Štát vstupuje do nášho súkromia mnohými spôsobmi. Najnovšie navrhuje Ministerstvo vnútra SR vytvoriť register účtov, ktorého súčasťou by bola aj možnosť skontrolovať výšku zostatku na účte. Banky upozorňujú, že táto zmena by odkryla bankové tajomstvo a prekročila by rámec európskych pravidiel. Viac povedala v TA3 expertka na ochranu osobných údajov Lucia Semančínová.
Návrh stojí na európskej legislatíve
Údaje ktoréhokoľvek majiteľa bankového účtu by si podľa návrhu ministerstva vnútra mohli pozrieť nielen bankári, ale aj policajti, prokurátori či tajné služby. A to aj v prípade, že tam nejde o podozrenie z prania peňazí a majiteľ účtu nie je podozrivý z trestnej činnosti.
"Aj suma, ktorú mám na osobnom účte, je osobným údajom," potvrdila expertka v relácii Tak Takto?! s tým, že tento údaj patrí pod ekonomickú identitu. Platí to nielen pre sumu, ale aj pre číslo účtu. V prípade neoprávneného prístupu k infomrmácii o zostatku na účte môže hroziť riziko zásahu do súkromia dotknutých osôb.
Odborníčka vysvetľuje, že návrh Ministerstva vnútra SR je postavený na európskej legislatíve. Cieľom je vytvoriť "centralizovaný automatizovaný mechanizmus" na včasnú identifikáciu majiteľov účtov a bezpečnostných schránok, aby bolo možné identifikovať majiteľa účtu.
"Smernica EÚ umožňuje členským štátom, aby do tohto mechanizmu dostali aj iné informácie či údaje, nie je definované, či to má byť zostatok na účte," vysvetlila Semančínová. Opatrenie by však malo zachovať aj súkromie a osobné údaje.
Urýchlenie identifikácie
"Je tu verejný záujem proti právu jednotlivca," ozrejmila expertka. Už dnes je umožnené, aby polícia či orgány činné v trestnom konaní mali prístup k informáciám o bankových účtoch, ak ide o vyšetrovanie alebo stíhanie. Polícia pritom sama nevstupuje priamo k týmto údajom, ale žiada o ne banku. Podľa expertky má však zmena priniesť včasnú identifikáciu majiteľa účtu, pričom momentálne je tento proces zdĺhavý.
Dá sa zabrániť zneužitiu prístupu k informáciám o účtoch? "Bezpečnostné opatrenia sú veľmi dôležité," vysvetľuje odborníčka. Nový právny predpis by podľa nej mal prejsť posúdením vplyvu opatrení na ochranu osobných údajov, kde sa posúdi rizikovosť a nasadia sa príslušné bezpečnostné opatrenia. Na takéto posudzovanie slúži test proporcionality.
Kto s kým áno, ale nie o čom
Medzi zákonmi, ktoré vstupujú do súkromia ľudí, je aj zákon o kybernetickej bezpečnosti. V tomto prípade má prístup k údajom občanov Národný bezpečnostný úrad. V novom návrhu zákona o elektronických komunikáciách sa uvádza, že NBÚ má právo na prístup k telekomunikačným údajom v celom rozsahu, čiže ide o ich identifikáciu, o lokalizačné údaje a prevádzkové údaje na účely odhaľovania kybernetických útokov. NBÚ môže získať akékoľvek údaje vrátane telefónneho čísla a lokalizácie. Môže vidieť, kto s kým telefonoval, nie však obsah rozhovoru, vysvetľuje expertka. Do e-mailov NBÚ nevstupuje a telekomunikačný operátor ich nemôže sprístupniť.
Ochrana súkromia podľa expertky nie je absolútna. Je možné do nej zasiahnuť, ak sa tým ochráni vyšší záujem, zdravie, kybernetická bezpečnosť. "Ak však chceme zasahovať do súkromia, musí to byť primerané a musí byť zaručená dôvernosť údajov," upozorňuje Semančínová. Občania nesmú mať pocit, že ich štát sleduje, zdôraznila.
Neprimerané kontrolovanie občanov a podnikateľov, tvrdí finančný expert
Požiadavka Bruselu vytvoriť register účtov leží na stole už dlhšie a jeho spustenie u nás mešká. Zmienka o ňom sa objavila aj v pripravovanom Pláne obnovy, ktorý je vo finálnej fáze. Podľa pôvodného návrhu by však Slovensko chcelo zájsť ešte ďalej a namiesto evidencie účtov by mal štát získať kontrolu aj nad finančným zostatkom na nich.
Jeden z cieľov Plánu obnovy je boj proti goldplatingu, teda "vylepšovaniu" zákonov nad rámec únijných smerníc. U nás sme však na to, zdá sa, špecialisti.
"Nemyslím si, že je to správne a práve to často zhoršuje prostredie na Slovensku," zhodnotil finančný expert Brokeria Ivan Kahanec.
"Máme vedomosť, že sa budú vyžadovať zostatky na účtoch, čo je vážny prípad goldplatingu, navyše s užitočnosťou informácie rovnajúcou sa nula, keďže tento údaj nebude nikdy aktuálny," uviedla v stanovisku Slovenská banková asociácia.
Cieľom Bruselu je zefektívniť boj proti terorizmu a praniu špinavých peňazí. Naše Ministerstvo vnútra chce však kontrolovať aj zostatky na účtoch, ktoré mu vraj pomôžu zlepšiť úkony pri zaistení výnosov z trestnej činnosti.
"Je neprimerané, aby štát kontroloval všetkých svojich občanov a podnikateľov, pričom chce len chytiť zopár podvodníkov," skritizoval finančný expert Kahanec.
"Teraz sa vytvorí nejaká skupina ľudí, ktorá by mala mať prístup k všetkým účtom vo všetkých bankách a toto považujem za veľmi nebezpečné," myslí si Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Nie je preto vylúčené, že týmto problémom sa budú musieť zaoberať aj právnici.
"Otázka prerazenia istej ochrany bankového tajomstva je zároveň otázka posúdenia ústavnosti," vyhlásil guvernér NBS Peter Kažimír.
Podľa Škriniara je v tomto prípade možnosť zneužitia veľmi vysoká. Napokon, úniky informácií z vyšetrovaní a štátnych databáz sme zaznamenali už aj v minulosti a boli zneužité proti niektorým jednotlivcom.
Akú podobu napokon bude mať kontrola našich účtov sa dozvieme v priebehu nasledujúcich mesiacov. Nový zákon o registri by mal totiž začať platiť už od augusta.
"Našťastie, tieto snahy neboli úspešné v minulosti a verím, že ani teraz neprejdú," uzavrel finančný expert Ivan Kahanec.
