Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová sa po príchode na summit NATO v Bruseli vyjadrila, že na tomto vrcholnom podujatí sa zúčastňuje v záujme občanov. Prezidentka SR prišla na summit v sprievode ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, ministra obrany Jaroslava Naďa a veľvyslanca SR pri NATO Petra Bátora.
V krátkom príhovore pred sídlom Severoatlantickej aliancie uviedla, že summit je o silnom posolstve o transatlantickej jednote.
"Idem sa zúčastniť summitu NATO aj z toho dôvodu, že je veľmi dôležité vyslať signál o spolupráci, o transatlantickej jednote a, samozrejme, aj o kolektívnej obrane – a to z jedného jediného a dôležitého dôvodu, ktorým je ochrana a obrana našich občanov," povedala Čaputová.
Pre prezidentku ide v poradí už o druhé vystúpenie na tomto formáte – v decembri 2019 sa zúčastnila na mimoriadnom stretnutí lídrov Aliancie pri príležitosti osláv 70. výročia tohto obranného zoskupenia.
Lídri NATO budú hovoriť o Rusku, Číne a klimatickej zmene
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v pondelok pred začiatkom summitu Aliancie upozornil na zhoršenie vzťahov s Ruskom a rastúci vplyv Číny.
"Naše vzťahy s Ruskom sú na najnižšom bode od konca studenej vojny," povedal Stoltenberg novinárom v Bruseli, kde sa v pondelok koná summit NATO. Dôvodom sú podľa Stoltenebrga "agresívne" kroky Ruska.
"Som presvedčený, že lídri NATO potvrdia svoj postoj k Rusku založený na silnej obrane v kombinácii s dialógom," povedal.
Najvyšší predstaviteľ Aliancie takisto vyjadril presvedčenie, že šéfovia štátov a vlád členských krajín organizácie NATO využijú možnosť konzultovať záležitosti s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý sa na summite v Bruseli tiež fyzicky zúčastní – a že sa tak stane ešte pred Bidenovým stretnutím s ruským prezidentom Vladimirom Putinom (naplánované na 16. júna).
Témou summitu bude aj postoj NATO k Číne, s ktorou západní spojenci podľa Stoltenberga nie sú v stave studenej vojny, píše agentúra AFP. Spojenci sa však budú musieť prispôsobiť novým výzvam zo strany Pekingu.
"S Čínou musíme spolupracovať v oblastiach ako klimatická zmena a kontrola zbraní," povedal. Posilňovanie čínskej armády, jej rastúci vplyv a nátlakové správanie však podľa jeho slov predstavuje výzvy pre bezpečnosť Aliancie. "Musíme im čeliť spoločne ako Aliancia," zdôraznil.
Pripomenul, že lídri NATO sa v pondelok majú dohodnúť na iniciatíve NATO 2030, ktorej cieľom je posilniť spoločnú obranu, odolnosť a technologický pokrok Aliancie a "po prvý raz v dejinách NATO" pristúpiť ku klíme a bezpečnosti ako k dôležitej úlohe.
Prezidenti a premiéri členských krajín NATO: Rusko a Čína sú hrozba
Rusko a Čína sú vnímané ako hrozba pre záujmy spojencov zo Severoatlantickej aliancie. Pred začiatkom summitu NATO v Bruseli to uviedli prezidenti a premiéri viacerých členských krajín tohto zoskupenia.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg upriamil pozornosť na vojenské aktivity Pekingu v Juhočínskom mori či na čínsku globálnu stratégiu investícií do kľúčovej infraštruktúry iných krajín, čomu sa podľa neho musia spojenci brániť spoločne.
"Čína sa k nám približuje. Vidíme ju v kyberpriestore, v Afrike, v Arktíde. Vidíme tiež, že Čína vo veľkej miere investuje do našej vlastnej kritickej infraštruktúry a snaží sa ju ovládať," vyhlásil Stoltenberg.
Podľa jeho slov je spolupráca s Čínou nevyhnutná v otázkach, ako sú globálna kontrola zbraní a boj proti klimatickým zmenám.
Varoval však pred postupujúcou vojenskou expanziou Číny, ktorá podľa neho intenzívne investuje do nových vojenských kapacít vrátane jadrových zbraní a pokročilých zbraňových systémov. Ide pritom o mocnosť, ktorá nezdieľa hodnoty NATO v oblasti rešpektovania ľudských práv a demokratických princípov, pripomenul Stoltenberg.
V podobnom duchu sa vyjadrila aj nórska premiérka Erna Solbergová, ktorá označila za dôležité, aby sa NATO ozvalo vždy, keď nesúhlasí s krokmi Číny.
Kanadský premiér Justin Trudeau uviedol, že už je najvyšší čas, aby Aliancia upriamila pozornosť na kroky Pekingu a spoločne na ne reagovala.
Britský premiér Boris Johnson v tejto súvislosti zdôraznil, že nikto v NATO nechce "studenú vojnu" s Čínou, ale vyslovil sa za nový strategický prístup spojencov k tejto veľmoci.
Poľsko a pobaltské krajiny pred summitom upozorňovali skôr na hrozby prichádzajúce z Ruska. Poľský prezident Andrzej Duda v Bruseli zdôraznil význam prítomnosti NATO vo východnej Európe a vyjadril nádej, že dôjde ešte k jej ďalšiemu posilneniu. Duda o tejto otázke hovoril aj počas bilaterálnych rozhovorov s americkým prezidentom Joeom Bidenom a britským premiérom Borisom Johnsonom.
Separátne rokovania s Bidenom mali aj lídri Estónska, Litvy a Lotyšska. "V nepokojných časoch musia demokracie držať pohromade," uviedol po tomto stretnutí litovský prezident Gitanas Nausda na Twitteri.
Vyslovil sa tiež za posilnenie prítomnosti NATO na východnom krídle aliancie, ako aj za väčšiu podporu pre prístupové ambície Ukrajiny a Gruzínska. "Vidíme ďalšie hrozby prichádzajúce z východu, ktoré súvisia s agresívnym správaním Ruska a nedávno aj Bieloruska," upozornil Nausda. Podľa jeho slov je badateľné úsilie Ruska "o prehltnutie" Bieloruska, čo označil za "veľmi nebezpečný vývoj".
Podľa vyhlásenia Bieleho domu Biden na stretnutí s pobaltskými lídrami "zdôraznil silnú americkú podporu" pre zaistenie ich bezpečnosti, píše agentúra AP.
Prieskum Globsec: Slováci veria najviac Rusku
Z marcového prieskumu Globsec Trends 2021, ktorý sa uskotočnil celkovo v desiatich krajinách strednej, juhovýchodnej a východnej Európy vyplýva, že v strednej Európe nikto neverí Rusku viac ako Slováci. Zároveň viac ako polovica obyvateľov vidí Slovensko medzi východom a západom.
Slováci za strategického partnera oveľa viac považujú Rusko ako USA, z regiónu strednej Európy dokonca Rusku veria najviac.
