Šokujúce priznanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) vyplávalo na povrch čase, keď prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry Rastislav Remeta začal trestné stíhanie v prípade prerušenia zaisťovacieho úkonu zo strany Prezídia Policajného zboru v prípade zásahu voči svedkom v kauzách Očistec a Judáš.

Minulý týždeň vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) obvinil tri osoby, ktoré vystupujú ako kľúčoví svedkovia v mediálne známych kauzách – členov zločineckej skupiny takáčovcov Csabu Dömötöra, Mateja Zemana a podnikateľa Petra Petrova. Dömötöra 20. júla zadržali a je vo väzbe, po ďalších dvoch obvinených pátrajú. Dömötör je vylúčený na samostatné konanie.

Remeta minulý týždeň kritizoval, že zo strany Prezídia Policajného zboru došlo k prerušeniu prebiehajúceho zásahu pri zadržiavaní obvinených osôb, v dôsledku čoho sú práve dvaja obvinení na úteku. Policajný prezident Peter Kovařík potvrdil, že išlo o jeho rozhodnutie, nespresnil však, kto ho o to požiadal.

Dnes sa ale ukazuje, že minister Mikulec, Kovaříkov priamy nadriadený, bol tým človekom, ktorý v inkriminovanom čase policajného šéfa kontaktoval, zistili Hospodárske noviny (HN). A to napriek tomu, že Mikulec je politický nominant, ktorý by nemal nijako zasahovať do policajného vyšetrovania či policajných akcií. Dokonca najsprávnejšie by bolo, aby nemal žiadne informácie o živých prípadoch. Napokon, aj premiér Eduard Heger (OĽANO) sa už nechal počuť, že jeho kabinet nijako nevstupuje do práce orgánov činných v trestnom konaní (OČTK).

Mikulcovi vraj volali novinári a preto konal

Je to však, zdá sa, inak. Prostredníctvom svojej hovorkyne Barbary Túrosovej Mikulec pre HN odkázal, že žiadny pokyn nevydal. Priznal však, že v danej veci predsa len konal. A to na podnet novinárov (!).

„Vzhľadom na to, že sa priamo na ministra vnútra obrátili viacerí novinári, ktorí od skorých ranných hodín monitorovali situáciu pred inšpekciou a na ministra vnútra sa obracali s otázkami, prečo z inšpekcie vyrážalo 20 policajtov a vyšetrovateľov, minister vnútra požiadal dočasne povereného riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, aby preveril situáciu pred budovou inšpekcie,“ priblížila pre HN Túrosová.

Mikulcova hovorkyňa dodala, že  „následne bolo zistené, že realizovaná je akcia, na ktorú bola nasadená zásahová jednotka Úradu hraničnej a cudzineckej polície Sobrance. Preto minister požiadal aj policajného prezidenta o preverenie okolností ich nasadenia, a to vzhľadom na to, že dočasne poverený riaditeľ Úradu inšpekčnej služby o okolnostiach ich nasadenia nemal žiadnu vedomosť“.

Santusová vraj mohla zatýkať aj bez zásahovej jednotky

Čo k tomu dodať? Celé to po tomto sprostredkovanom vyjadrení šéfa rezortu vnútra vyzerá všelijako. A vyvoláva to otázniky. Otázne je napríklad aj to, či takéto konanie Mikulca posilňuje dôveru ľudí v OČTK. Pripomíname, že výsledkom zmareného zásahu sú dvaja zločinci na úteku. Okrem toho je tu aj odstavená aj vyšetrovateľka Diana Santusová, ktorá predmetnému zásahu velila, kým ho nestopli na pokyn Kovaříka.

Ako píše portál HN, podľa názoru ministra vnútra mohla vyšetrovateľka Santusová so svojím tímom Zemana a Petrova podozrivých z krivého svedectva, pokojne zatknúť aj bez pomoci zásahovej jednotky.

“Romanovi Mikulcovi pritom v minulosti neprekážalo, keď si vyšetrovateľ zavolal minimálne šesť po zuby ozbrojených kukláčov na zadržanie bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej, ktorú odchytili, keď vychádzala z trenčianskej psychiatrie,” komentujú na záver Hospodárske noviny.

Redaktor Striško z TV JOJ: Minister Mikulec zavádza, možno až klame

Rastislav Striško, ktorý sa v spravodajstve TV JOJ venuje kauzám, odhalil detaily svojej práce, ale aj to, čo mu na výrokoch ministra Romana Mikulca (OĽaNO) nesedí.

