Naši samozvaní "majitelia" demokracie, ktorí tak ostro bojujú proti všetkým nedemokratickým spôsobom usporiadanie akejkoľvek ľudskej komunity vo svete aj u nás doma, sa tentokrát úžasne predviedli a plne odkryli svoje pravé nedemokratické ja.

V úplne demokraticky zorganizovaných voľbách v úplne demokraticky zvolenej Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky bol väčšinou hlasov zvolený ombudsmanom bývalý zástupca ombudsmanky Šabatová Stanislav Křeček.

Tí, ktorí v tejto voľbe prehrali, spustili spolu s miliónmi chvíľok na dr. Křečka a na výsledok tejto voľby neskutočne agresívny útok, píše Václav Klaus v komentári publikovanom na webe idnes.cz a webe Inštitútu Václava Klausa.

Opäť sa ukázalo, že demokratické usporiadanie neprijímajú, pokiaľ nie je výsledok volieb taký, aký by si priali oni.

Nie je to nič nové. Stalo sa to opakovane v minulosti, napr. pri voľbe prezidenta Zemana, pri výsledkoch parlamentných volieb, v ktorých uspela strana premiéra Babiša a v mnohých ďalších prípadoch. Výsledok demokratických volieb neprijímajú.

Že to dajú tak rýchlo a tak hrubo okamžite najavo, je určitou novinkou. Pri opačnom výsledku volieb by druhá strana nič také určite neurobila. Prehru vo voľbách by prijala bez akéhokoľvek komentára. Proste ako prehru, ktorá k demokracii patrí.

Ukazuje sa, že progresivistickí veční majitelia pravdy (už od éry pravdy a lásky) považujú voľby za komplikáciu, ktorá im znemožňuje uskutočňovať ich politické plány, ktorým je popretie parlamentnej demokracie a nastolenie vlády nevolených, ale vyvolených.

Demokracia im vyhovuje, len keď vedie k ich víťazstvu.

Pre ľudí môjho typu bola pred šiestimi rokmi voľba bývalej trockistky Anny Šabatovej do funkcie ombudsmanky jasnou prehrou.

Vieme, že do tejto funkcie nepatrí (a celú dobu jej fungovania to len dokazovalo), ale nepovedali sme ani slovo. Nerobili sme žiadne hrubé útoky na integritu jej osobnosti. Výsledok voľby sme - neradi - rešpektovali.

Dr. Křeček bol dlhoročný poslanec sociálnej demokracie, teda strany, ktorej som nikdy nebol prívržencom, ale presvedčil som sa, že na túto funkciu má nesporné profesijné a - ako ukazuje svojou častou publicistickou aktivitou - aj odborné predpoklady. Želám mu, aby sa mu v práci darilo.

Niečo iné je môj názor na inštitúciu ombudsmana. V tomto ohľade plne súhlasím s názormi svojho syna.

Aj ja som v 90. rokoch proti zavedeniu inštitúcie ombudsmana vždy rezolútne protestoval. Vždy som túto inštitúciu, o ktorej sa v klasických učebniciach demokracie nikdy nehovorilo, chápal ako pokus oslabiť systém parlamentnej demokracie.

Ombudsmanom je v skutočnosti každý významný politik, ľudia sa na neho so svojimi sťažnosťami nepretržite obracajú.

Kancelária prezidenta republiky za rok rieši rádove viac sťažností, než ktoré sa dostanú do rúk ombudsmana.

Ombudsman podľa zákona každý rok odovzdáva správu o svojej činnosti do rúk prezidenta republiky - my sme mu vždy na oplátku odovzdávali našu podobnú správu o riešení sťažností, ktoré prichádzali do nášho úradu.

Bolo ich oveľa viac.

Absurdný súboj o tento zbytočný úrad a následná hystéria pokrokárov však preukazuje, že v ich plánoch na rozbitie normálnej spoločnosti a na vnútenie nám všetkých zhubných migračných, rodových a antidiskriminačných projektov, ktoré rozvracajú spoločnosť za oceánom a v západnej Európe, mala a má táto inštitúcia zásadnú úlohu.

Preto ten rev a preto tá neskrývaná nenávisť.

Nevyšlo im to. Zatiaľ.

Zdroj: konzervativnyweb.sk

Články súvisiace s tematikou: