VIDEO: Dočasný policajný prezident Hamran robí v polícii nevídané čistky a umožnil obvineným vyšetrovateľom Čurilla a spol. veselo pokračovať v ich doterajšej práci na NAKA

09.10.2021 | 09:05
  5
Štvoricu vyšetrovateľov obvinili vyšetrovatelia Úradu inšpekčnej služby zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a zločinu marenia spravodlivosti. Dvoch z nich obvinili v trestnej veci ovplyvňovania pravdivosti výpovedí svedkov.

Štvorica obvinených vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) z tímu Očistec bude pokračovať vo svojej práci. Dočasný policajný prezident Štefan Hamran o tom informoval na piatkovej tlačovej konferencii. Nevidí dôvod na ich postavenie mimo služby. Poukazuje na rozhodnutie krajského súdu, ktorý skonštatoval neopodstatnenosť trestného stíhania.

"Vyzerá to, že spravodlivosť má šancu a naberá druhý dych," povedal Hamran v súvislosti so záverom krajského súdu, je podľa neho veľavravné. Čaká ešte na zdôvodnenie. Verí, že obvinenia budú zmetené zo stola, podľa Hamrana im chýba logická argumentácia. Hovorí o zlyhaní tímu Úradu inšpekčnej služby, je zvedavý, ako sa s tým inšpekcia vyrovná.

Vyšetrovatelia sa podľa šéfa polície chcú vrátiť do práce. „Sám som bol prekvapený, že majú väčšiu chuť pokračovať, ako mali predtým," poznamenal. Konflikt záujmov nevidí, keďže nevyšetrujú vlastné skutky. Dodal, že ide o profesionálov, ktorých doterajšiu prácu možno hodnotiť v superlatívoch.

Reportáž TV Markíza:

Štvoricu vyšetrovateľov obvinili vyšetrovatelia Úradu inšpekčnej služby zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a zločinu marenia spravodlivosti. Dvoch z nich obvinili v trestnej veci ovplyvňovania pravdivosti výpovedí svedkov.
 
Na súde vznikla neprehľadná situácia, keď sudca okresného súdu najprv argumentoval, že Čurillu a Ďurku berie do väzby, lebo sa priznal Milan Sabota. Sabota však popiera, že by sa priznal k páchaniu trestnej činnosti, len súhlasil s tým, že sa dej skutku udial tak, ako je opísaný. 
 
O väzbe následne rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý nielen prepustil vyšetrovateľov na slobodu, ale zároveň konštatoval, že trestné stíhanie považuje za neopodstatnené. 

Hamran odpálil z funkcie riaditeľku NAKA aj oboch viceprezidentov

Doterajšia riaditeľka Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Eva Kurrayová vo funkcii končí k 15. októbru. Na jej miesto nastúpi Branislav Kišš. Koncom roka skončia aj viceprezidenti Policajného zboru Jana Maškarová a Róbert Bozalka. Dočasný policajný prezident Štefan Hamran o tom informoval na piatkovej tlačovej konferencii. Avizuje aj ďalšie personálne zmeny.

Pre zvýšenie dôveryhodnosti Policajného zboru sú podľa Hamrana potrebné nielen systémové, ale aj personálne zmeny. Zdôrazňuje potrebu profesionálnej polície bez politických väzieb. "Policajný zbor sa čistí zhora dole. Je to bolestivé, lebo tam máme najviac politických nominantov," skonštatoval dočasný šéf polície.

Hamran podľa svojich slov postupne rokuje so všetkými funkcionármi. Zmeny plánuje aj na krajských riaditeľstvách. Dvaja krajskí riaditelia majú podľa neho vzhľadom na svoju doterajšiu prácu miesto isté. "Poznám ich dlhé roky a dokázali si zachovať tvár aj v ťažkých časoch, keď sa ostatní ohýbali," povedal. Riaditeľ odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru skončí na poste pravdepodobne okamžite, podľa Hamrana získa iný post. Riaditeľ odboru akvizícií a inovácií skončí koncom roka.

Súčasná šéfka NAKA bude preradená na inú funkciu. Jej nástupcu Kišša predstavil Hamran ako dlhoročného vyšetrovateľa. Konzultoval jeho meno s jeho kolegami z NAKA, ale aj prokuratúrou a sudcami. Vyzdvihol jeho „morálny kompas“. Hamran je pripravený pokračovať vo funkcii, ak ho minister vnútra osloví, no iba v prípade pokračovania dobrej spolupráce s ministrom a zhody na ďalšom smerovaní Policajného zboru vrátane reforiem.

