V Severoatlantickej aliancii (NATO) uvažujú o prípadnom vyslaní posíl aj na Slovensko. Potvrdil to minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) po zahraničnom výbore v Národnej rade SR. Zdôraznil, že žiadne rozhodnutie urobené nebolo. O úvahách NATO informovala vo štvrtok britská stanica Sky News s tým, že po 1000 vojakov by mohlo byť vyslaných do Rumunska, Bulharska, Maďarska a na Slovensko.

"To nie je požiadavka zo slovenskej strany, je to súčasť normálneho obranného plánovania v reakcii na vzniknutú situáciu,“ povedal minister. NATO sa má otázkou zaoberať v najbližších dňoch a týždňoch.

"Takéto vojenské štruktúry sú v Pobaltí, Poľsku a sú tam v reakcii na to, čo sa dialo v roku 2014. Keďže sme si mysleli, že nedôjde k takejto eskalácii ako v roku 2014, tak prítomnosť štruktúr NATO sa nebudovala ďalej," uviedol.

Korčok na štvrtkovom neoficiálnom rokovaní zahraničného výboru informoval štyroch prítomných poslancov o dianí na Ukrajine a jej hranici, prebiehajúcich diplomatických rokovaniach.

"Môj záver bol v tom, že situácia je naozaj napätá, ale riešiteľná. Musia byť však určite kroky k deeskalácii, musíme dostať zo stola reálnu hrozbu toho, že tu môže byť vykonaná vojenská akcia voči Ukrajine, toto je neakceptovateľné," zhodnotil. Zároveň vyzval opozíciu, aby sa jasne vyjadrila, kde stojí v potenciálnom konflikte.

Podpredseda parlamentu a člen Zahraničného výboru Národnej rady SR Milan Laurenčík (SaS) povedal, že na výbore ani stredajšom (26. 1.) zasadnutí Bezpečnostnej rady SR sa o úvahách o prípadnom vyslaní síl na územie SR nediskutovalo.

Prípadné vyslanie posíl aj na Slovensko je zatiaľ v rovine úvah. O vyslaní ďalších stoviek vojakov do východnej Európy uvažuje aj Spojené kráľovstvo - chce tak urobiť pred prípadnou inváziou Ruska na Ukrajinu, ktoré zhromaždilo popri ukrajinskej hranici desaťtisíce svojich vojakov a zbrane. Takáto misia sa podľa britskej stanice pod záštitou NATO uskutoční, len ak s tým bude súhlasiť všetkých 30 členských štátov Aliancie - dokonca aj v prípade, že dotknuté krajiny nenasadia vlastných vojakov.

Moskva pred vyše mesiacom požiadala Spojené štáty a organizáciu NATO o rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa Aliancia nerozšírila o Ukrajinu.

Rusko v poslednom období blízko hraníc s Ukrajinou zhromaždilo približne 100.000 svojich vojakov, čo Západ považuje za možnú prípravu na inváziu na Ukrajinu. Spojené štáty a ich spojenci Rusku pohrozili, že ak zaútočí na Ukrajinu, zavedú proti nemu tvrdé sankcie. Rusko popiera, že plánuje Ukrajinu napadnúť.

Ministerstvo obrany: Návrh na posilnenie NATO na východnej hranici je len jednou z alternatív

Návrh na prípadné posilnenie spoločného pôsobenia ozbrojených síl členských krajín NATO v oblasti východnej hranice Aliancie je len jednou z možných alternatív vývoja situácie. Žiadne rozhodnutie o rozmiestnení zahraničných vojakov nebolo prijaté. V súvislosti s medializovanými diskusiami o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková. Dodala, že o akejkoľvek prítomnosti cudzích ozbrojených síl na území SR rozhodujú príslušné slovenské ústavné orgány.

„Cieľom vojenských expertov je spracovať čo najucelenejší zoznam možností, ktoré má NATO ako obranná aliancia k dispozícii v ďalšom priebehu zvyšujúceho sa napätia. NATO chce a musí byť pripravené na všetky možné scenáre vývoja vrátane tých najhorších, aj keď všetci si želáme upokojenie situácie. Presne tak má konať najsilnejšia obranná aliancia v histórii,“ uviedol rezort obrany.

Návrh na posilnenie pôsobenia NATO na východnej hranici Aliancie vychádza podľa MO SR zo skúseností, ktoré NATO získalo z pôsobenia v krajinách Pobaltia a v Poľsku v reakcii na nezákonnú anexiu Krymu Ruskou federáciou a na ozbrojený konflikt prebiehajúci na ukrajinskom Donbase či v Luhansku.