Asi pred dvoma týždňami začala mediálnym priestorom kolovať správa, ktorá upozorňovala na to, že dôjde k zatýkaniu niekoľkých osôb. O čo presne išlo?

Tá správa o ktorej hovoríš, prebehla mediálnym prostredím, aby som bol presnejší, tak virtuálnym priestorom. Prostredníctvom Facebooku prišla do viacerých redakcií, vrátane tej našej. Nevieme kto tu správu takto zostavil resp. skonštruoval, ale uvádzalo sa v nej, že začiatkom týždňa (19. júla pozn. red) sa má konať rozsiahla zaisťovacia akcia, ktorú bude viesť špecializovaný tím inšpekčnej služby a táto akcia bude smerovať proti policajtom NAKA – čiže vyšetrovateľom a operatívcom, ale aj prokurátorom špeciálnej prokuratúry. Smerovať mala proti vyšetrovacím orgánom zapojeným do káuz ako Očistec, Judáš a iné.   

Prečo mala táto akcia ísť proti týmto ľuďom?

Pretože tieto subjekty údajne mali nahovárať dôležitých svedkov, ktorí pochádzajú napríklad zo zločineckých skupín v týchto prípadoch a v tom, ako majú vypovedať v konkrétnych prípadoch, vďaka ktorým sa dostali do väzby top funkcionári bezpečnostných zložiek štátu. Ide o ľudí ako je Ľudovít Makó, ale aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Správa hovorila aj o tom, že tento zásah je motivovaný oligarchami a opozičnými politikmi a to preto, aby sa deštruovalo celé trestné konanie a celé vyšetrovanie závažných káuz, ako je Očistec a Judáš.

Ako často prichádzajú do redakcie takéto správy resp. čo ťa presvedčilo, že si túto správu považoval za relevantnú a budeš sa jej venovať?

Tú správu som považoval za informáciu, ktorá prišla z virtuálneho prostredia. Myslím, že týmto som zodpovedal akú vážnosť som tejto správe dával a hovorím to aj preto, lebo táto správa prišla od neznámeho autora, ktorý sa podpísal fiktívnym menom. Takéto správy do redakcií, na sociálne siete, alebo nám novinárom chodia pomerne často a nejakým spôsobom sa s nimi oboznamujeme a na základe toho uvidím, či mi tie informácie s niečím kooperujú. Nedávam im však príliš veľkú vážnosť, nakoľko prichádzajú od anonymných zdrojov a z virtuálneho prostredia. K takýmto správam bývam veľmi kritický.

Na základe informácií v tejto správy, ktoré korešpondovali aj s ďalšími informáciami ste sa aj s ďalšími kolegami z iných redakcií vybrali v skorých ranných hodinách pred budovu Inšpekcie...

Nebolo to na základe tejto správy, pretože tá prišla potom, čo sme my už informácie o zaisťovacej akcii pár dní mali. Preto sme cez svoje zdroje, o ktorých nehovoríme, verifikovali či takýto zásah bude, kam smeruje a nie je tajomstvom, že tie informácie boli vo vzduchu a novinári, ktorí sa týmto témam venujú sa spojili s osobami, ktorých by sa tento zásah mohol týkať. Ja osobne som oslovil niekoľkých prokurátorov, či takú informáciu zaregistrovali, a či by mohli byť v nejakom podozrení alebo v trestnom konaní vyšetrovateľov polície alebo colníkov. To je totiž to, čo policajná inšpekcia robí. Podozrieva policajtov, že niečo robia s týmito  svedkami. Kontaktoval som aj ďalších ľudí, ktorých sa ten zásah mohol týkať. Následne prišla tá správa, ktorú sme len vzali na vedomie, pretože sme ju ani nepotrebovali.

Pred budovou Úradu inšpekčnej služby došlo k neverbálnemu konfliktu medzi jedným z novinárov a (zrejme) šéfky vyšetrovacieho tímu. Redaktor JOJ Rastislav Striško vo videu hovorí o spôsobe svojej práce a vysvetľuje aj prečo je problémom, ak sa zasahujúce zložky rozdelia do dvoch áut. 

Čo sa dialo potom, čo ste sa dostavili a z diaľky ste sledovali dianie pred budovou "inšpekcie"?

Predchádzalo tomu niekoľko vecí. Už cez víkend sme na Novinách PLUS Tv JOJ zverejnili článok, že sa pred touto akciou cez víkend bleskovo stretol generálny prokurátor Maroš Žilinka so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom. To bleskové stretnutie sme overili a pán Lipšic ho potvrdil, že áno na jeho žiadosť sa stretol s generálnym prokurátorom mimo Bratislavy v piešťanskej kaviarni, ale považuje to za oficiálne stretnutie, hoci v neformálnom prostredí. Obsah tohto stretnutia nešpecifikoval a rovnako aj pán Žilinka nám cez svoj tlačový odbor povedal, že jeho program nie je verejný a on nemá dôvod nám  ho špecifikovať. Preverovali sme ten obsah a pravdepodobne súvisel s tým, čo sa malo diať v nasledujúci týždeň.  To bola tá zásahová akcia.

Keďže situácia bola taká horúca, že k zatýkaniu malo dôjsť v pondelok, alebo utorok, vychádzali sme z našich úvah, keďže policajný prezident Peter Kovařík mal ísť v pondelok na dovolenku a zastupujúca riaditeľka NAKA prichádzala do práce. Z takých taktických dôvodov by to bolo ideálne načasovanie, pretože prezident bude mimo a prichádzajúci riaditeľ by sa musel zorientovať. Napriek tomu sa na tých stanoviskách, ktoré som obehol aj s niektorými novinármi, ktorých je malé množstvo,  sme boli v teréne už pred štvrtou ráno, ale nič sa neudialo.

Ja som následne išiel pred miesto bydliska špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, aby som si ho tam počkal, keď pôjde do práce. Ten pondelok je pracovne náročný, tak aby som ho zachytil. Chcel som s ním upresniť nejaké veci, ktoré sme zachytili a overiť si informácie. Stretli sme sa a venoval mi tri až päť minút a mimo záznam mi odpovedal na nejaké otázky. Následne ma do nejakých troch minút zastavila policajná hliadka a to na pokyn jeho ochrankárov, ktorí si od polície vyžiadali moju kontrolu, pretože som sa nejaký čas pri špeciálnom prokurátorovi zdržiaval.

Je to štandardné?

Je to úplne štandardné. S takým postupom som ja aj počítal, a preto som zastavil auto skôr, než ma na to signálom vyzvala policajná hliadka. K tejto akcii v pondelok nedošlo, hoci viem, že tím už túto akciu pripravoval niekoľko dní. Horúci termín sa teda presunul na utorok.  

V čom sú vyjadrenia ministra vnútra Romana Mikulca podľa investigatívneho kolegu zavádzajúce? "Minister nás vo svojom stanovisku označil za novinárov, ktorí mali priamy vplyv na nasledujúce jeho konanie, kedy mal dať preveriť čo sa deje pred budovou inšpekcie. Preto sa pýtam ktorý novinár mal na ministra taký vplyv že mu skoro ráno dokáže zavolať a minister hneď koná? On vstúpi svojim zásahom do konania vyšetrovacieho tímu," poznamenal Rastislav Striško. 

Viac sa dozviete vo videu:

Na ďalšie otázky redaktora TV JOJ Striška reagovalo ministerstvo nasledovne. "Minister vnútra nebude konkretizovať mená novinárov, ktorí sa na neho obrátili. Vzhľadom na to, že novinári boli na mieste, kde sídli inšpekcia od skorých ranných hodín (3:00 – 4:00), niekedy v čase medzi 7 a 8 hodinou ráno bola informácia o dianí na inšpekcii prítomná už v celom mediálnom priestore. Zároveň považujeme za nepochopiteľné, ak sa spochybňuje právo ministra vnútra informovať sa o dianí v rezorte vnútra v rozsahu jeho kompetencií a to obzvlášť v prípade, ak sa novinárske štáby sústredia pred budovou ÚIS," uviedla jeho hovorkyňa Barbara Túrosová.

Korporátni redaktori - Lipšicove stádo

Redaktori korporátnych médií, ktorí sa minimálne od čias kauzy vražda novinára Jána Kucia venujú kauzám, v ktorých „záhadne“ figuruje bývalý politik, neskôr advokát a teraz šéf Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), sú dlhodobo označovaní za Lipšicove stádo. Hlavným dôvodom je dlhodobo nadštandardná komunikácia Daniela Lipšica s vybranými novinármi, s ktorými intenzívne komunikoval závažné kauzy a koordinoval ich následnú mediálnu prezentáciu v korporátnych masovo-komunikačných prostriedkoch.

O téme slovenských novinárov, ktorí sa spreneverili svojmu poslaniu a namiesto žurnalistiky plnia funkciu propagandy sa pre doplnenie kontextu dočítate viac v článkoch TU, TU, TU, TU aj TU.


Doc. Fábry poukazoval na diskreditačnú mediálnu kampaň v réžii Lipšica

Doc. JUDr. Branislav Fábry ešte vo februári roku 2021 (pred zvolením advokáta Daniela Lipšica za šéfa ÚŠP) vymenoval v piatich bodoch riziká, ktoré môžu diskreditovať trestné konania pri Lipšicovom pôsobení vo funkcii špeciálneho prokurátora.

„V prípade Daniela Lipšica ako špeciálneho prokurátora bude zásadným problémom vzťah ÚŠP a médií. Lipšic sa aj po odchode z parlamentu v pozícii advokáta presadzoval najmä svojim mediálnym vystupovaním a urobil množstvo bombastických vyhlásení. Ako politik či advokát obvykle zastupoval Lipšic konkrétnu jednu stranu, ako špeciálny prokurátor by však mal byť menej zaujatý. Vyhlásenia ako napr. v Kuciakovej kauze by pri výkone funkcie špeciálneho prokurátora boli kontraproduktívne, keďže prokurátor nesmie vidieť veci čierno-bielo. Daniel Lipšic vo funkcii by tiež nemal vyhľadávať pozornosť médií a presadzovať v nich svoju verziu udalostí. To by bolo nespravodlivé najmä voči osobám, ktoré vo väzbe nemajú šancu na diskreditačnú kampaň reagovať. Problémom sú aj úniky závažných informácií z trestných spisov do médií, pri ktorých vystupoval D. Lipšic ako advokát a objavili sa podozrenia, že informácie vynášal práve on,“ uviedol vo svojom blogu doc. Fábry.

Viac v článku TU.

Právnička Laššáková: „Novinári na Slovensku naleteli niekomu celkom podpriemernému, aby ho teraz PR článkami „kryli“!“

Právnička Judita Laššáková v súvislosti s nedávnymi vyjadreniami krajského prokurátora Rastislava Remetu a jeho kritikou zo strany korporátnych médií, poukázala na súčasný trend „hviezd“ korporátnej žurnalistiky na Slovensku, ktorí sa v rámci snáh nastoliť tzv. progresívnu justíciu (Viac na túto tému v článku TU a TU) venujú témam ústavné a trestné právo.

„Tieto dve dominantné právne odvetvia, hlavne na Slovensku, sú doménou aj slovenských žurnalistov. Jednému by sa mohlo zdať, že im ide o senzácie a vďačne strkajú mikrofón pod nos tým politikom, ktorí sú ochotní sa vyjadriť. Hlavne ku každej téme. Lenže to je iba zdanie, všakže, pretože by to mohlo vyvolávať dojem, že novinári za výdatnej pomoci spriaznených politikov manipulujú verejnú mienku tak, ako im to vyhovuje a ako sa im to hodí. Toto si nikto na Slovensku o etalónoch žurnalistického remesla myslieť nemôže! Veď by to bolo popretím všetkého, čo je písané v etickom kódexe novinárov. Áno, aj tí majú také, nielen prokurátori.

Nesmieme zabúdať ani na to, že možná nespokojnosť s odpoveďami, ktoré poskytol prokurátor Remeta, a ich kritika z radov novinárov, sa môže javiť, ako určitá forma spolupáchateľstva, prípadne účastníctva. To sú dva pojmy trestného práva, s ktorým tu veľa osôb šermuje, neuvedomujúc si ich význam. Nikto príčetný si predsa nemôže myslieť, že novinári, a hlavne na Slovensku, by sa znížili k tomu, aby dávali obrovský priestor niektorým vyvoleným politikom iba pre to, aby plnili titulky!

A teraz, keď to vyzerá tak, že sa do ich priazne votrel niekto, kto svojmu novému remeslu vlastne vôbec nerozumie a porušuje zákon a etický kódex, a toho „niekoho“ novinári dlhé roky protežovali a chránili pred vecnou kritikou neberúc do úvahy zničujúce fakty a skľučujúci skutkový stav ohľadom jeho osoby, sa vlastne stavajú na jeho ochranu iba preto, lebo vlastne chránia sami seba! Nie je predsa možné, že novinári na Slovensku doslova naleteli niekomu celkom podpriemernému, aby ho teraz PR článkami „kryli“!“ uviedla vo svojom blogu Laššáková.

Viac v článku TU.

Zdroj: ereport.sk / plus.noviny.sk / InfoVojna