VIDEO: Žilinka odmieta politizáciu Generálnej prokuratúry, zastrašovanie a nátlak zo strany Čaputovej a ďalších vládnych politikov a médií

02.09.2021 | 21:00
49
Pohlavári zločinného režimu v súčasnej garnitúre sa pustili do generálneho prokurátora za jeho rozhodutie zrušiť nazákonné obvinenie voči bývalému šéfovi tajnej služby Vladimírovi Pčolinskému.

Generála prokuratúra SR zrušila v utorok (31. 8.) obvinenia bývalému riaditeľovi SIS Pčolinskému, podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta, že by mal zariadiť zrušenie obvinenia bývalému šéfovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému. Skritizoval politikov, že ho z toho obviňujú.

"Nie som nikomu zaviazaný ani nie som nikoho vazal. S nikým z politikov nekomunikujem, mimo profesionálneho rámca. Preto si tvrdo vyprosujem, ak niekto vypisuje, že som mal zariadiť zrušenie obvinenia bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského,“ vyhlásil generálny prokurátor Žilinka. Vyhlásil, že sa politici nekorektným spôsobom začali "navážať" na vedenie generálnej prokuratúry. Menovite vyzval aj prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby sa k týmto veciam bez znalosti spisu a uznesenia nevyjadrovala. 

„Ako generálny prokurátor sa nikdy nebudem podriaďovať a nenechám sa tlačiť do spôsobu rozhodovania politikmi ani médiami. Nenechám sa zastrašovať ani takým spôsobom, ako sa mi stalo posledný víkend, rozsypávajú mi pred domom klince,“ povedal Maroš Žilinka na úvod tlačovej konferencie, kde vysvetľoval, prečo generálna prokuratúra zrušila obvinenia Vladimírovi Pčolinskému, Zoroslavovi Kollárovi aj Jaroslavovi Haščákovi.

V prípade zrušenia obvinenia voči finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke uviedol, že „neboli zabezpečené dôkazy takej kvality, v takom rozsahu, aby opodstatňovali trestné stíhania všetkých troch obvinených pre ten skutok, ktorý bol predmetom trestného stíhania. A to bez akýchkoľvek pochybností“.

Zároveň podľa neho obvinenie v tejto kauze vychádzalo zo spravodajskej informácie, ktorá sa ani nenachádza v spise. „Nesedí tu nič, neexistuje jediný dôkaz, že príslušník SIS odovzdal podnikateľovi, ktorý je stíhaný, nosiče s Gorilou," povedal Žilinka. Platby, ktoré podnikateľ poskytoval bývalému šéfovi kontrarozviedky SIS, boli podľa Žilinku riadne fakturované. „Len blázon by si posielal úplatok na vlastný účet," zdôraznil.

Kritizoval tiež minuloročný policajný zásah v sídle spoločnosti Penta. Poukázal pritom aj na procesné pochybenia pri vznesení obvinenia, ktoré malo byť podľa neho vznesené ihneď po začatí trestného stíhania.

Tvrdí, že výstupy z informačno-technických prostriedkov z kauzy Gorila nemôžu byť použité ako dôkaz v trestnom konaní. Vyplývať to má z nálezov Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).

„Ak sa vychádzalo pri vznesení obvinenia z istej spravodajskej informácie, táto sa v spise nenachádza,“ zdôraznil.

„Zvolilo ma 132 poslancov v parlamente. Nie som ale nikomu zaviazaný, nie som nikoho vazal. So žiadnym z politikov nekomunikujem mimo odborný rámec. Preto si tvrdo vyprosujem, ak niekto vypisuje, že som mal zariadiť zrušenie obvinenia Pčolinského,“ vyhlásil s tým, že sa politici nekorektným spôsobom začali ‚navážať‘ na vedenie generálnej prokuratúry.

Dezinfoweby SME, Aktuality.sk a Denník N dostali stopku

Žilinka zakázal vstup korporátnym dezinformačným médiám Aktuality.sk, SME a Denník N, ktoré počas utorka a stredy označili zrušenie obvinení za sporné. 

Poslanci Ondrej Dostál (SaS) a Juraj Šeliga (Za ľudí) takýto krok vo svojich profiloch na sociálnej sieti kritizovali.

„Skúšam loviť v pamäti, ale takéto niečo si ani Dobroslav Trnka nedovolil, však?“ napísal Dostál. Podľa neho generálny prokurátor Maroš Žilinka, stojaci na čele inštitúcie, ktorej úlohou je ochrana práva, práve svojou tlačovou besedou, na ktorú odmietol vpustiť „novinárov z Denníka N, SME a Aktualít, bezočivo porušil tlačový zákon“.Poslanec Šeliga sa spýtal, či „sme na zasadnutí KSČ v roku 1973“. Podľa poslanca je to veľmi zlý signál pre verejnosť. „A pri všetkej úcte, prepáčte mi za prirovnanie – Čiznár nech bol, aký bol. Nikdy sa nezľakol nikoho… Nehovoriac o ustanoveniach tlačového zákona, ktorý platí pre štátne orgány,“ uviedol Šeliga.

Predseda mediálneho výboru parlamentu Kristián Čekovský (OĽaNO) považuje „selekciu novinárov, ktorú dnes zaviedol generálny prokurátor Maroš Žilinka", za neprípustnú. „Rozhodnutie nepustiť na tlačovú konferenciu redaktorky Denníka N a Aktualít vnímam ako snahu vyhnúť sa konfrontácii s vlastnými rozhodnutiami. Nie je to prvý raz, čo sa generálny prokurátor skrýva alebo uteká pred nepríjemnými otázkami. Maroš Žilinka sa za pár mesiacov spreneveril prísľubu transparentnosti, ktorý si dával pri svojej kandidatúre na post generálneho prokurátora a aj na základe ktorého ho poslanci NR SR volili. To, čo však generálny prokurátor predvádza, nemá s transparentnosťou nič spoločné,“ uviedol Čekovský.

Prokuratúra obvinenia odmietla. „GP SR sa rozhodla, že poskytne stanovisko akreditovaným médiám tak, aby ho bolo možné vzhľadom na závažnosť témy čo najlepšie sprostredkovať širokej verejnosti. A to napriek aktuálnej epidemiologickej situácii, súvisiacim obmedzeniam a kapacitným možnostiam na GP SR,“ uviedol hovorca GP SR Dalibor Skladan.

Priestor podľa neho dostali štyri celoštátne pôsobiace televízie a dve tlačové agentúry, pričom na požiadanie viacerých zástupcov printových aj online médií GP SR zabezpečila online prenos prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

Žilinka tiež povedal, že rozhodnutia v medializovaných kauzách GP riadne odôvodnila a veľmi jasným spôsobom ich odkomunikovala verejnosti.

„Uviedli sme spôsob, ako sme rozhodli, ako aj základné dôvody," povedal Žilinka s tým, že uznesenia sú v anonymizovanej forme zverejnené aj na internetovej stránke generálnej prokuratúry. Zároveň zdôraznil, že v trestných veciach sa na prokuratúre rozhoduje takzvaným systémom „piatich párov očí", ktorý pozostáva z referenta, vedúceho oddelenia, riaditeľa odboru, námestníka generálneho prokurátora a generálneho prokurátora.

Paragraf 363, na základe ktorého boli zrušené obvinenia v medializovaných kauzách, je podľa Žilinku jediný nástroj nápravy, ktorý má generálny prokurátor k dispozícii. Využíva sa podľa neho v prípadoch, keď v trestných konaniach došlo k zásadným pochybeniam, ktoré nie je možné reparovať.

Trestné stíhanie v kauze Gorila bude podľa Žilinku pokračovať. Generálny prokurátor tvrdí, že stíhanie podnikateľa Jaroslava Haščáka v celej záležitosti nezastavil. „Vo zverejnenom odôvodnení je aj výrok, že vyšetrovateľke sa prikazuje, aby vo veci znova konala,” povedal.

Obvinenie nemožno založiť len na výpovediach kajúcnikov, tvrdí námestník generálneho prokurátora

Námestník generálneho prokurátora SR Jozef Kandera nesúhlasí, že by zrušenie obvinenia Pčolinského nebolo v súlade s väzobnými rozhodnutiami sudcov pre prípravné konanie o väzbe.

Obvinenie bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského bolo založené na výpovediach dvoch kajúcnikov. Vo štvrtok to uviedol námestník generálneho prokurátora SR Jozef Kandera, ktorý zrušil obvinenie bývalému riaditeľovi SIS. Vyhlásil, že nie je možné založiť obvinenie len na základe výpovede kajúcnikov.

Tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní (OČTK) si boli vedomé, že výpoveď dvoch kajúcnikov na vznesenie obvinenia nestačí. „Snažili sa podoprieť tieto výpovede kajúcnikov objektívnymi dôkazmi. Ja za iné objektívne dôkazy nepovažujem výpoveď ďalšieho kajúcnika, prípadne výpoveď ďalšieho kajúcnika,“ zdôraznil.

Za objektívny dôkaz považuje napríklad znalecký posudok, odposluchy telefónov či mailovú komunikáciu.

„Takéto dôkazy sa OČTK v tejto veci zabezpečiť nepodarilo. Práve naopak, dôkazy, ktoré boli vykonané po vznesení obvinenia, to podozrenie zo spáchania trestného činu výrazne oslabovali,“ podotkol. Kandera nechcel detailnejšie vysvetľovať rozhodnutie o zrušení obvinenia Pčolinského, poukázal na to, že je zverejnené anonymizované rozhodnutie. Podotkol, že nie je vylúčené opätovné vznesenie obvinenia.

Celá tlačová beseda generálneho prokurátora a jeho námestníka:

Lipšic a spol.: Uznesenie o zrušení obvinenia Pčolinského vyvoláva oprávnené pochybnosti

Uznesenie, ktorým Generálna prokuratúra (GP) SR na konci augusta zrušila obvinenia exriaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského z prijímania úplatku a podplácania, vyvoláva oprávnené pochybnosti. Poukázal na to Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) vo svojej právnej analýze uznesenia generálneho prokurátora SR, ktorú TASR poskytol prokurátor ÚŠP Peter Kysel.

„S rozhodnutím sa v princípe nestotožňujeme, ide o neštandardný postup. Rovnako je zrejmé, že toto rozhodnutie vybočuje z doterajšej praxe GP SR ohľadom posudzovania a vybavovania návrhov v zmysle Trestného poriadku, a to v zásadných otázkach,“ spresnil Kysel. Pripomenul, že uznesenie bolo vydané po ukončení vyšetrovania, pred podaním obžaloby, čím námestník generálneho prokurátora SR suploval činnosť súdu a svojim rozhodnutím hodnotil skutkový stav veci inak než konajúci vyšetrovateľ, dozorový prokurátor či súdy, ktoré opakovane rozhodovali o väzbe Pčolinského.

Návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podal Pčolinský na začiatku mája. Rozhodlo sa o ňom až na konci augusta, po 86 kalendárnych dňoch. „A to napriek tomu, že išlo o väzobnú trestnú vec, ktorá sa vybavuje urýchlene a prednostne,“ poukázal Kysel. Generálny prokurátor týmto svojim rozhodnutím uložil vyšetrovateľovi a prokurátorovi negatívny pokyn, aby určité osoby trestne nestíhali.

Dodal, že pokiaľ boli uznesením zrušené aj uznesenia o začatí trestného stíhania, tak týmto postupom generálny prokurátor anuloval celé dokazovanie v kauze. „Ide o absolútne ojedinelý prípad, ktorý vo väzobnej trestnej veci nemá obdobu. V tomto prípade bolo zrušené aj uznesenie o začatí trestného stíhania z 22. januára 2021, teda po zákonom stanovenej šesťmesačnej lehote. Ide o zjavné prekročenie kompetencie generálneho prokurátora,“ skonštatoval Kysel. Generálny prokurátor tak podľa neho odňal dozorovému prokurátorovi právo podať obžalobu, pričom nahradil aj rozhodnutie súdu.

Generálny prokurátor výrazne prekročil svoje zákonné oprávnenie aj tým, že v rozhodnutí deklaruje, že sa ruší aj predchádzajúce konanie. „Nie je známe, že by sa doteraz stalo, aby generálny prokurátor zrušil nie rozhodnutie, ale samotné konanie,“ vysvetlil Kysel.

Poukázal tiež na to, že uznesenie nebralo do úvahy argumentáciu dozorového prokurátora či súdov konajúcich o väzbe. „Je však zrejmé, že viaceré závery sú právne neudržateľné, rozporné so súdnou praxou, a niektoré hraničia s arbitrárnosťou,“ uviedol prokurátor. Sporný je podľa ÚŠP aj právny záver, že vyšetrovateľ nebol oprávnený začať trestné stíhanie na podklade úradného záznamu. Prokurátor pripomenul, že trestné stíhanie sa nemusí začať len na základe trestného oznámenia.

„Môže sa začať aj na podklade verejne známej informácie, ale i z vlastného poznatku vyšetrovateľa,“ zdôraznil prokurátor.

GP tiež vo veľkom rozsahu na seba prebrala úlohu súdu v tom, že hodnotila dôkazy svedčiace v prospech aj proti Pčolinskému. To však podľa prokurátora prináleží najmä súdu.

„Prípravné konanie, teda štádium trestného stíhania do podania obžaloby, sa vedie na základe dôvodného podozrenia, nie na základe istoty viny, a konečné hodnotenie dôkazov prislúcha iba súdu,“ povedal Kysel. Úrad špeciálnej prokuratúry preto vyzval Žilinku, preskúmal a vyhodnotil postup svojho námestníka.

Kolíková chce zúžiť kompetenciu Generálnej prokuratúry

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) chce zúžiť sporné ustanovenie Trestného poriadku, paragraf 363, ktoré dáva možnosť Generálnej prokuratúre (GP) SR zrušiť obvinenie či trestné stíhanie. Nedávne využitie tejto kompetencie generálnou prokuratúrou považuje za nešťastné. Ministerka si myslí, že v medializovaných prípadoch týkajúcich sa exšéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského či kauzy Gorila by bolo lepšie, keby vo veci rozhodol súd, a to aj vzhľadom na štádium prípravy vznesenia obžaloby.

„Nechcem znevažovať GP SR, lebo si myslím, že je jednoduché zhodiť GP zo stola pri takejto mediálnej kauze, ktorá je vnímaná verejnosťou tak, že sa neumožňuje vyšetriť korupciu. Myslím si, že je nešťastné, že GP zrušila toto rozhodnutie. Podľa mňa aj v prípade Gorily. V tomto prípade som tú vec videla a posúdila som, že podľa mňa je na mieste, aby tam stíhanie bolo. Zjavne máme na to iný názor,“ reagovala Kolíková na otázku, či má vedenie prokuratúry jej dôveru.

Podčiarkla, že záväzok zúžiť spornú kompetenciu vyplýva aj z programového vyhlásenia vlády. Zmeny by podľa nej mali byť súčasťou plánovanej novelizácie. „Právna úprava by vymedzila tie rozhodnutia, na ktoré by sa negatívny pokyn nemal vzťahovať. Uvažovali sme práve o vznesení obvinenia a uznesení, ktoré súvisí so začatím trestného stíhania,“ ozrejmila. Zmeny chcela riešiť cez vládny návrh aj preto, aby prešli riadnym pripomienkovaním. Podľa vlastných slov nevnímala tlak v koalícii od niektorého z partnerov na odloženie tejto zmeny.

Vie si predstaviť prípady, keď by bolo dobré, aby GP túto kompetenciu mala. Preto ju nechce zrušiť, len zúžiť. Hovorí o predchádzaní pnutiam medzi jednotlivými inštitúciami ako generálna a špeciálna prokuratúra, ktoré môžu mať rôzny právny názor. Považuje za nešťastné, že aktuálne došlo k situácii, keď GP vyhodnocuje otázku vznesenia obvinenia alebo začatia stíhania zo strany špeciálnej prokuratúry. „Nemuselo za tým byť žiadne nekalé konanie, len iný pohľad,“ poznamenala.

Pri prípadnom opätovnom vznesení obvinenia voči osobám, ktorým ich GP zrušila, sa podľa ministerky treba pozrieť na konkrétne dôvody rozhodnutia. Vyšetrovateľ by sa podľa šéfky rezortu justície mal zamerať napríklad na nové dôkazy.

Ministerka trvá na tom, že pre vyšetrenie závažných trestných činov je dôležitý aj inštitút spolupracujúceho obvineného. Obvinenie či obžaloba by podľa nej nemali stáť len na ich výpovediach. „Mala by to byť spleť nadväzností viacerých dôkazov, ktoré vo svojom celku dávajú jednoznačný obraz o tom, ako bol spáchaný skutok a kto je zaň vinný,“ vysvetlila. O tom, či sú dôkazy dostatočné, by mal podľa nej rozhodnúť súd.

Žilinka kritizuje Kolíkovej snahu odobrať mu možnosť zrušiť obvinenie či stíhanie

Ak nebude mať generálny prokurátor možnosť zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, stane sa z neho štatista. Vyplýva to zo štvrtkového vyjadrenia generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku.

Trestný poriadok v súčasnosti umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak bol takýmto rozhodnutím porušený zákon. Proti rozhodnutiu generálneho prokurátora pritom nie je prípustný opravný prostriedok. „Toto je jediný inštitút, ktorý má generálny prokurátor na to, aby dosiahol zjednanie nápravy tak, aby bol stav v súlade so zákonom,“ zdôraznil Žilinka.

V prípade, ak došlo k porušeniu zákona, generálny prokurátor podľa jeho slov musí mať právo rozhodnúť. „Dôvody, ktoré vedú k zrušeniu právoplatných rozhodnutí, sú niekedy tak fatálne, tak zásadné, že v ďalšom štádiu trestného konania ich nie je možné reparovať,“ doplnil.

Tvrdí, že pri rozhodovaní a posudzovaní návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí participuje na Generálnej prokuratúre (GP) SR viacero osôb.

„Je to moje rozhodnutie a nesiem zaň plnú zodpovednosť. Ale na GP SR máme zavedený systém kontroly piatich párov očí,“ spresnil s tým, že do procesu je okrem neho zapojený referent prokurátor, vedúci oddelenia, zástupca i riaditeľ trestného odboru a tiež námestník generálneho prokurátora.

Uviedol, že v roku 2020 bolo podaných 523 návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní. „Z týchto 523 vecí v 85 generálny prokurátor zrušil, či už meritórne rozhodnutie alebo rozhodnutie o vznesení obvinenia,“ doplnil s tým, že v roku 2019 vyhoveli 88 zo 457 návrhov.

Žilinka pochopil poslanie generálneho prokurátora, tvrdí Hlas. Sme rodina s ním súhlasí

Vyzývať zodpovedných na dôkladné zodpovedanie všetkých sporných otázok je na mieste, myslí si OĽANO. Reaguje tak na kritiku generálneho prokurátora Maroša Žilinku, podľa ktorého politici vytvárajú svojimi vyjadreniami tlak na rozhodnutia generálneho prokurátora. Sme rodina s vyjadrením šéfa prokurátorov súhlasí.

Žilinku podporuje aj mimoparlamentná strana Hlas-SD, tvrdí, že pochopil poslanie generálneho prokurátora.

Sme rodina súhlasí s vyjadrením Žilinku. „Ak sa politik vyjadruje k rozhodnutiu GP bez toho, aby poznal dôvody rozhodnutia, tak to prispieva iba k rozoštvávaniu spoločnosti,“ skonštatovalo tlačové oddelenie hnutia.

„V demokratickej krajine je dobrým právom každého jedného občana vyjadriť svoj názor na konanie štátnej inštitúcie. O to viac, ak jej kontroverzné rozhodnutia v očiach verejnosti vzbudzujú vážne obavy a pohoršenie. Je preto absolútne na mieste vyzývať zodpovedných na dôkladné zodpovedanie všetkých sporných otázok,“ skonštatoval pre TASR Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽANO s tým, že o to nevhodnejšie pôsobilo nevpustenie viacerých novinárov na tlačovú besedu prokuratúry. OĽANO to považuje za ďalší závažný signál netransparentného správania Generálnej prokuratúry (GP) SR.

Poslanec za SaS Alojz Baránik si myslí, že Žilinka svojou tlačovou besedou neprispel k zvýšeniu dôvery v právny štát, ale, naopak, prehĺbil pochybnosti. „Útoky na politikov či obmedzenie vpustiť niektorých novinárov na tlačovú besedu nás v tom len utvrdili,“ dodal.

Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová reagovala, že jej vyjadrenia nie sú osobnou záležitosťou voči Žilinkovi, ale ide o otázku potreby systémových zmien na prokuratúre, na ktorej sa koalícia zhodla. „Reakciu politikov pokladám za adekvátnu, rovnako ako adekvátne a so znepokojením reaguje aj odborná verejnosť, ale aj napríklad špeciálna prokuratúra,“ skonštatovala. Od šéfa prokurátorov by Remišová namiesto selektívneho vylučovania médií z tlačových konferencií očakávala komplexný návrh na dôslednú reformu prokuratúry.

Hlas-SD hovorí, že Žilinka pochopil poslanie generálneho prokurátora, ktorým je dodržiavanie zákonnosti a práva, a nie „napĺňanie politického zadania vlády a jej prisluhovačov“. „Hlas sa plne stotožňuje s výrokom generálneho prokurátora, že relevantné a právne nespochybniteľné dôkazy nesmú byť nahrádzané účelovými výpoveďami takzvaných kajúcnikov, ktorých hlavným motívom je predovšetkým zachrániť si vlastnú kožu,“ skonštatovala hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.

Mimoparlamentný Most-Híd Žilinku kritizuje. Hovorkyňa Klára Magdeme uviedla, že dvere tlačovej miestnosti na GP pred novinármi zatvoriť nemôže. „Tlačová konferencia generálneho prokurátora nie je firemný večierok,“ dodala.

Občianske združenie „ZA DEMOKRACIU A PRÁVNY ŠTÁT“ adresovalo generálnemu prokurátorovi výzvu na okamžité prešetrenie podozrení zo zneužívania inštitútu tzv. kajúcnikov v trestných konaniach

Občianske združenie „ZA DEMOKRACIU A PRÁVNY ŠTÁT“ adresovalo opätovne svoju verejnú výzvu generálnemu prokurátorovi SR Dr. h. c. JUDr. Marošovi Žilinkovi, PhD.  Ako upresňuje predseda OZ ZDAPŠ JUDr. Martin Ribár: „Opätovne vyzývame v reakcii na medializované informácie v ostatných dňoch generálneho prokurátora SR Dr. h. c. JUDr. Maroša Žilinku, PhD., na bezodkladné prešetrenie podozrení zo zneužívania inštitútu tzv. kajúcnikov v trestných konaniach.“

Ako ďalej uviedol predseda OZ ZDAPŠ JUDr. Martin Ribár: „Medializované informácie o zmarení zásahu Úradu inšpekčnej služby, následný útek dvoch z troch podozrivých osôb Mateja Zemana alias „Zemáka“, Petra Petrova alias „Tigra“, odsúdenie kajúcnika Csabu Dömötöra za krivú výpoveď, odvolanie vedúcej špecializovaného tímu Úradu inšpekčnej služby Diany Santusovej, zadržanie osoby podozrivej Petra Petrova príslušníkmi NAKA, ale najmä uniknuté zverejnené Uznesenie Úradu inšpekčnej služby ČVS: UIS-171/OISZ-2021 o vznesení obvinenia osobám Peter Petrov, Matej Zeman a Csaba Dömötör, v ktorom je prezentované dôvodné podozrenie z jednoznačného manipulovania trestných konaní priamo príslušníkmi NAKA a ich operatívnymi pracovníkmi, toto všetko nadobudlo takých rozmerov, že je potrebný bezodkladný zásah priamo Generálnej prokuratúry SR a priamo generálneho prokurátora SR Dr. h. c. JUDr. Maroša Žilinku, PhD., a je nutné okamžité prešetrenie vyššie uvedených skutočností.“  

Viac v článku TU.

Generálna prokuratúra v kauze Pčolinského píše na takmer stranách o nezákonnách praktikách niektorých vyšetrovateľov NAKA a Lipšica a spol. na špeciálnej prokuratúre

Po anonymizovaní tohto uznesenia by jeho obsah mohol byť známy v najbližších dňoch. Podľa Pčolinského slov generálna prokuratúra v uznesení na 75 stranách rozoberá rôzne porušenia zákonov. Celé uznesenie si môžete prečítať TU.


Ondrej Urban, jeden z advokátov Vladimíra Pčolinského, priblížil niektoré detaily uznesenia. Hovorí o 17 hrubých porušeniach trestného poriadku a 11 porušeniach trestného zákona.

Ľudia majú plné zuby zločincov sediacich vo vláde a protestujú proti súčasnému režimu

Súčasné bezprecedentné a arogantné správanie sa Hegerovej vlády vyvoláva v spoločnosti nebývalé napätie. Slováci stále častejšie protestujú proti segregácii neočkovaných a súčasným vládnym korona-opatreniam, ako aj proti vakcinačnej propagande zo strany médií.

Ľudia sú znepokojení aj v súvislosti s neexistujúcou verejnou debatou o očkovaní, keď médiá a tzv. odborníci namiesto objektívneho informovania o viacerých názoroch na vakcíny, plnia jednostranným informovaním agendu farmaceutických firiem a vlády, ktorých snahou je napriek veľkému odporu slovenskej verejnosti zaočkovať celú populáciu experimentálnymi vakcínami.

Hegerova garnitúra po protiústavných a segregačných opatreniach na hraniciach prostredníctvom svojich koaličných poslancov schválila koncom júla Lengvarského novelu zákona, ktorá umožňuje segregáciu neočkovaných. Prostredníctom novej legislatívy umožňuje súčasný režim Mikasovmu Úradu verejného zdravotníctva SR prihliadať pri tvorbe nových protipandemických opatrení na digitálny COVID preukaz.

Ďalším sprievodným javom vládnutia súčasného režimu je spolupráca s mafiou, čoho dôkazom sú bezprecedentné manipulovania trestných konaní v mediálne známych kauzách s pomocou kajúcnikov z prostredia zločineckej mafiánskej skupiny - Takáčovci. Prezident Policajného zboru Peter Kovařík sa do histórie zapísal ako prvý aktívne pôsobiaci šéf slovenskej polície, ktorý je obvinený počas výkonu svojej funkcie. Dôvodom je, že mal zmariť policajný zásah proti týmto kajúcnikom.

Uznesenie Krajskej prokuratúry v Bratislave o obvinení policajného prezidenta Kovaříka z marenia spravodlivosti a zneužitia právomoci verejného činiteľa si môžete prečítať TU.

Obvineniu predchádzala svedecká výpoveď vyšetrovateľky Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR Diany Santusovej, ktorá velila zásahu v kauze manipulovania trestných konaní proti falošným svedkom, kým ho nestopli na Kovaříkov pokyn. Santusová adresovala v tejto súvislosti ústavným činiteľom list, popisujúci praktiky polície vedenej ministrom vnútra Romanom Mikulcom (OĽaNO) a policajným prezidentom Kovaříkom. Viac v článku TU.

Kovařík vo funkcii šéfa slovenskej polície v apríli tohto roku vo svojom voľnom čase nezákonne zakročil proti občanovi bez rúška. Viac v článku TU.

Po tlaku verejnosti aj vo vnútri polície a napriek snahe korporátnych médií vykresliť Kovaříka občanom ako nie páchateľa, ale ako obeť (konkrétny článok na túto tému napísal šéfredaktor dezinformačného webu Aktuality.sk Peter Bárdy, ktorého manželkou je hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Denisa Bárdyová), policajný prezident oznámil svoj odchod z funkcie k 15. septembru.

Generálna prokuratúra SR najnovšie v kauze exriaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského píše na takmer 80 stranách o nezákonných praktikách vyšetrovateľov v NAKA a Lipšica a spol. na Úrade špeciálnej prokuratúry, ktorá je kritizovaná za to, že plní politické objednávky súčasnej garnitúry proti opozícii a nevídaným spôsobom porušuje zákony a Ústavu SR. Viac v článku TU.

O proteste na sviatok Dňa Ústavy Slovenskej republiky sa viac dočítate TU.

O šokujúcej streľbe policajných ťažkoodencov do vlastných spoluobčanov protestujúcich proti zločincom vo vláde sa dočítate TU.

Zdroj: info.sk (1), (2), (3), (4), (5), (6) / refresher.sk / pravda.sk / InfoVojna

Zobraziť ďalšie

Zaujímavosti