VIDEO: Nie je dôvod pristupovať k zaočkovaným odlišne ako k nezaočkovaným. Neexistuje jednoznačný dôkaz, že nezaočkovaný nešíri covid, tvrdí JUDr. Pirošíková

01.06.2021 | 12:28
  3
Advokátka a bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková hovorí o diskriminácii nezaočkovaných osôb, ak majú iné podmienky, napríklad pri cestovaní. 

Výhody pre očkovaných proti ochoreniu Covid-19 či obmedzenia pre neočkovaných sú čoraz častejšie témou diskusií. Mal by štát obmedzovať tých, ktorí sa nedali zaočkovať? Alebo by mali mať výhody zaočkovaní? O téme sme hovorili s právničkou a bývalou zástupkyňou Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva Maricou Pirošíkovou.

Diskriminácia nezaočkovaných

Malo by sa so zaočkovanými a nezaočkovanými zaobchádzať rozdielne? "Už od 15. januára tohto roku je zrejmé stanovisko Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá upozornila na to, že pri cestovaní nemožno podmieniť vstup do krajiny očkovaním. A to práve preto, že neexistuje jednoznačný dôkaz, že nezaočkovaný nešíri covid," vysvetlila právnička. Upozornila, že zatiaľ nie je úplne objasnená ani účinnosť súčasných vakcín v súvislosti s novovzniknutými mutáciami.

Keďže podľa WHO nie je dôkaz o tom, že zaočkovaní ľudia koronavírus nešíria, podľa Pirošíkovej nie je ani dôvod na to, aby sa k zaočkovaným a nezaočkovaným pristupovalo odlišne. Môžeme teda hovoriť o diskriminácii nezaočkovaných osôb, ak majú iné podmienky, napríklad pri cestovaní. 

Pirošíková upozorňuje, že cestovanie by mohlo mať závažné následky práve vtedy, ak by sa zaočkovaní netestovali a voľne sa pohybovali medzi krajinami. Práve to by podľa právničky mohlo smerovať k ďalšej vlne pandémie v septembri, o čom sa už medzi odborníkmi hovorí.

Zásahy do ľudských práv

K mnohým zásahom do ľudských práv u nás došlo podľa Pirošíkovej na základe opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR. Z opatrení sa však stali vyhlášky, pri ktorých zákonodarca tvrdí, že ide o všeobecne záväzné právne predpisy. 

"Ďalšia forma, ktorou sa u nás zasahuje do základných ľudských práv, sú uznesenia vlády. Pokiaľ došlo k podaniu správnych žalôb, tak napríklad Úrad vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k uzneseniam tvrdí, že sú to všeobecné právne akty," vysvetľuje právnička.

Jednotlivec na Slovensku sa tak podľa Pirošíkovej dostáva do situácie, že vo vzťahu k obmedzeniam nemá účinnú súdnu kontrolu, "na rozdiel od iných štátov, kde je to bežné", upozorňuje. 

Celú reláciu Tak takto?! si pozrite TU.

Zdroj: ta3.com


Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti