VIDEO: Lunter vs Kotleba a Pellegrini - BBSK vs SAD Zvolen - Kde je pravda?

26.01.2020 | 11:56 V Banskobystrickom kraji prestali premávať autobusy. Zo zodpovednosti za stav sa obviňujú všetci navzájom naprieč politickým spektrom.

-Nevýhodne zmluvy s dopravcom SAD Zvolen boli podpísané ešte v roku 2009 za úradovania župana Murgaša (SMER).

-Kotleba (LSNS) po nástupe do úradu tieto zmluvy najprv sám kritizoval.

-Namiesto toho, aby začal pripravovať transparentnú verejnú súťaž, ale tesne pred koncom svojho mandátu podpísal dodatok k týmto nevýhodným zmluvám na ďalšich 5 rokov.

-Nové vedenie BBSK na čele s Janom Lunterom považovalo tieto dodatky za nezákonné a preto sa obrátili na súd.

-Okresný súd vo Zvolene im dal v decembri 2019 za pravdu.

-SAD Zvolen pôvodne odhadol náklady na dopravu na rok 2020 vo výške 20 miliónov eur.

-Po rozhodnutí súdu ale začal požadovať od kraja navýšené platby v hodnote 34 miliónov eur a vyhrážal sa, že ak kraj nezaplatí, odstaví autobusy.

-Kraj toto navýšenie platieb na základe nezákonných Kotlebových dodatkov odmietol

-Kraj ponúkol dopravcovi dočasné riešenie, kým neprebehne riadn súťaž, dopravca to odmietol a trval na svojich neoprávnených požiadavkách

-25. januára SAD Zvolen naplnil svoje vyhrážky a autobusy nevypravil

-Premiér Pellegrini sa nepochopiteľne postavil na stranu SAD Zvolen, ktorá spravila z obyvateľov kraja rukojemníkov

-Za SAD Zvolen stoja ľudia blízky SMERu aj samotnému Pellegrinimu. Predseda predstavenstva Adrian Polony je jeho priateľ ešte z detstva. Člen dozornej rady Miroslav Čellar je člen SMERu, bývaly asistent Martina Glváča aj samotného Petra Pellegriniho.

Viac vo videu:

Pohľad analytika a blogera Radovana Bránika

Pellegrini, premiér SAD Zvolen

Peter PELLEGRINI konečne ukázal celej krajine, aká je hodnota skutočného priateľstva a lojality. Nesmierne vzácny úkaz v slovenskej politike, ktorá sa hemží spormi, podrazmi, nedostatkom slušnosti a je plná pretvarovania sa a klamu. Premiér SAD Zvolen a.s. ukázal 24. januára na tlačovke prostredník celej krajine bez akýchkoľvek zábran a konečne sa prestal hrať na niečo, čím nie je.

Čím teda v skutočnosti je? A kto sú jeho skutoční priatelia?

Príbeh sa začal pred rokmi, počas ktorých vďaka silnej podpore smeráckych županov vznikol v banskobystrickom kraji lokálny monopol na veľkú časť autobusových liniek a postupne rástol a stúpali aj jeho výnosy. SMER a vlastne ani nik iný si nedokázal predstaviť, že jeho vláda v BBSK skončí - ibaže prišiel rok 2014 a do kresla župana usadol zásadový bojovník proti systému, klientelizmu a korupcii Marián KOTLEBA. A začal poriadne zostra: na zasadnutí zastupiteľstva označil ako začínajúci župan zmluvy s dopravcami za chybu predchádzajúceho vedenia kraja, ktorá podľa neho vytvára len ďalšie a ďalšie záväzky - a SAD Zvolen sa náhle ocitla v nezávideniahodnej situácii. Kotleba niekoľko rokov odolával akýmkoľvek pokusom vedenia firmy o návrat k predchádzajúcemu blahobytu.
 
Ibaže v roku 2017 prišli ďalšie voľby a ten istý KOTLEBA tesne pred nimi podpísal so SAD Zvolen dodatok, ktorým zlomyseľne hodil budúcemu vedeniu pod nohy časovanú bombu - a tá dnes vybuchla. Volebný autobus ĽSNS, ktorý vo vyúčtovaní kampane nikdy neexistoval s tým zrejme vôbec nesúvisel. Priveľa slovnej vaty? Ok, tak poďme k faktom a prepojeniam, ktoré snáď zrýchlia dych aj tým otrlejším.
 
Adrián POLÓNY, ktorý ovláda SAD Zvolen je dlhoročným osobným priateľom Petra PELLEGRINIHO. To pán premiér v bojovnom prejave nevyberavo útočiac na Luntera na tlačovke nespomenul. Vyrastali spolu na jednom dvore a v okolitých uličkách, drali rovnaké lavice a ich priateľstvo pretrvalo aj v dospelom veku. So stúpajúcim vplyvom nádejného politika SMERU rástla aj POLÓNYHO ochota vytvoriť pre jemu blízkych ľudí priestor na realizáciu v niektorých firmách, ktoré ovládal. Najvýznamnejšou z nich je práve zvolenský autodopravca. PELLEGRINI klame, keď tvrdí, že na rozhodovanie dopravcu nemá žiaden dosah. Stačilo zodvihnúť telefón a dohovoriť nenásytnému kamarátovi. Ale to by nesmel mať v celej veci vlastný záujem.
 
Ten totiž v SAD Zvolen zastupuje Miroslav ČELLÁR. 36 ročný talentovaný mladý muž, ktorému sa v živote nesmierne darí. Aktuálne podpredseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, predtým asistent LAŠŠÁKOVEJ, ale aj Maznáka, a.k.a JUDr. Martina GLVÁČA. Predovšetkým však asistent Petra PELLEGRINIHO, podľa životopisu doposiaľ slobodný rovnako, ako pán premiér, nakoľko Slovensko vďaka SMERU raziacemu "tradičné hodnoty" neumožňuje iné manželstvo, ako to medzi mužom a ženou. Priateľstvo však prekoná všetky prekážky. Čellár dokonca prostredníctvom firmy PT GROUP s.r.o. zabezpečuje pre PELLEGRINIHO a SAD Zvolen silné mediálne krytie prostredníctvom stránky bystricoviny.sk, ktorá budiac dojem neutrálneho spravodajského portálu nekompromisne pretláča v tendenčných článkoch záujmy dopravcu.
 
Čellár ale pomohol riešiť napríklad aj drobnú patáliu s bytom, ktorá sa na PELLEGRINIHO hlavu zosypala krátko po nástupe do funkcie premiéra. Odporní a zvedaví novinári zistili, že na luxusný byt, ktorý si potichu kúpil za 410 tisíc Eur nemohol zo svojich príjmov žiadnym spôsobom zarobiť a chýbalo mu nejakých sto tisíc, ktorých pôvod nevedel preukázať. Začínajúci škandál sa jamkolícnemu premiérovi podarilo po pár dňoch uhasiť práve vďaka ochote ČELLÁRA zobrať na seba úlohu toho, kto vraj pomohol priateľovi z problémov a kúpil od neho za 55 tisíc Eur výrobnú halu. Novinári očarení formálnou detronizáciou FICA nechali túto kauzu tak a nepýtali sa dôsledne, odkiaľ mohol čerstvý absolvent bez praxe zarobiť toľké peniaze. Nový a nesporne sympatickejší premiér si poriadne vydýchol.
 
POLÓNY podnikal však aj s inými známymi osobami so značným vplyvom. Mal spoločnú firmu napríklad s Mikulášom VAREHOM, oveľa zaujímavejšie je však jeho dlhoročné spojenie s Norbertom Bödörom vo firme TOKAJ & CO, s.r.o., ktorý v nej pôsobil od roku 2007 a opustil ju relatívne nedávno, v roku 2016. Niet nad mocných priateľov. Alebo ešte lepšie nebezpečného švagra?
 
S POLÓNYM totiž vystupuje vo vedení SAD Zvolen aj žena menom Mariana ONDREJČÁKOVÁ ŠELIGOVÁ. Navonok cudzia osoba, podpredsedníčka predstavenstva, v skutočnosti však veľmi blízka: narodila sa v roku 1972, o dva roky skôr ako Adrián a jej rodné meno bolo POLÓNYOVÁ. V orgánoch viacerých firiem vystupujú aj o generáciu starší POLÓNYOVCI: Anna, ročník 1959 a Marián, narodený 4.3.1951. Táto zohraná štvorka dokáže prostredníctvom portfolia firiem s rôznou špecializáciou zabezpečovať faktický monopol na rôzne druhy dopravy na rozsiahlom území a do veľkej miery tak diktovať trhové podmienky. A súdiac podľa arogantného spôsobu komunikácie s vedením kraja sú si svojou pozíciou zatiaľ neotrasiteľne istí.
 
Stačilo by na tento druh sebavedomia len kvalitné politické krytie a priatelia na vysokách miestach? Rozhodne nie. Veľká časť ich guráže má oporu ešte v iných kruhoch. O vplyve osôb a štruktúr pochádzajúcich z prostredia organizovaného zločinu v tomto podnikaní sa dlho len špekulovalo a medzi ľuďmi kolovalo množstvo fám. O čosi viac informácií mali policajti a možno ešte o trochu viac spravodajské služby. Dlhé obdobie pochybností oficiálne skončilo priženením sa muža menom ONDREJČÁK do rodiny POLÓNYOVCOV.
 
Ale nie, nebojte sa, nie je to ten zlý ONDREJČÁK. Tento je iný. Tento sa volá Michal a do partie bratislavských Piťovcov nepatril. Michal bol totiž spolu s Mikulášom ČERNÁKOM a Milošom KAŠTANOM tretím zakladateľom slávnej mafiánskej SBS SECURITY 3. Odsedel si síce trest za obchodovanie so ženami a marenie výkonu úradného rozhodnutia a podľa jeho parťáka Mikiho sa podieľal aj na niekoľkých vraždách a množstve násilnej trestnej činnosti, bol však z trojice vodcov gangu zrejme najviac útlocitný. Pri vražde Ukrajinca Jaroslava IVANOVIČA OROSA sa síce údajne najprv dožadoval zbrane, pretože si chcel vyskúšať, aké to je zabiť človeka, ale neskôr sa pri prenášaní mŕtvoly do plytkého hrobu ako jediný z páchateľov pozvracal. Ešteže tak.
 
ONDREJČÁK je považovaný za nástupcu Mikuláša ČERNÁKA na jeho teritóriu po dlhotrvajúcom napätí medzi ním a bývalými komplicmi KAŠTANOM a KÁNOM, ktorých vplyv sa policajtom pomaly, ale isto darí postupne eliminovať. Černák ešte aj z väzby dokázal zariadiť výbuch jedného z luxusných ONDREJČÁKOVÝCH áut, zvyčajne zdobených značkou s číslicami 777, keď sa mu znepáčilo, ako šafári s jeho peniazmi. A hoci manželstvo prednedávnom fakticky skrachovalo vďaka súkromným nezhodám, spoločné dieťa a záujmy sú naďalej silným spojivom. Tento muž má v rodinnom dome v katastrálnom území Banská Bystrica spoluvlastnenom podpredsedníčkou predstavenstva SAD Zvolen v katastri vyznačené právo doživotného užívania a bývania.
 
Ale späť k jeho SBS.
 
Tej SBS, v ktorej bol inštruktorom streľby, boja muža proti mužovi a špeciálnych techník Miroslav SUJA, dnešný nádejný kandidát ĽSNS na poslanca Národnej rady, nachádzajúci sa na zvoliteľnom mieste kandidátky. V prípade povolebného vstupu do vlády dokonca tieňový minister vnútra a odborník ĽSNS na obranu a bezpečnosť, v minulosti rovnako súdený a aj právoplatne odsúdený za viaceré násilné trestné činy. A muž ktorého moc v kraji po boku KOTLEBU rástla do výšok. A zároveň človek, vďaka ktorému sa KOTLEBA stále viac oboznamoval s prostredím organizovaného zločinu, ktorý mu kedysi bol - ako idealistovi - cudzí. Nie náhodou sa tentoraz kandidátka ĽSNS doslova hemží osobami s kriminálnym pozadím, alebo trestané osoby so sklonmi k násiliu.
 
Peter PELLEGRINI však priateľov neopúšťa ani v ťažkých chvíľach zvlášť, keď sa mu starajú o zaistenie budúcnosti pre časy, ktoré sa neúprosne blížia. On a jeho komplici už tušia, že to nedajú a tak ich zlatá horúčka dosahuje najvyšší stupeň. Strácajú posledné zábrany vediac, že na rozdiel od troch doterajších vlád sa už Klondike nebude opakovať. Zodpovedná zmena má tesne pod povrchom odpudivú podobu človeka, ktorý nemá problém postaviť sa namiesto státisícov obyvateľov kraja za jedinú firmu, v ktorej má vlastné záujmy a ktorá je pod silným vplyvom ľudí z prostredia extrémistickej politiky a organizovaného zločinu. A tak sa konečne ukázalo, že spoločné záujmy dokážu urobiť priateľov aj z najväčších nepriateľov. Dnes premiér svorne, plece pri pleci s KOTLEBOM, ktorý celú katastrofu spískal spolu s POLÓNYM a s dlhoročnou partnerkou ČERNÁKOVHO komplica ukazujú prstom a pľujú na človeka, ktorý chcel iba dodržať zákon.
 
A pre toto perfídne spojenectvo pokojne hodil PELLEGRINI cez palubu župana LUNTERA, ktorého kandidatúru vo voľbách pritom kedysi podporil bez toho, aby ho o to niekto žiadal. Pokojne nechal plávať bez pomoci aj primátorov a starostov obcí banskobystrického kraja, ktorí teraz musia narýchlo a z biednych rozpočtov zabezpečovať pre svojich obyvateľov luxusný nadštandard, akým je autobusová doprava. A úplne s prehľadom použil ako rukojemníkov pri vydieraní župy viac, ako pol milióna obyvateľov kraja, ktorí už dnes a hlavne v pondelok pocítia na vlastnej koži zamatové pohladenie súcitnej sociálne cítiacej vlády. Veď čo, cestovať do práce, či školy sa dá aj peši a Slovák vydrží všetko.
 
Niečo také sa len tak nevidí. A táto pofidérna firma s nezverejnenými účtovnými uzávierkami práve drží v šachu daňových poplatníkov z celého kraja a PELLEGRINIM to ani nepohne.
 
Drobná kvízová otázka na skrátenie chvíle pred ďalším článkom: hrá v celej veci nejakú úlohu malá nenápadná schránka v daňovom raji nájdená v Panama Papers, alebo nie?

Vyjadrenia predsedu Ľudovej strany Naše Slovensko Mariana Kotlebu

Pohoršený Kotleba: BBSK chystá kšeft pre Poliakov:

 

Marek Modranský: Lunterovci vo vedení BBSK nesmú hazardovať s ľuďmi v celom kraji

Marek Modranský je predsedom Inštitútu verejnej dopravy v Banskej Bystrici. Už 13 rokov  členom Výkonného výboru UITP v Bruseli a  držiteľom certifikátu experta pre oblasť tendrov a uzatváranie zmlúv o výkonoch vo verejnej doprave v rámci EÚ.

Verejná autobusová doprava

Na úvod pár čísel, aby sme vedeli, o čom sa píše a hovorí. Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) si zo zákona objedáva dopravu vo svojom regióne. SAD Zvolen robí ročne 20 miliónov km (350 autobusov), a druhá zmluvná SAD Lučenec vykonáva cca 9,2 miliónov km za rok (160 autobusov). Tým, že dopravcovia musia vykonávať nerentabilné spoje, kupovať nové autobusy, platiť naftu, vodičov a iné náklady, tak má s nimi kraj dohodu, akou formou im to bude uhrádzať. Funguje to tak v celej EÚ.

Pre vyššiu kontrolu majú dopravcovia aj kontrolovaný zisk na úrovni len 3 – 4 %. Výška príspevku z rozpočtu kraja sa vypočíta ako rozdiel medzi celkovými nákladmi a tržbami od cestujúcich. Cestovné je regulované krajom a záväzné pre dopravcu, aby sa niektorým skupinám cestujúcej verejnosti poskytovali sociálne zľavy a výhody. Zmluva s dopravcom môže byť uzatvorená na max. 10 rokov, ale legislatíva umožňuje ju predĺžiť o ďalších max. 5 rokov, ak dopravca investuje do technickej základne – vozidiel, čo sa aj vykonáva.

Prečo teda SAD Zvolen ruší spoje?

Ako si to môže dovoliť? Naozaj takto vydierajú župu? Prečo župan nemá záložný plán a dopustil tento stav s ohrozením kraja?

Áno, toto sú otázky, ktoré si v týchto dňoch po zverejnení rozhodnutia predstaviteľov SAD Zvolen o zastavení dopravy kladiete a snažíte sa dopátrať na ne aj odpovede. O to viac sme určite všetci zvedaví, čo bude naozaj v kraji od soboty 25. januára resp. od pondelka 27. Januára 2020, kedy sa potrebujeme dostať do práce, deti a mládež do škôl či starší ľudia do zdravotníckych zariadení na vyšetrenie.

Predstavte  si, že Vám šéf v práci povie, že ráta s Vami na ďalších 5 rokov a chce, aby ste si kúpili nový notebook, oblek a auto, že Vám to bude počas tých 5 rokov splácať popri dohodnutej mzde. Vy to urobíte, lebo ste dohodnutí a veríte tomu, že to tak bude.

No nakoniec tohto šéfa po pol roku vymenia a nový Vám povie, že s Vami už nepočíta, lebo má taký pocit a že Vám bude platiť ešte o 200 € mesačne menej a len 2 roky, potom si hľadajte zamestnanie inde. Zdalo by sa Vám to fér? NIE. Tiež by ste za ním prišli a nárokovali si doplatenie Vašej investície do notebooku či auta, pretože Vy ste si to kupovali kvôli JEHO objednávke a  nie preto, aby Vám to ostalo doma nevyužité ďalšie 3 roky, ale splácať to budete musieť tak či tak…  

Toto je stručný popis toho, čo sa deje so SAD Zvolen a Lunterovcami v BBSK. Nie je to výpaľníctvo SADky, je to krivda spôsobená dopravcovi, ktorý tu desiatky rokov plní potreby kraja a je jedným z najväčších a najstabilnejších zamestnávateľov v regióne!

V ďalšom sa pokúsim skutočne objektívne vysvetliť dianie ohľadom zrušenia spojov prímestskej dopravy. V tejto oblasti pôsobím už od privatizácie SADiek na Slovensku v roku 2003, zažil som mnoho iných „súbojov“ na tejto pôde, a to aj ako vtedajší dopravný riaditeľ priamo v SAD Zvolen, alebo člen predstavenstva Dopravného podniku mesta Banská Bystrica či ako generálny tajomník Zväzu autobusovej dopravy, ktorý združuje všetky podniky SAD na Slovensku.

Dnes sa na tento problém pozerám očami aj z pohľadu samosprávy, keďže som poslancom MsZ Banská Bystrica (a predsedom dopravnej komisie) už šiesty rok, navyše som dokonca osobne spracovával v roku 2018 Programové priority pre oblasť dopravy pre BBSK, ktoré boli v marci 2018 (už pod vedením Lunterovcov) schválené zastupiteľstvom BBSK.

Svoj blog som pre prehľadnosť rozdelil na 2 časti. V prvej časti stručne popíšem najčastejšie otázky a odpovede týkajúce sa aktuálneho zastavenia dopravy v kraji. A v druhej časti podrobnejšie vysvetlím príčiny vedúce k rozhodnutiu SAD Zvolen zastaviť dopravu a dôvody BBSK súdiť sa s dopravcami.

Je skutočne Kotleba príčinou celého sporu medzi SADkami a BBSK?

Odpoveď znie: NIE. Marián Kotleba je len podľa Lunterovcov ich politická výhovorka na vzniknutý problém, pričom bol legitímne predsedom BBSK rovnako, ako je dnes Ján Lunter alebo jeho predchodcovia Milan Murgaš či Vladimír Maňka.

Zmluvu so SAD Zvolen a SAD Lučenec  podpisoval ešte Milan Murgaš na obdobie 10 rokov tak, ako to bolo bežnou zákonnou praxou na celom Slovensku v každom kraji. Preto jej plnenie musel dodržiavať nielen samotný dopravca, ale aj jeho nástupcovia (V. Maňka či M. Kotleba).

Práve Marian Kotleba je označovaný za hlavného vinníka súčasného sporu BBSK s dopravcami, ale kto pozná súvislosti, pochopí, že bývalý konal v tejto plne v súlade so zákonom, bez akýchkoľvek špekulácií, pretože si plne uvedomoval (na rozdiel od Ján Luntera) dôležitosť verejnej dopravy pre ľudí a rozhodne nechcel riskovať to, čo sa deje teraz. Treba si uvedomiť, že zastaviť dopravu má pre región a ľudí v ňom žijúcich obrovský dopad. A to platí aj v čase, keď možno tri štvrtiny z nás jazdia už len autom…

Marian Kotleba podpísal pred uplynutím 10 – ročných zmlúv so SADkami dodatky na ďalších 5 rokov, ktoré predtým schválila krajská dopravná i finančná komisia, napokon aj zastupiteľstvo BBSK s podpornými právnymi stanoviskami Nariadenie EÚ 1370/2007 tento úkon dovoľuje, pričom musí byť odôvodnený napr. investíciou do technickej základne. A táto povinnosť investovať do nových autobusov tam v zmluve bola.

Navyše kraj dosiahol úsporu v rokoch 2017 a 2018, kde sa dohodol so SADkami, že budú jazdiť za pevné ceny bez ohľadu na vývoj hlavných nákladov, čím stabilizoval aj rozpočet kraja (predĺžila sa aj doba odpisov) . Ušetril tak v posledných dvoch rokoch zmluvy sumu cca 8 miliónov eur.

Treba poznamenať, že kontrakt so SADkami bol v každom regióne tak detailne vnímaný zo všetkých strán, že M. Kotleba by si v tom čase nedovolil podpísať niečo, čo by bolo za hranou zákona.  Veď po ňom poľovali všetci a čakali na akúkoľvek jeho chybu. Naopak, dosiahol úsporu pre kraj a doprava pritom fungovala bez problémov, naďalej sa dokonca pokračovalo aj v obnove autobusov za nové moderné ekologické modely.

Zavádzajú Lunterovci verejnosť a je tento spor teda účelový?

Nie je to žiadne tajomstvo. Ani prvýkrát, kedy súčasné vedenie župy prezentovalo účelové informácie, ktoré neboli pravdivé. A to len preto, aby si obhájili navonok svoje tvrdenia a zmanipulovali verejnú mienku. Zabúdajú, že už nie sú vo svojej vlastnej firme, kde si to mohli dovoliť, ale sú zástupcami samosprávy a narábajú s verejnými prostriedkami, za ktoré zodpovedajú  a riadia sa zákonom.

 Pýtam sa, ako je možné, že si objednajú právne štúdie za státisíce eur od svojej kamarátskej kancelárie a ich produkt (hotový materiál) odmietajú sprístupniť poslancom župy či verejnosti. Často sa stávalo, že informácie boli účelovo zatajované aj pred odbornými komisiami kraja a podklady  poskytované v rozpore s rokovacím poriadkom.

Na pondelkovej tlačovej besede podpredseda BBSK Ondrej Lunter ukazoval peknú farebnú tabuľku s číslami, aké nehorázne sumy si žiada SAD Zvolen a ako sa vymykajú bežným sumám v predchádzajúcich rokoch. Znovu zavádzal novinárov aj verejnosť. Vysvetlím.

Ak sa s niekým dohodnete, že bude pre Vás robiť určitý službu ďalších 5 rokov, dobrovoľne podpíšete zmluvu čo budete robiť a koľko za to budete mať zaplatené, tak si nastavíte na túto objednávku celú firmu, zainvestujete podľa možností a povinností do plnenia tejto objednávky.
Ale po pol roku sa objaví nový predseda kraja, ktorý Vám cez média oznámi svoj pocit, že tieto zmluvy (dodatky) sú neplatné, že sa musí urobiť nový tender. Zároveň Vám ponúkne za nevýhodných podmienok zmluvu len na 2 roky, aby ste mu vlastne vykryli čas na prípravu možno aj pre s ním spriaznených nových dopravcov. Na toto by naletel asi len šialenec, ale určite nie zodpovedný majiteľ či štatutár akciovej spoločnosti (SAD Zvolen).

Preto SAD Zvolen vyčíslila rozdiel, ktorý je v porovnaní s bežnou dotáciou v danom roku vyšší o takmer 12 miliónov €, pretože to nie je žiadosť o dotáciu, ale vyrovnanie investícií v prípade, že naozaj zmluvný vzťah končí skôr, ako bolo pôvodne dohodnuté.

Mafiánske spôsoby 90 – tych rokov a vydieranie nepraktizujú SADky

Hrať sa navonok na transparentnosť, to Lunterovcom celkom ide . Ale skôr tu platí príslovie, že zlodej kričí chyťte zlodeja.

Ako som písal vyššie, je to úprimné a férové jednostranne tvrdiť, že zmluva je neplatná? Ak je neplatná, tak nech si zabezpečia v prvom rade alternatívu, aby nebola ochromená doprava v kraji, až potom nech sa vyberú na boj. Takto si to odnesú ľudia, pretože tancujú na vode a nemajú nič podložené. Nemajú žiadny plán B.

Nie je korektné, že po voľbách do VÚC prídu ako úplne noví zástupcovia kraja otec so synom a začnú tlačiť na dvoch najsilnejších a najdôležitejších dodávateľov služieb pre obyvateľov kraja tým, že im podsúvajú nové, ale nevýhodné zmluvné podmienky na kratšie obdobie, ako mali pôvodne dohodnuté.

Toto je tá integrovaná doprava, o ktorej hovorili všetkým? Takto idú rozvíjať verejnú dopravu v regióne? A nakoniec vidíme výsledok, že ani tú pôvodnú dopravu neudržali.   

SAD Zvolen má cenu za dopravu v BBSK nižšiu ako je v iných krajoch

Lunterovci žiadajú, aby sa ich zmluvní partneri (obidve SADky) direktívne prispôsobili len ich cenovým návrhom a novým  zmluvným podmienkam. Prečo? Veď obe strany sú predsa rovnocenní zmluvní partneri.

Dodnes si takýto prístup nedovolil žiaden zo županov, ale vždy akceptoval rozumný kompromis medzi tým,  koľko budú náklady na túto službu a s akým oprávneným ziskom. Každý kraj na Slovensku, každý predseda tento postup uplatňuje, len v BBSK si pôvodne výrobca tofu trúfol aj na toto sústo bez potrebnej praxe a odbornosti. 

Dopravca SAD Zvolen možnosť zastavenia dopravy dlhé mesiace nepripúšťal, lebo nechcel do tohto sporu už od jesene 2018 zatiahnuť aj cestujúcich ako rukojemníkov. Teraz vidno, kto je zodpovedný za to, čo sa deje. Situácia presiahla medze únosnosti aj u dopravcu ako štandardnej obchodnej firmy, ktorá nesie zodpovednosť za vlastné hospodárenie a zo zákona musia jej štatutári zamedziť vzniku škody.

Chcú ju Lunterovci zámerne oslabiť jednu z najstabilnejších firiem v kraji?

Pôvod spoločnosti SAD Zvolen pramení z originálnej štátnej spoločnosti ČSAD založenej ešte v roku 1949. Odvtedy nepretržite prepravuje autobusmi ľudí v našom regióne. Ich autobusy slúžili ešte našim prastarým rodičom, a ďalším generáciám. V 90 – tych rokoch sa tieto spoločnosti zo strany štátu mierne zanedbali tým, že sa nekupovali nové autobusy.

Preto sa v roku 2003 sprivatizovali a noví súkromní majitelia do nich investovali peniaze a nové vozidlá. Od tohto obdobia sa každá SADka zachovala, rozvíja a skvalitňuje svoje zázemie, aby bola schopná aj v ďalších rokoch garantovať plnenie prepravných služieb v ich regióne tak, aby nehrozil kolaps z dôvodu zanedbanej základne. V súčasnosti SAD Zvolen, a.s., ktorej 40 – percentným akcionárom je ministerstvo hospodárstva, zamestnáva viac ako 1 000 ľudí (zväčša šoférov) a je jedným z najväčších zamestnávateľov v kraji.

SAD Zvolen je štandardná akciová spoločnosť, nie príspevková organizácia kraja

Predstavitelia SAD Zvolen sa musia riadiť zákonmi platnými pre štandardné obchodné spoločnosti, t.j. aj pri 10 – ročnom kontrakte na prímestskú dopravu musia dosahovať vyrovnané (kladné) hospodárenie, kde majú zároveň  kontrolovaný zisk. Strata a škoda, ktorej môžu zabrániť, nie je prípustná a musia vykonať všetky opatrenia, aby jej zabránili.

Preto, ak BBSK chce zámerne platiť menej, ako majú pôvodne nastavené a dohodnuté podmienky, tak im bráni zákonná zodpovednosť nepristúpiť na túto hru a zachovať sa zodpovedne voči svojim akcionárom, zamestnancom, obchodným partnerom (dodávatelia PHM, leasingové spoločnosti  a ďalší).

Z iného pohľadu môžeme uviesť príklad, ako postupujú iné spoločnosti, ktoré rovnako musia sledovať svoje príjmy a výdavky tak, aby dosahovali plánované kladné hospodárenie. Keď neplatíte za elektrinu, vypnú Vás, keď neplatíte za vodu, odstavia Vás, keď neplatíte za telekomunikačné služby, odpoja Vás. A preto sa pýtam, čo má robiť dopravca, keď mu niekto neplatí?

MHD v mestách v BBSK bude fungovať

Aj toto je dôkaz toho, že SAD Zvolen nerobí marketingový cirkus, a neberie si za rukojemníkov všetkých cestujúcich v kraji vrátane miest, ale zastavuje výkony len v tej časti jej výkonov, ktorú sú priamo financované len zo strany vinníka – BBSK. V mestách Brezno, Banská Bystrica, Zvolen a Žiar nad Hronom bude MHD zabezpečená v plnom pôvodnom režime.

Navyše ako dôkaz zodpovednosti voči všetkým disciplinovaným zmluvným partnerom SAD Zvolen ponecháva v prevádzke aj vybrané prímestské linky, ktoré sú zazmluvnené v kombinácii s inými subjektmi (hlavní zamestnávatelia – napr. Continental a pod.) a mestami s kombinovaným režimom MHD – Brezno, Banská Štiavnica, Detva, Krupina, Hriňová, Nová Baňa.

Ľudia v kraji nesmú byť vďaka Lunterovcom rukojemníkmi ich sporu so SADkami

Banskobystrický samosprávny kraj má zákonnú povinnosť zabezpečiť dopravu pre ľudí. Za škody na hospodárskom živote v kraji pri nefungujúcej doprave sa musia zodpovedať tí, ktorí sú verejní činitelia v pozícii štatutárov samosprávy, a to je predseda a podpredseda. Je to ich zákonná povinnosť. Hazardovať takto s každodenným životom ľudí nie je úlohou kraja, ale naopak, vytvárať také prostredie, aby pre ľudí boli zachované všetky služby, na ktoré majú zo zákona nárok.

Treba zdôrazniť, že verejná doprava má obrovské náväznosti na iné oblasti života v kraji (vzdelávanie, zdravie, zamestnanosť a iné.).

Pravidelná osobná doprava nie je bežnou komoditou, t. j. službou alebo tovarom (ako si predstavujú Lunterovci), ktorú je možné bežným spôsobom obstarávať len v úzkom pohľade na plnenie zákona o verejnom obstarávaní (ako napr. cestársku soľ, a pod.). Verejnú dopravu nesmieme ani na určitý čas zdeformovať, utlmiť alebo úplne zastaviť a z ponuky na trhu ju vyňať.

Je to nepretržitá verejná požiadavka v rámci zabezpečenia prepravnej služby v každodennej mobilite obyvateľstva na danom území. Verejná a individuálna doprava sú na trhu vo svojej originálnej podobe navzájom konkurenčné skupiny. Dopravné návyky verejnosti sú strednodobého až dlhodobého charakteru. Súvisí to najmä s obstarávaním vozidiel do domácností, čo spôsobuje odliv cestujúcich z verejnej dopravy a úbytok tržieb v dotovanom systéme.

Preto, ak sa táto kontinuita ponuky súčasných spojení pretrhne alebo inak naruší, škody v podobe dôvery cestujúcej verejnosti a zmeny ich dopravných preferencií môžu byť vyššie ako akákoľvek plánovaná, no nedosiahnuteľná úspora.

Zastavenie prímestských spojov preto hodnotia nielen cestujúci, ale aj starostovia obcí, ako mimoriadny zásah do života ich obyvateľov s prirodzenou potrebou dostať sa z obce do mesta, školy, nemocnice, či zamestnania. Podľa štatistík je každý desiaty cestujúci úplne odkázaný na tento spoj. Preto viacerí už v piatok po zverejnení nedohody predstaviteľov BBSK a SAD Zvolen kontaktujú dopravcu a plánujú si spoje objednať na priamo mimo neschopných zástupcov župy. A SAD Zvolen im plánuje vyjsť v ústrety, pretože im cestujúci ľahostajní nie sú.

Počas roka som predstaviteľov BBSK videl na viacerých akciách sa prezentovať v tom najlepšom svetle, zatiaľ čo tento ohník so SADkami nechávali nezodpovedne dlho tlieť.

Pamätám si dokonca fotku župana niekde pri Poltári k téme pestovania cesnaku. Skutočne neviem, či práve toto je priorita pre náš kraj, v ktorom žijeme a pôsobíme, aby sme zanedbali tak dôležitú oblasť, akou je každodenná verejná autobusová doprava.

Obzvlášť, keď nám vo voľbách na župu obaja Lunterovci sľubovali integrovanú dopravu a výrazné skvalitnenie služieb. Ja som im veľmi fandil, kým som nevytriezvel vďaka realite, ktorú som zažil na pôde BBSK. Nakoniec vidíme, že aj pôvodná doprava zastala. Preto práve cesnak je dobrým prirovnaním k ich celkovej kampani a falošnej prezentácii dobra a transparentnosti: „Ráno liek, večer jed.“

Obyvatelia BBSK vďaka nezodpovednosti na župe stratia dôveru vo verejnú dopravu

Banskobystrický samosprávny kraj má zo zákona povinnosť zabezpečiť pre obyvateľov a návštevníkov kraja pravidelnú prímestskú autobusovú dopravu. Ľudia ju prirodzene potrebujú pre dopravu do zamestnania, škôl, či pre návštevu zdravotníckych zariadení alebo aj iné účely (rodinné, kultúrne a pod.).

V každom samosprávnom kraji na Slovensku si túto povinnosť príslušné samosprávy plnia, avšak práve BBSK je výnimkou. Od nástupu Jána Luntera do funkcie predsedu BBSK sa prístup k spôsobu objednávania verejnej dopravy v kraji výrazne zmenil.

Toto sú základné povinnosti, ktoré si plní každý kraj na Slovensku (s výnimkou BBSK):

1. Neprerušiť ponuku služieb verejnej dopravy v regióne
2. Garantovať vymedzený objem ponuky spojení pre obyvateľov a návštevníkov kraja
3. Zabezpečiť ustálenosť verejnej objednávky vo vzťahu k vlastnému rozpočtu a zdrojom
4. Efektívne využitie kapacít verejnej dopravy ako celku v regióne (vrátane žel. osobnej dopravy), ktoré nie sú vo výlučnej kompetencii VUC (aj MHD systémy)
5. Cenová stabilita a kontrola výkonov verejnej dopravy
6. Garancia úrovne kvality poskytovaných služieb vo verejnej doprave
7. Zameranie sa tvorbu podmienok pre udržateľnú dopravu v regiónu
8. Podpora ochrany životného prostredia
9. Zabezpečenie cenovej úrovne pre cestujúcu verejnosť s ohľadom na socio-ekonomické pomery v regióne
10. Podpora zamestnanosti a ostatných sociálnych služieb v kraji (vlastná zamestnanosť v prostredí dopravcu, spojenie do zdravotníckych, spoločenských a kultúrnych zariadení, apod.)

Pýtam sa, aké opatrenia vykonali zástupcovia BBSK, aby tieto body naplnili? V iných krajoch to vedia a tu zrejme platia iné zákony, na ktoré sa stále vyhovára súčasné vedenie kraja…

Význam verejnej dopravy si na Slovensku uvedomuje každý župan

Vo voľbách na predsedu kraja nám Ján Lunter spolu so svojím tímom sľuboval skvalitnenie dopravy v celom kraji, založenie integrovanej dopravy a množstvo iných prvkov, ktoré mali obyvatelia a návštevníci kraja pozitívne pocítiť.

Namiesto toho kraj dodnes neurobil žiadny krok, ktorý by stál za pochvalu v tejto oblasti. Skôr naopak, nové vedenie župy začalo krátko po nástupe na úrad BBSK spochybňovať samotné zmluvy s dopravcami, ktoré boli uzatvorené podľa zákona ešte predchádzajúcimi županmi. Zmluvy o službách, na základe ktorých platí župa kompenzáciu dopravcom za rozdiel medzi nákladmi a tržbami, podpisoval ešte vtedajší predseda BBSK M. Murgaš.

Od tohto obdobia cítiť v kraji výrazné skvalitnenie služieb, obnovu starých autobusov za moderné a ekologické vozidlá, ako aj stabilitu výkonov. Spoje sa už neokresávajú, a skôr sa posledné roky hľadali spôsoby, ako znovu atraktívniť verejnú dopravu v kraji. Jej význam pochopil aj predchádzajúci župan V. Maňka, ktorým pokračoval v obnove vozidiel a rozvoji, a aj M. Kotleba, ktorý v súlade s európskou legislatívou predĺžil zmluvy s dopravcami o ďalších 5 rokov. To je zákonné maximum, po uplynutí tejto doby musí kraj vypísať verejné obstarávanie.

Boj s overenými dopravcami nie je správna cesta

Odlišný prístup k verejnej doprave však zaujal súčasný predseda BBSK Ján Lunter. Spolu so svojím tímom sa takmer od samého nástupu do svojej funkcie snažil spochybniť zmluvy s dopravcami, ktoré boli právoplatne podpísané jeho predchodcami, a práve on nezákonne začal ponúkať služby vo verejnej doprave v našom kraji iným dopravcom zo Slovenska a ostatných susedných krajín. Možnosť uchádzať sa o „nové“ zmluvné obdobie však akosi zabudli dať aj aktuálnym zmluvným partnerom, a to SAD Zvolen a SAD Lučenec.

Tieto konzultácie a pokusy vsunúť na trh verejnej dopravy v BBSK iných dopravcov však skončilo fiaskom. Žiadny dopravca neprejavil záujem. Hlavný dôvod bola práve nestabilné prostredie a neúprimný prístup k týmto službám zo strany vedenia BBSK.

Na jednej strane je to urážka aj pre súčasných dopravcov, keď tu robíte zodpovedne a nepretržite takmer 70 rokov dopravu, poznáte všetky spoje a potreby ľudí v regióne, dokonca niektoré zastávky v obciach sú pomenované podľa rodín, ktoré tam žijú, a títo dopravcovia sa na jeseň 2018 dozvedeli z médií (nie oficiálne!), že nový predseda BBSK Ján Lunter má pocit, že zmluvy medzi BBSK a nimi sú neplatné. Ťažko si vysvetliť jeho pohnútky, ktoré si nechal podložiť právnymi analýzami za niekoľko stotisíc eur. Vedenie župy to tajilo aj pred poslancami či inými subjektmi.

Pred koncom roka 2018 po konzultáciách župy s inými dopravcami sa však napätie stupňovalo. Podľa zástupcov kraja predsa mali skončiť dopravcovia k 31.12.2018, lebo predĺženia zmlúv podpísané ich predchodcom M. Kotlebom boli podľa nich neplatné. Asi málokto si uvedomuje reálne dôsledky, ktoré by nastali, ak by po 1.1.2019 nejazdili žiadne prímestské spoje v celom kraji… 

Po tomto neúspešnom kroku by si súdny človek v pozícii predsedu kraja mal priznať chybu a ospravedlniť sa dopravcom za mylný postup. Toto gesto však neurobil. Na jednej strane žiadal od dopravcov, proti ktorým de facto bojoval od nich pomoc, aby teda jazdili aj naďalej, ale že si stále bude trvať na svojom stanovisku, že zmluvy sú neplatné.

Treba povedať, že takýto stav je nezákonný. Každá zmluva o službách  medzi samosprávou a dopravcom musí byť riadne uzatvorená v písomnej podobe. Kraj predsa narába s verejnými financiami a práve táto zmluva má presne definovať spôsob poskytovania príspevku dopravcom a výpočet jeho výšky!

Na Slovensku ani v zahraničí tento stav nie je legitímny a Európska komisia môže voči kraju vyvodiť dôsledky. Tváriť sa, že zmluvy sú neplatné, ale užívať výhody, že dopravcovia jazdia ďalej za pôvodné ceny, aj keď už dnes majú náklady nižšie, je skôr vypočítavosť a účelná špekulácia. Nemá to však nič spoločné so zákonným postupom.

Pozitívne kroky pre ľudí v kraji sa nedajú robiť prostredníctvom vojny s domácimi subjektmi

Treba si uvedomiť, že dopravné spoločnosti SAD Zvolen a SAD Lučenec sú tu skutočne domácimi spoločnosťami, ktoré tu spolu zamestnávajú približne 1 500 pracovníkov, to je 1 500 rodín v našom kraji. Nie sú to žiadne nadnárodné koncerny, ale subjekty s overenou históriou, ktoré tu poskytujú stabilitu nielen pre svojich zamestnancov, ale pre všetkých ľudí, ktorí využívajú verejnú dopravu. Mnohokrát sa stalo, že pred zrušením spojov z obcí sa ich spoločne so starostami zastali aj títo dopravcovia a ľudia tak nemali narušenú dochádzku do práce či školy.

V iných krajoch na Slovensku sa snažili rovnako vysúťažiť pri skončení zmlúv s dopravcami nové subjekty, avšak ich stabilita v regióne za tých 70 rokov je tak vysoká, že nový dopravca by musel účtovať takmer dvojnásobnú cenu za výkony, aby dokázal plnohodnotne nahradiť súčasných domácich dopravcov.  

Dnes je už situácia iná ako bola napríklad pred desiatimi rokmi. Zmenil sa trh, podmienky, ceny. Dopravcovia musia na to reagovať a ich náklady prirodzene rastú, keď musia platiť vyššie mzdy vodičom, ktorých je už v celej EU nedostatok. Zatiaľ všetky výberové konania na nových dopravcov na Slovensku v posledných rokoch potvrdili, že aj napriek transparentnému výberu dopravcov, bola cena nakoniec vyššia.

Preto by si zástupcovia BBSK mali uvedomiť, že v súčasnosti môžu skôr ťažiť zo situácie, že pred nimi niekto zazmluvnil overených dopravcov na ďalších 5 rokov za adekvátnu cenu bez akýchkoľvek problémov v prevádzke a zabezpečení spojov pre ľudí. Bojovať s nimi je 5 krokov späť.

Dôkladne poznám prostredie medzi BBSK a dopravcami SAD Zvolen a SAD Lučenec, a preto sa čudujem, aký prístup vedenie župy zvolilo. Na jednej strane pred voľbami sľubovali ľuďom skvalitnenie dopravy, no zatiaľ každý pozitívny krok urobili len dopravcovia.

Naopak, hneď po voľbách sa vedenie župy vrhlo do boja s dopravcami a úmyselne chceli vyvolať zrušenie platnej zmluvy s nimi, pričom táto je v súlade s Európskym nariadením a v ničom nebráni rozvoju verejnej dopravy v kraji tak, ako to pred voľbami deklarovali všetkým.“ – vyjadril sa Marek Modranský – predseda Inštitútu verejnej dopravy.

Význam verejnej dopravy si uvedomili aj v iných krajoch, kde utrpeli prehru rovnako v ich nesprávnych pokusoch dotlačiť dopravcov pod ich reálne náklady. Dopravca nemôže jazdiť pre samosprávu tak, že bude v mínusovom hospodárení. Spoločnosti SAD sú bežné obchodné akciové spoločnosti a ich zákonnou povinnosťou je podnikať tak, aby dosahovali zisk. Ten však majú prísne kontrolovaný a znížený na úroveň 3 až 4 %, pričom do toho vkladajú okrem vozidiel a vodičov aj svoje obrovské technické zázemie.

Ľudia v kraji potrebujú dopravu, spoje, ktorými sa dostanú do ich cieľa. Preto samospráva nemôže obyvateľov kraja vystavovať riziku, že im v najbližších dňoch doprava úplne zastane a budú mať problém sa dostať do práce či k lekárovi. Je to nezodpovedné a nebezpečné konanie pre ekonomiku v celom regióne. Ak neprídu ľudia do práve, nepôjde fabrika, nebudú výplaty a takto to na seba naväzuje.

Aktuálny trend v Európe je zamerať sa na rozvoj verejnej dopravy, neustále skvalitňovať služby a transparentne zabezpečovať výkony vo verejnom záujme s plným rešpektom k príslušnej legislatíve. Stav v BBSK je ojedinelý, keď samospráva hľadá len spôsoby, ako nebyť v pozícii objednávateľa týchto výkonov v autobusovej doprave, a to napriek tomu, že im to prikazuje zákon.

Situáciu nakoniec zachránili dopravcovia. Ale dokedy, keď kraj neplatí to, čo má?

Mylné pohnútky súčasného vedenia BBSK pod vedením Jána Luntera a jeho syna Ondreja Luntera priviedli kraj do patovej situácie, kedy naďalej trvá na tom, že zmluvy sú neplatné, no žiada od dopravcov, aby jazdili aj naďalej.

Miesto toho, aby sa venovali úprimnej spolupráci a rozvíjali služby pre ľudí, tak sa tejto pozície chopili sami dopravcovia a tí v auguste 2019 sami bez akéhokoľvek pričinenia župy zjednotili dopravné karty v celom kraji, aby cestujúci mohli jazdiť v ktoromkoľvek okrese len s jednou kartou.

Právny stav dnešnej situácie, ktorú zavinili Lunterovci, však nie je uspokojivý. Ak tvrdia, že zmluva nie je platná, majú len dve možnosti. A to postupovať ako iné kraje – akceptovať zmluvy, ktoré podpísali ich predchodcovia, a začať konečne konať v rozvoji služieb, čo aj ľuďom pred voľbami sľubovali.

A druhá možnosť je pre celý kraj obrovské riziko tým, že si aj dopravcovia môžu rovnako osvojiť právny názor vedenia župy, že zmluvy sú neplatné. Podľa toho zaujmú svoj postoj, a doprava v celom kraji zastane…

Zdroj: InfoVojna / YouTube Politikum / branik.info / YouTube ĽS Naše Slovensko NR SR / bystricoviny.sk

Článok súvisiaci s tematikou:


Program rádia

  • Bez programu

Zaujímavosti