V prípade definitívneho zvolenia za policajného prezidenta by sa Hamran vzdal postu veliteľa Útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru, známeho ako Lynx Commando. Rád by však zostal predsedom organizácie Atlas, ktorá združuje protiteroristické zásahové jednotky európskych krajín.

Hlas kritizuje návrat obvinených vyšetrovateľov do práce, Matovič nevidí problém

Rozhodnutie dočasného policajného prezidenta Štefana Hamrana nechať štyroch obvinených vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) pokračovať v práci považuje mimoparlamentný Hlas-SD za jasnú politizáciu policajného zboru, ktorý stojí nad rešpektovaním zákonov SR. Šéf hnutia OĽANO a minister financií Igor Matovič (OĽANO) si, naopak, myslí, že je to v súlade s morálkou a právom.

"Neviem si predstaviť iné rozhodnutie. Od začiatku som bol presvedčený, že tí ľudia sú nevinní, že tu niekto páchal komplot," skonštatoval v piatok Matovič.

Pozrite si Matovičove vyjadrenie z roku 2018 ako volal po dôraznom odpolitizovaní polície, keď bol opozičný poslanec:

"Štvorica vyšetrovateľov je stále obvinená z mimoriadne závažných zločinov marenia spravodlivosti a zneužívania právomocí verejného činiteľa a v aktívnej službe až do dôkladného vyšetrenia prípadu nemá čo hľadať. Sme presvedčení, že až do vyšetrenia prípadu majú zostať mimo činnú štátnu službu," uviedol v stanovisku Hlas-SD.

Hamran považuje spolitizovanú políciu za cestu jej očisty

Dočasne poverený policajný prezident Štefan Hamran je za zavedenie paragrafu, ktorý posilňuje kompetencie ministra vnútra vo vzťahu k nadriadeným v Policajnom zbore. Považuje ho za cestu, ako sa môže polícia očistiť od politických nominantov. Uviedol to na piatkovej tlačovej konferencii.

"Aby sme sa vedeli zbaviť politických nominantov, aby sa naše brány uzavreli a aby policajný manažment rozhodoval o tom, kto, kde, na akej funkcii bude pôsobiť. A aby sa pritom zohľadnili ich odborné kvality a najmä morálne predpoklady na funkciu a nie to, do akej miery a ako intenzívne sú previazaní s politikmi, oligarchami a finančníkmi," vyhlásil Hamran. Zároveň je podľa neho potrebné pracovať na systémových zmenách.

Ako upozornil šéf polície, obdobný paragraf, ako schválil  parlament, tu už bol a "s obľubou ho využívali všetci funkcionári". Po jeho zrušení sa podľa neho vytvoril systém kariérneho riadenia, ktorý umožňoval "zabetónovať" ľudí vo funkciách.

Za fungovanie určitej zložky by mal podľa Hamrana vždy zodpovedať nadriadený. „Ak niektorý funkcionár nie je schopný plniť svoje funkcie v patričnej kvalite, v súčasnej dobe nemá nadriadený priestor na to, aby ho odvolal. Sme povinní trpieť funkcionárov, ktorí v podstate len navštevujú pracovisko," tvrdí. Považuje za správne, že sám si vyberie svojich viceprezidentov či krajských riaditeľov.

Pozmeňujúcim návrhom k novele zákona o štátnej službe parlament vo štvrtok (7. 10.) schválil zmeny v zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a ďalších bezpečnostných zložiek. Po novom bude legislatíva hovoriť, že "ak si to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže minister previesť aj bez uvedenia dôvodu nadriadeného na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť nadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu".

Prenasledovaná vyšetrovateľka Santusová aj s jej kolegom odchádzajú na východ republiky

Deň pred akciou, v rámci ktorej zadržali vyšetrovateľov NAKA, koloval po médiách a sociálnych sieťach realizačný návrh na zadržanie niekoľkých policajtov inšpekcie vrátane bývalej šéfky vyšetrovacieho tímu Diany Santusovej a jej nástupcu Michala Vyšvádera. Obaja krátko po prepustení vyšetrovateľov požiadali o expresný služobný presun na východ. 