„Na základe pripravovaných vojenských scenárov a odporúčaní bude následne prebiehať odborná a predovšetkým politická diskusia o tom, ktoré z navrhovaných opatrení sú primerané danej situácii a s ktorými opatreniami sa stotožnia všetky členské krajiny NATO,“ vysvetlila hovorkyňa.

Rezort pripomenul, že o akomkoľvek rozmiestnení cudzích ozbrojených síl na území SR nerozhodujú orgány NATO, ale príslušné ústavné orgány Slovenskej republiky.

„Najvyšší ústavní činitelia, rovnako ako vláda SR, aj naďalej veľmi detailne a poctivo sledujú aktuálnu bezpečnostnú situáciu a vyhodnocujú opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zaistenie bezpečnosti občanov Slovenskej republiky,“ uviedla Kovaľ Kakaščíková. Akékoľvek rozhodnutia budú v závislosti od ďalšieho vývoja bezpečnostnej situácie prijímať zodpovedné orgány SR.

Fico žiada zrušenie pripravovaného slovensko-amerického vojenského cvičenia Saber Strike, ktoré podľa neho prispieva k eskalácii napätia v regióne

Bývalý premiér Robert Fico vyzýva predstaviteľov štátu zrušiť plánované slovensko-americké vojenské cvičenia Saber Strike, ktoré podľa neho prispieva k eskalácii napätia v regióne. „Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (SaS), šéf rezortu obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a prezidentka Zuzana Čaputová hazardujú s budúcnosťou Slovenska a zahrávajú sa s ohňom! Aby prekryli svoje vlastné zlyhania, šíria strach, plašia verejnosť a ohlasujú príchod vojny,“ skonštatoval predseda strany Smer-SD. Jeho strana v tejto súvislosti pripravila uznesenie do NR SR.

Na vojenskom cvičení Saber Strike má byť prítomných viac ako 3 tisíc vojakov americkej armády, ktorí na Slovensko prinesú 4,5 tisíc ručných zbraní a tiež tisíc kusov techniky, z ktorej bude väčšia časť kolesová a menšia časť pásová, teda tanky. Len pre porovnanie je treba uviesť, že Slovensko disponuje približne 16 bojaschopnými tankami a Američania k nám prinesú tisíc kusov techniky, ktorá už Slovensko, v súvislosti s podpisom obrannej dohody s USA, nemusí opustiť. 

Najmä kvôli zvyšujúcemu sa napätiu na Ukrajine nie je náhoda, že predstavitelia vlády a prezidentka tak intenzívne tlačia na podpis obrannej dohody s USA priamo vo Washingtone a doma v NR SR. Keď bude strana SMER – SD opäť súčasťou vládnej koalície, od tejto zmluvy SR odstúpi. 

Fico považuje vojenské cvičenie Saber Strike za podujatie, ktoré povedie k ďalšej eskalácii napätia v regióne. „Načo potrebuje Slovensko eskalovať napätie? Toto nie je cvičenie NATO. Toto je cvičenie medzi slovenskou a americkou armádou, pričom slovenská armáda len vytvára americkej armáde predpoklady, aby mohli pôsobiť na území SR,“ uviedol šéf Smeru-SD.

Kvôli narušenej bezpečnostnej situácii v strede a na východe Európy a eventuálnom ohrození SR navrhuje strana Smer-SD toto vojenské cvičenie zrušiť alebo presunúť. „Považujeme za správne, aby bolo takéto vojenské cvičenie odložené. Pretože toto je eskalácia napätia, ku ktorému by SR nemala pristupovať takýmto štýlom. Teraz sa môžeme stať terčom, keďže bude na území SR takáto obrovská vojenská sila, do čoho zapadá aj myšlienka vojenskej dohody USA a SR,“ tvrdí Robert Fico. 

Bývalý premiér na záver tlačovej besedy dodáva, že v mene strany Smer-SD „budeme žiadať vládu SR a prezidentku, ako vrchnú veliteľku ozbrojených síl, aby prijali rozhodnutie o odložení tohto podujatia a vojenského dobrodružstva, lebo toto cvičenie je len obyčajné vojenské dobrodružstvo, ktoré pripravujú ľudia, ktorí nikdy nič neriadili.“

Viac v článku TU.

Zdroj: pravda.sk / InfoVojna