V nedávno vysielanom dokumente nemeckej verejnoprávnej televízie ARD o nemeckých Gangoch - alebo klanoch, ako sa im hovorí v Nemecku - tvorených rozvetvenými zločineckými rodinami pochádzajúcimi prevažne zo Stredného východu, šéf nemeckého Spolkového kriminálneho úradu (BKA) Holger Münch povedal: "V tretine všetkých našich vyšetrovaní figurovali ako podozriví tiež imigranti - budeme musieť tento jav veľmi starostlivo sledovať. "

Zdá sa, že Münch poukazoval na skutočnosť, že imigranti, ktorí prišli do Nemecka zo Sýrie, Iraku a ďalších krajín počas migračnej krízy v rokoch 2015-2016, teraz začínajú konkurovať už v krajine zavedeným libanonským zločineckým rodinným klanom, ktorých zakladatelia prišli do Nemecka koncom 70. rokov minulého storočia počas občianskej vojny v Libanone.

Nemecké úrady sa obávajú, že toto súperenie vyústi v ešte väčšie násilie: Niektorí z novo prichádzajúcich majú "bojové skúsenosti" zo svojho pobytu vo vojnových zónach, povedal v rozhovore pre ARD policajný šéf mesta Essen Frank Richter. "Samozrejme," dodal, "to by sme tu potom mali úplne inú situáciu, než akej čelíme v súčasnosti."

Zločinecké rodinné klany zo Stredného východu sú už teraz v Nemecku veľkým problémom, píše Judith Bergman v článku uverejnenom na webe Gatestone Institute. Najznámejšie klany pôsobia v Berlíne, Brémach, Severnom Porýní-Vestfálsku a Dolnom Sasku a volajú sa Abou-Chaker, Al-Zein, remmy a Miri. Niektoré rodinné klany sú tiež známe ako klany "libanonskej mafie". K ich trestnej činnosti patria lúpeže, vyberanie peňazí za ochranu, obchod s drogami a prostitúcia.

Štúdia uverejnená v máji 2019 ministrom vnútra Herbertom Reulom zo spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko (NRW) odhalila, že len v tejto spolkovej krajine pôsobí 104 zločineckých klanov. Medzi rokmi 2016 až 2018 bolo asi 6 500 podozrivých členov klanov zodpovedných za 14 225 trestných činov.

Podľa polície boli medzi spáchanými trestnými činmi aj dve vraždy a 24 pokusov o vraždu, a tiež ťažké ublíženie na zdraví, lúpeže a vydierania. Desať klanov údajne spáchalo celú tretinu zločinov. Podľa Herberta Reula: "Správy o tomto probléme boli mnoho rokov zámerne ignorované. Či už to bolo kvôli politickej korektnosti, alebo preto, že sa úrady domnievali, že tieto problémy sa v Nemecku nemôžu vyskytovať - ale tomu je teraz konečne koniec. Nevládnu tu klany, ale nemecké zákony."

Podľa polície mal najväčší počet vyšetrovaných členov klanov nemecké štátne občianstvo (36%), nasledovali Libanonci (31%), Turci (15%) a Sýrčania (13%).

Ako informoval strategický analytik Soeren Kern, ešte v decembri 2015 odmietol minister vnútra Severného Porýnia-Vestfálska Ralf Jäger iniciovať štúdiu, ktorá by určila rozsah a činnosť kriminálnych klanov v tejto spolkovej krajine, pretože by to vraj bolo politicky nekorektné: "Podrobné zhromažďovanie údajov nie je právne prípustné. Vnútorne aj externe je potrebné sa vyhnúť akejkoľvek klasifikácii ľudí. Polícia má preto zakázané používať termín 'rodinný klan' (Familienclan)."

Šéf nemeckého Spolkového kriminálneho úradu Holger Münch povedal v televízii ARD, že "toto sme rozhodne nemali tak dlho ignorovať - to je, myslím, naše najväčšie ponaučenie z vývoja za posledných 30 rokov."

Podľa Deutsche Welle: "Po celé desaťročia zatvárala polícia oči nad kriminalitou rozvetvených zločineckých rodín, čiastočne preto, aby nebola obvinená z rasovej diskriminácie. Vďaka tomu sú dnešné problémy ešte zložitejšie, pretože sa klanové štruktúry upevnili, vytvorili sa celé paralelné spoločnosti a náš nepriateľ zosilnel."

Podľa odhadu Ralpha Ghadbana, libanonsko-nemeckého politológa a popredného odborníka na zločinecké klany v Nemecku: "Dnes v Nemecku patrí do niektorého klanu pol milióna ľudí, aj keď nie každý z nich je nevyhnutne zločincom. V klanoch je zastúpených mnoho národností. Existujú libanonské klany, turecké, kurdské, albánske, kosovské a dokonca aj čečenské rozvetvené rodiny, ktoré sa venujú nelegálnemu podnikaniu."

"Klany sa správajú v nemeckom prostredí, ako v kmeňovom spoločenstve niekde v púšti. Všetko mimo klan je nepriateľské územie, ktoré je možné ničiť," povedal Ghadban v rozhovore pre nemecký časopis The German Times.

Rodinné klany nie sú jediným typom organizovaných stredovýchodných gangov pôsobiacich v Nemecku. Existujú tiež motorkárske gangy, ktorým kedysi dominovali "tradičné" motorkárske gangy ako "Hells Angels".

Podľa predsedu Asociácie nemeckých kriminalistov (Bund Deutscher Kriminalbeamter) Sebastiana Fiedlera: "Trestné činy spáchané členmi gangu Hells Angels sú stále problémom ... povedal by som však, že tieto staršie skupiny sa teraz venujú skôr ilegálnemu podnikaniu ... Čo je dnes iné, je to, že motorkárske gangy majú tendenciu mať členov z rôznych etnických skupín a niektoré gangy majú väzby na extrémistické skupiny alebo na zahraničné organizácie. Súhrnne povedané, nemecké motorkárske gangy sa stali oveľa heterogenějšími. "

Fiedler dodal, že niektoré gangy majú väzby tiež v zahraničí: "Je známe, že gang Osmanen Germania dostal finančnú pomoc od tureckej vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP). Gang v podstate fungoval ako ozbrojené krídlo (tureckého prezidenta Recepa Tayyipa) Erdogana v Nemecku. Mnoho motorkárskych gangov, ktorých aktivity sa dostanú do médií, funguje podobne. Väčšina sa už nezaujíma len o kontrolu ilegálnych trhov, ale má ambicióznejšie ciele. A vždy v tom hrajú veľkú úlohu peniaze. "

Nemecká polícia sa snaží tento problém riešiť politikou nulovej tolerancie, ale otázkou je, či je tento prístup dostatočný. Podľa Ralpha Ghadbana: "Politika, ktorá konečne uznáva problém trestnej činnosti páchanej klanmi, policajné zložky, ktoré vykonávajú veľmi často razie, a súdnictvo, ktoré používa všetky zákonné prostriedky, to všetko dohromady stále nestačí. Asi tretina členov klanu skutočne chce viesť normálny život. Títo ľudia sa cítia v klanoch ako väzni."

Policajné zásahy musia byť preto podopreté pomocnými programami pre ľudí, ktorí sa chcú zo štruktúr klanov vymaniť. Berlínska štvrť Neukölln takýto program pripravuje.

Podľa Martina Hikela, starostu Neuköllnu: "V jadre týchto patriarchálnych štruktúr sú uväznení ľudia, ktorí nechcú prijať nútený sobáš, ľudia, ktorí nechcú žiť v stave neustáleho súperenia alebo dokonca vojny s iným klanom, a nechcú sa neustále schovávať pred zákonom. Ale títo ľudia potrebujú pomoc. Pripravujeme preto program, ktorý im pomôže obrátiť sa chrbtom k tomuto spôsobu života a začať úplne nový život niekde inde."

Berlínsky minister vnútra Andreas Geisel nedávno uviedol, že kriminalita gangov v Berlíne je ovládaná "asi 20 vplyvnými rodinami, z ktorých sedem alebo osem je v tejto trestnej činnosti extrémne aktívnych."

Časopis German Times cituje policajnú hovorkyňu: "Vo štvrtiach, ako je Neukölln, Kreuzberg a Gesundbrunnen, sú ulice, kam sa polícia odváži ísť len ako ozbrojené komando. Aj pri rutinných policajných úkonoch, ako je pokutovanie člena klanu za parkovanie na cykloceste, sú policajti často obkľúčení a ohrozovaní príbuznými a kamarátmi z jeho klanu. 'Členovia klanu tvrdo ovládajú svoje územie a revú na nás: Zmiznite! Táto ulica je naša!' "

Neukölln je jednou z najproblémovejších štvrtí Berlína, vrátane zneužívania sociálneho systému. Podľa zástupcu starostu Neuköllnu a miestneho poradcu pre mládež a zdravie Falka Lieckeho klany "využívajú dávky v nezamestnanosti ako zdroj príjmu, ktorý však len doplňuje ich ostatné príjmy."

"To, že poberajú sociálne dávky, je pre nich v pohode. Nie sú na nich konieckoncov závislí. Zákony ich nezaujímajú. A náš štát a spoločnosť len žmýkajú pre svoj vlastný prospech."
Podľa Falka Lieckeho je nemecký štát týmto klanom "na smiech a je pre nich ľahkým zdrojom bezpracnej existencie."

Podľa Andreasa Geisel bude boj s kriminalitou klanov trvať "desaťročia": "Nie je to šprint, je to beh na dlhú trať," hovorí.

Judith Bergman - komentátorka, právnička, politická analytička a významná spolupracovníčka Gatestone Institute.

Zdroj: konzervativnyweb.sk