Na otázky, či bola na detektore lži a prečo požiadala o preradenie, vyšetrovateľka neodpovedala. Polygraf podľa našich informácií stále neabsolvovala. Na inšpekcii sme sa teda pýtali, prečo sa chce dať preradiť a v akom štádiu je posudzovanie jej žiadosti. Bez súhlasu Diany Santusovej sa ale nič nedozvieme.

"Vzhľadom na to, že týmto súhlasom nedisponujeme, nie je možné poskytnúť vyjadrenie na položené otázky," povedala hovorkyňa ministerstva vnútra Petra Friese.

No a čo sa týka júlového zásahu, odbor kontroly podľa hovorkyne skonštatoval, že vyšetrovateľka pri nasadení komanda nič neporušila. Ale zároveň nariadili ďalšiu, ktorej závery zatiaľ nepoznáme. Peter Kovařík je zase pre prerušenie činnosti kukláčov obvinený.

Podľa informácií TV Markíza pred pár týždňami o preradenie požiadal vyšetrovateľ z inšpekcie a súčasný šéf tímu Michal Vyšváder. Chce ísť pracovať na na okresné riaditeľstvo, nadriadený mu to podľa zistení Markízy schválil. 


Práve podpis Michala Vyšvádera figuruje v prvom z uznesení o obvinení voči vyšetrovateľom NAKA. Aj ich minulý týždeň prepustil senát krajského súdu z väzby, lebo podľa neho je už len samotné stíhanie neodpodstatnené.

Viac v reportáži TV Markíza:

Hamran je do bodky vykonávateľ pokynov Mikulca a Spišiaka. Sám priznal, že im bude slúžiť na ďalšiu politizáciu polície

Dočasný policajný prezident Štefan Hamran nastúpil do funkcie 16. septembra, do ktorej ho dosadil minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO). Hamran 9. septembra poďakoval na tlačovej besede ministrovi za prejavenú dôveru. „Budem sa snažiť do bodky naplniť všetky jeho očakávania vo vzťahu k tejto funkcii,“ zdôraznil Hamran, ktorý sa už v minulosti uchádzal o funkciu šéfa polície.

Zároveň vyhlásil, že Roman Mikulec (OĽaNO) a kontroverzný bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak (vďaka ktorému sa stal Hamran šéfom elitného zásahového Lynx komanda) sú garanciou očistného procesu v spoločnosti.

Zastupujúci Policajný prezident tak nepriamo priznal vazalstvo voči Mikulcovi a Spišiakovi s tým, že vykonávanie verejnej funkcie bude podriadovať politike a napĺňať tak politické vízie očisty spoločnosti.

Krízová komunikácia v reakcii na krízovú situáciu

Štefan Hamran poskytol 20. septembra obvinenej redaktorke dezinfowebu Denník N Monike Tódovej PR rozhovor v reakcii na situáciu spojenú s nevídanými zločinmi súčasného vládnuceho režimu, ktorého má väčšina ľudí na Slovensku už po krk.

Poskytnutý rozhovor bol ukážkovým príkladom krízovej komunikácie ako súčasť PR Policajného zboru SR v reakcii na vzniknutú krízovú situáciu v polícii po tom, ako sa na Slovensku udiali nasledovné šokujúce udalosti v súvislosti s praktikami niektorých policajných vyšetrovateľov v NAKA, ako aj na špeciálnej prokuratúre:

Uznesenie policajnej inšpekcie zo dňa 20. júla o marení spravodlivosti a za krivú výpoveď voči kajúcnikom v kauze manipulovanie trestných konaní a ovplyvňovania svedkov.

Vyšetrovatelia NAKA chceli v júli začať vyšetrovať podozrenia korupcie na policajnej inšpekcii. Dôvodom bola skutočnosť, že bývalý šéf NAKA, vedúca vyšetrovateľka Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) a exšéf bratislavskej operatívy NAKA mali preverovať ich údajné manipulácie svedkov.

Vyšetrovateľka Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Diana Santusová adresovala v tejto súvislosti list predstaviteľom štátu a prokuratúry list o snahe zmariť trestné konanie vedené špecializovaným vyšetrovacím tímom.

Námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera dňa 24. augusta na základe paragrafu 363 stopol Uznesenie o začatí trestného stíhania voči policajnej inšpekcii.

Krajská prokuratúra Bratislava vzniesla 26. augusta obvinenie voči Hamranovmu predchodcovi Petrovi Kovaříkovi pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti.

Generálna prokuratúra koncom 31. augusta zrušila obvienenia bývalému riediteľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému a nariadila ho prepustiť z väzby. Vo svojom uznesení na takmer 80 stranách konštatuje 17 hrubých porušení trestného poriadku a 11 porušení trestného zákona.

Operatívci a vyšetrovatelia NAKA podozriví z manipulácie trestných konaní vyfabrikovali 6. septembra na exriaditeľa NAKA Zuriana, vyšetrovateľku Santusovú, bývalého operatívca NAKA Káľavského, vyšetrovateľa policajnej inšpekcie Vyšvádera podpísaného pod uznesením voči Čurillovi a spol. obvinenie, že mali spoločne s pánom X založiť zločineckú skupinu, ktorá marí prácu tímov Očistec a Fénix. Tým mali podľa nižšie uvedených odposluchov zabezpečiť príslušnosť prípadu špeciálnej prokuratúre, ktorá by v spolupráci so špeciálnym súdom zariadila ich väzobné stíhanie.

Policajná inšpekcia zadržala 13. septembra štvoricu vyšetrovateľov NAKA Čurilla a spol. Vyšetrovateľ policajnej inšpekcie vydal uznesenie o začatí trestného stíhania a vzniesol obvinenia voči dvom príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry Jánovi Čurillovi a Pavlovi Ďurkovi pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva.

Inšpekcia ministerstva vnútra obvinila aj ďalších dvoch zadržaných vyšetrovateľov NAKA Milana Sabotu a Štefana Mašína zo zneužitia právomocí verejného činiteľa.

Obvinili tiež dočasného šéfa policajnej inšpekcie Petra Scholtza, a to zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti. Všetkých piatich vzal Okresný súd Bratislava III do väzby.

Policajná inšpekcia použila ako dôkazy odposluchy, ktoré nainštalovala priamo do kancelárii vyšetrovateľov v budove NAKA.

Viac o šokujúcom obsahu odposluchov policajnej inšpekcie sa dozviete v článku TU a TU.

Vláda zločincov obmedzujúcich ľudí korona-opatreniami, cez rúškovú a segregačnú korona-šikanu a násilnú vakcinačnú propagandu až po manipulovanie trestných konaní v spolupráci s kajúcnikmi z mafiánskej skupiny takáčovci

Súčasné bezprecedentné a arogantné správanie sa Hegerovej vlády vyvoláva v spoločnosti nebývalé napätie. Slováci stále častejšie protestujú aj proti segregácii neočkovaných a súčasným vládnym korona-opatreniam, ako aj proti vakcinačnej propagande zo strany médií.

Ľudia sú znepokojení aj v súvislosti s neexistujúcou verejnou debatou o očkovaní, keď médiá a tzv. odborníci namiesto objektívneho informovania o viacerých názoroch na vakcíny, plnia jednostranným informovaním agendu farmaceutických firiem a vlády, ktorých snahou je napriek veľkému odporu slovenskej verejnosti zaočkovať celú populáciu experimentálnymi vakcínami.

Hegerova garnitúra po protiústavných a segregačných opatreniach na hraniciach prostredníctvom svojich koaličných poslancov schválila koncom júla Lengvarského novelu zákona, ktorá umožňuje segregáciu neočkovaných. Prostredníctom novej legislatívy umožňuje súčasný režim Mikasovmu Úradu verejného zdravotníctva SR prihliadať pri tvorbe nových protipandemických opatrení na digitálny COVID preukaz.

Taktiež množstvo policajtov ako ochrancovia zákona a poriadku v šokujúcej miere nepozná zákony a Ústavu Slovenskej republiky a v mene korona-nariadení sa dopúšťajú páchania trestného činu, čím vo verejnosti oslabujú dôveru občanov v právny štát. Bezpečnostné zložky neznalosťou paragrafov a základných článkov Ústavy vyvolávajú voči sebe odpor občanov, ktorý môže vyústiť do vážnych nepokojov, za ktoré budú títo príslušníci niesť svoj diel zodpovednosti.

Od reality odtrhnutý nástupca Igora Matoviča v premiérskom kresle Eduard Heger (OĽaNO) v reakcii na súčasné bezprecedentné porušovanie ľudských práv a deštrukciu právneho štátu navrhol vytvorenie odbornej pracovnej skupiny riešiacej obnovu dôvery v právny štát, do ktorej vymenoval špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a sudcu špeciálneho súdu Jána Hrubalu, ktorí su spomenutí vo vznesení obvinenia voči Čurillovi a spol. a v nižšie uvedených odposluchoch policajnej inšpekcie.

Generálna prokuratúra zakázala účasť Lipšicovi v uvedenej pracovnej skupine a svojho zástupcu do Hegerom avizovanej komisie odmietol poslať aj Najvyšší súd SR.

PR kampaň za očistenie neočistiteľného

Základným pravidlom reakcie na vzniknutú krízovú situáciu je nevyhnutnosť krízovej komunikácie. Nakoľko sa však nastupujúcu krízu od času záhadného úmrtia policajného exprezidenta Milana Lučanského vo väzbe nepodarilo, napriek významnej asistencie korporátnych médií slúžiacich zločinnému režimu, eliminovať v zárodku, postupným odhaľovaním mafiánskej a zločineckej siete v najvyšších štruktúrach štátu, a hlavne vďaka čestným policajtom, prokurátorom a sudcom, ktorí sa riadia zákonmi štátu a nie tlakom korporátnych médií, začína mnohým ľuďom dochádzať, čo za obludný režim tu od apríla 2020 na Slovensku vládne.

Táto neutešená situácia spôsobuje všeobecnú nedôveru ľudí v právny štát, ako aj v inštitúcie na presadzovanie práva. Dôkazom je aj ostatný prieskum, v ktorom občania vyjadrujú nedôveru voči šéfovi špeciálnej prokuratúry, advokátovi a politikovi Danielovi Lipšicovi.

V rámci európskeho priestoru Slovensko výrazne zaostáva v miere dôvery polícii. Na základe prieskumu Národnej správy Štandardného Eurobarometra (EB 94) realizovaného od 12. februára do 5. marca 2021 vyplýva, že Policajnému zboru dôveruje na Slovensku len 45 percent respondentov. Nedôveru voči polícii má 53 percent Slovákov. V EÚ dosahuje dôvera polícii 69 percent, nedôvera 28 percent.

Cieľom krízovej komunikácie policajného prezidenta je presviedčať médiá a prostredníctvom nich verejnosť, že sa k problému stavia zodpovedne, na základe princípov odbornosti, slušnosti, čestnosti a odhodlaniu skoncovať so zlom, mafiou a podniknúť všetky možné kroky, aby dôsledky krízy boli ak nie vyriešené, tak aspoň zmiernené. Najväčšou prioritou je však udržanie si dôvery verejnosti a médií.

V rozhovore Moniky Tódovej s dočasným policajným prezidentom Štefanom Hamranom sú nevyhnutnou súčasťou jeho krízovej komunikácie nasledovné body:

• presvečenie verejnosti o jeho mimoriadnych schopnostiach, ktoré ho oprávňujú stáť na čele polície

• ospravedlnenie sa v mene Policajného zboru rodičom zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice (snaha vyvolať u ľudí spätne emócie naviazané na obdobie po februári 2018, keď Kuciakovu vraždu zneužila na politické ciele vtedajšia opozícia, ktorá sa za aktívnej pomoci médií a mimovládok dostala v marci 2020 k moci a pripomenúť tak ľuďom osvedčený naratív, že za vražou novinára nesie zodpovednosť predchádzajúca vláda, ktorej predstavitelia teraz ostro kritizujú súčasný režim a týmto spôsobom spochybňovať ich tvrdenia o zločinoch súčasného režimu)

• označenie nepohodlných politikov, vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov za súčasť mafie, ktorá sa všetkými možnými silami snaží zvrátiť očistný proces v spoločnosti

• obhajovanie obvinených vyšetrovateľov NAKA Čurilla a spol. ako čestných a poctivých policajtov, ktorí bojujú proti zločinu a stoja na tej správnej strane

• poukazovanie na prítomnosť „temných síl“ v spoločnosti pôsobiacich voči slušným policajtom ako Čurilla a spol.

