Jedným z posledných aktov vo funkcii ministra zahraničia bude dnes pre Jana Hamáčka prijatie ruského veľvyslanca v Prahe, ktorého si pozval na koberček. Mal by mu oznámiť vypovedanie ďalších ruských diplomatov z Prahy. Z toho, koľko ich prípadne bude, môžeme vyvodiť, či Praha konflikt s Moskvou chce vyhrotiť, alebo nie. Z viac ako 50 ruských diplomatov (udávané číslo 130 zahŕňa i nediplomatický personál) zostáva po prvej vypovedacej vlne niečo vyše 30, zatiaľ čo nám v Moskve po vypovedaní dvadsiatich našich diplomatov zostáva päť.

Pokiaľ k druhej vlne odvolávania Rusov z Prahy dôjde, bude sa číslo pohybovať od približne 25 (čím by sme takpovediac vyrovnali osadenstvo ambasád) k dvom. Ak pôjde o dvoch alebo troch, znamenalo by to, že Praha už o ďalšie rozvíjanie konfliktu kvôli výbuchu muničného skladu nestojí. Nie že by noviny a sociálne siete na druhú vlnu natešene nečakali, avšak pre šéfa českej diplomacie je v týchto dňoch podstatné niečo úplne iné. Minister hrá o základnú dôveryhodnosť.

Je dôležité mať na pamäti, že Hamáček nie je ten, kto sa pre tento stret s Ruskom rozhodol, nieto ešte aby ho privodil. Výrečný je výraz štvanca, ktorý sme od soboty na jeho tvári mohli niekoľkokrát zahliadnuť. Pokus zachrániť si tú tvár rečami o tom, že oznámená cesta do Moskvy bola zastierací manéver, aby Rusov pred sobotňajším odhalením držal v nevedomosti, nemohol skončiť dobre. Nielenže ho tu nepodržal premiér Babiš, ktorý pre niečo také ani nemá dôvod a rozhodne v sebe nemá vrodenú ohľaduplnosť. Ale odporuje to aj logike a zákulisným informáciám. Podľa tých Hamáček ešte minulý štvrtok na rokovaní špičiek sociálnej demokracie o ceste do Moskvy hovoril ako o súčasti novej stratégie, ako prežiť voľby na jeseň: osloviť množinu voličov, dnes u SPD alebo komunistov, ktorá sem odišla od ČSSD. To aj svojich najbližších spolustraníkov „balamutil“? Zmysel by to dávalo, len keby snáď mal podozrenie, že aj medzi nimi sú agenti Kremľa. Práve touto psychózou však Hamáček netrpel.

Pre politika je nebezpečné, keď sa začne správať tak, aby si kritické množstvo ľudí pomyslelo: Robí zo mňa hlupáka a pritom vie, že ja viem, že on vie… Ale v hre je aj vážnosť českého štátu. Aj pre tú je zásadné, aby pravda o Vrběticiach nezamrzla na úrovni, akú v sobotu večer nastavili český Rešpekt a snáď ešte viac „medzinárodný investigatívny server“ Bellingcat, teda informačný kanál českej BIS a informačný kanál amerických, prípadne britských tajných služieb. Veriť dnes a priori tajným službám môže len človek, ktorý zabudol na Irak, na roky trvajúce intrigy proti Trumpovi, u nás na kufor s ricínom alebo napríklad na „poznatok“ o kontaminácii učebníc dejepisu zo strany sovietskej propagandy.

Doteraz platná oficiálna verzia českého štátu môže obstáť, ak sa podarí zaplniť niekoľko dier a odstrániť niekoľko otáznikov, ktoré z nej doslova trčia (prečo si BIS a polícia nespojili informáciu, o akých návštevníkov skladu išlo, už pred viac ako dvoma rokmi, keď ich Bellingcat „identifikoval“; ako to, že v sklade o oboch Rusoch dnes nič nevedia, a že inkriminovaný bulharský priekupník zbraní vyznáva, že do žiadneho tretieho štátu vtedy zbrane vyvážať nehodlal; a podobne).

Andrej Babiš v nedeľu avizoval, že vláda snáď príslušnú správu BIS zverejní. Teraz to vyzerá, že žiadne zverejnenie nebude. Služby, hovorí sa nám teraz, nemajú odkrývať karty, to sa vraj nerobí. Ale BIS za súčasného riaditeľa Michala Koudelku už urobila niekoľko vecí, ktoré spravodajská služba nemá robiť. Napríklad vytvorila situáciu, ktorá sa skončila znemožnením podpredsedu vlády.

Autor: Daniel Keiser

Zdroj: echo24.cz
Preklad: dennikstandard.sk