zbraniach hromadného ničenia. Keď ho reportér vo februári 2002 konfrontoval otázkou, Rumsfeldova reakcia bola nasledovná: "Správy, ktoré hovoria, že sa niečo nestalo, sú pre mňa vždy zaujímavé, pretože ako vieme, existujú známe známe; sú veci, o ktorých vieme, že vieme. Vieme tiež, že existujú známe neznáme; to znamená, že vieme, že sú veci, ktoré nepoznáme. Existujú však aj neznáme neznáme - tie, ktoré nepoznáme, nepoznáme. A ak sa pozrieme do histórie našej krajiny a ďalších slobodných krajín, je to práve tá druhá kategória, ktorá býva ťažká. “
Okrem iných verejných funkcií pôsobil aj ako vedúci kancelárie Bieleho domu (1974 - 1975), americký veľyslanec pri NATO (1973 - 74) a pôsobil aj ako kongresman za štát Illinois (1963 - 69). Radil tiež Dickovi Cheneymu, ktorý pôsobil ako minister obrany vo vláde Georgea H.W. Busha a ako viceprezident za Busha mladšieho.
Rumsfeld odstúpil z funkcie ministra roku 2006 v súvislosti s neslávne známou Vojnou v Iraku, a po odhalení správ o mučení väzňov v Abú Ghraib americkými vojakmi. Za jeho vojenskú politiku ho kritizovali aj vyslúžilí americkí generáli.
Rumsfeld neskôr odvolal niektoré svoje predchádzajúce stanoviská, keď v rozhovore roku 2015 tvrdil, že pokusy o nastolenie demokracie v Iraku boli „nereálne“, že OSN a NATO sú zastarané a že porazenie Islamského štátu, ktorý vznikol v Iraku a Sýrii - čiastočne kvôli niekoľkoročnej okupácii americkými vojakmi - by si vyžiadalo koalíciu v štýle studenej vojny, čo by trvalo „desaťročia“. Aj v tom sa nakoniec mýlil, pretože posledná časť územia tzv. kalifátu v Iraku a Sýrii bola oslobodená v marci roku 2019.
Zdroj: hnonline.sk / rt.com