• osobná Hamranova skúsenosť s „temnými silami“, ich pôsobením a prenasledovaním jeho osoby, ktoré však policajný prezident nedokáže pomenovať

• politické a marketingové heslo o odhodlaní poraziť zlo

• poukazovanie na prítomnosť slušných a neslušných ľudí v spoločnosti (slušní stoja na strane Hamrana, ktorý ich je odhodlaný chrániť)

• Hamran verejne publikované šokujúce dokumenty o obvinení svojho predchodcu a Čurillovi a spol. a ďalších ako nastupujúci policajný prezident nevidel, tak sa nevie ani vyjadriť na položenú otázku

• potreba očisty bezpečnostných zložiek spôsobom zhora nadol (čiže na základe politickej objednávky)

• razantné zasahovanie proti odporcom režimu na protivládnych protestoch, ktorí by boli schopní napadnúť aj pani prezidentku

• dehonestovanie občanov protestujúcich proti režimu slovami, že v dave sa nachádzajú aj ľudia, ktorí nevedia proti čomu protestujú

Viac vo videu:

Celý článok TU.

Mikulec a Spišiak: Blbý a blbší v akcii

Bývalý novinár a exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth vo svojom článku komentoval parlamentom schválenú právomoc ministra vnútra zbaviť sa neposlušných policajných funkcionárov a štátnych úradníkov:

V civilizovanom štáte sú zákonom stanovené podmienky, za akých sa môže stať pracovník štátnej správy riadiacim funkcionárom. V civilizovanom štáte sú zákonom stanované podmienky, za akých je možné riadiaceho funkcionára odvolať a nadriadený musí mať zákonnú povinnosť toto rozhodnutie náležite, písomne a v súlade so zákonom odôvodniť.

Popísané princípy musia platiť aj pre pracovníkov štátnej správy v služobnom pomere k Policajnému zboru.

Dokonca aj za režimu predchádzajúcemu 17. novembru 1989 bol povinný nadriadený funkcionár písomne a v súlade so zákonom odôvodniť odvolanie či preradenie policajného funkcionára. Táto prax vytrvala nejaký čas aj po zmene režimu.

Keď sa stal ministrom vnútra politický a náboženský extrémista Vladimír Palko, presadil, aby bolo možné policajných funkcionárov odvolávať aj bez udania dôvodu. Ruku mu pri tom viedol istý Jaroslav Spišiak, v tom čase viceprezident Policajného zboru.

Keď sa v roku 2006 chopil prvýkrát moci Smer, urobil v policajných aj spravodajských zložkách dych vyrážajúcu čistku. V niektorých prípadoch oprávnene, v iných nie. No keď bol pri moci Smer druhýkrát, vrátil sa k starej zásade, že odvolávanie policajných funkcionárov musí byť náležite a v zmysle zákona odôvodnené.

Po vražde Jána Kuciaka si vtedajšia opozícia vyvzdorovala zmenu výberu policajného prezidenta. Keď sa dostala k moci a stala sa vládnou koalíciou, chvíľu pri tejto novinke ostala. No len do chvíle, kým režim šialenca z Trnavy nepochopil, že na dosiahnutie svojich podlých cieľov potrebuje spáchať v polícii personálny masaker.

Politicky beztvarému, odborne nespôsobilému a intelektuálne mdlému ministrovi vnútra Romanovi Miklucovi v tomto ohľade opäť vedie ruku istý Jaroslav Spišiak. Toho času bezpečnostný boss v Slovnafte a poradca ministra pre... Pre čo vlastne? To nikto nevie. Teda nevedel až doteraz.

Spišiak Mikulcovi radí ako dokonať personálny masaker. V rozhovore s Moničenkou Tódovou, ktorá vždy radodajne otrčí mikrofón, Spišiak dokonca povedal, že ak pracuje policajný funkcionár pod tlakom neustálej hrozby (bezdôvodného) odvolania, dobre si rozmyslí, ako bude vykonávať zverenú pozíciu.

Intelektuálny piadimužík z Dunajskej Stredy je taký tupý, že nie je schopný pripravovaný personálny masaker ani len maskovať nejakou vznešenou slovnou clonou. Spišiak z mosta do (s)prosta povie, že odteraz budú policajní funkcionári skákať tak, ako bude šialencov režim pískať.

Nie, nie je to nič nové. Dialo sa to za pravicových vlád a videli sme to aj za pôsobenia Smeru. Nebol dôvod myslieť si, že šialencov režim nebude praktizovať personálne barbarstvo tiež.

Jeden rozdiel tu však predsa len je. Šialencov režim dokazuje, že nepozná mieru a podľa toho to aj bude vyzerať.

Zdroj: topky.sk / refresher.sk / tvnoviny.sk (1), (2) / InfoVojna


Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti