Dlhoročný ľavicový líder Bolívie vystúpil s televíznym príhovorom, pričom vyjadril želanie, aby sa v jeho krajine obnovil sociálny zmier. Krátko predtým ho vyzvali na rezignáciu predstavitelia opozície, ako aj armády a polície.

Morales uviedol, že svoj rezignačný list odovzdal bolívijskému parlamentu. Spolu s prezidentom odstupuje aj viceprezident Álvaro García Linera.

Opozičný prezidentský kandidát Carlos Mesa, náčelník ozbrojených síl Williams Kaliman a ďalší vyzvali v nedeľu Moralesa na odstúpenie po tom, ako Organizácia amerických štátov (OAŠ) konštatovala mnoho vážnych nezrovnalostí v prvom kole bolívijských prezidentských volieb z 20. októbra.

Morales sa vyhlásil za víťaza týchto volieb a nárokoval si na štvrté funkčné obdobie po sebe, čo vyvolalo v Bolívii rozsiahle protesty. Vystupňovali sa tento víkend, keď sa k protivládnym demonštrantom v troch mestách pridali aj policajti.

„Pre zachovanie mieru v našej milovanej Bolívii úpenlivo vyzývam na rokovania s predstaviteľmi strán, ktorí získali poslanecké kreslá vo voľbách,” uviedol Morales na Twitteri. Zároveň vyzval pápeža Františka, ako aj obhajcov ľudských práv a medzinárodné organizácie, aby „sa pridali k našej sťažnosti voči protidemokratickým skupinám, ktoré v Bolívii vyvolali prevrat”.

Morales vyhlásil, že násilné skupiny spustili „štátny prevrat"; v niekoľkých regiónoch bola hlásená vzbura medzi policajnými silami.

Morales skôr v nedeľu vyhlásil, že rešpektuje audit odborníkov z OAŠ a súhlasí s vypísaním nových volieb.

Mexiko ponúklo Moralesovi azyl

Mexiko v nedeľu ponúklo azyl odstúpivšiemu bolívijskému prezidentovi Evovi Moralesovi. Urobilo tak po tom, ako sa do priestorov mexickej ambasády v metropole La Paz uchýlilo 20 predstaviteľov bolívijskej exekutívy a poslancov.

„Mexiko v súlade so svojou tradíciou (ponúkania) azylu a nezasahovania prijalo vo svojom oficiálnom sídle v La Paze 20 osôb z bolívijskej exekutívy a zákonodarného zboru. Azyl ponúkame tiež Evovi Moralesovi,“ uviedol podľa agentúr DPA a AFP na Twitteri mexický minister zahraničných vecí Marcelo Ebrard.

V Bolívii prebieha podľa Ebrarda vojenská operácia, ktorú Mexiko odmieta, pretože by mohla viesť ku krviprelievaniu, ktoré v minulom storočí zažila Latinská Amerika.

„Mexiko si zachová svoju pozíciu rešpektovania demokracie a inštitúcií. Nie prevratom,“ napísal šéf mexickej diplomacie.

Morales, bývalý pestovateľ koky, bol v Bolívii pri moci od roku 2006. Po voľbách z 20. októbra sa začalo jeho štvrté funkčné obdobie po sebe, ktoré síce bolívijská ústava neumožňuje, ústavný súd však udelil Moralesovi v roku 2017 výnimku.

Výsledky októbrových prezidentských volieb opozícia neuznala a Moralesa obvinila z volebných podvodov.

O vážnych nezrovnalostiach píše vo svojej predbežnej správe aj Organizácia amerických štátov (OAŠ), ktorá vyzvala na zrušenie výsledkov volieb.

Morales následne na tlačovej konferencii v La Paze avizoval konanie nových volieb a výmenu členov hlavného volebného orgánu krajiny. Nekonkretizoval však ani termín hlasovania, ani to, či bude opäť kandidovať.

Okrem Moralesa odstúpili aj dvaja ministri a predseda parlamentu.

Násilné protesty po oznámení výsledkov prezidentských volieb si doteraz vyžiadali troch mŕtvych a viac ako 380 zranených.

Na sociálnych sieťach sa okamžite objavili špekulácie, či Morales odíde do zahraničia. Ľavicové spojenecké vlády na Kube a vo Venezuele udalosti v Bolívii dôrazne odsúdili a označili ich za prevrat.

Morales: Pučisti ničia právny štát

Bolívijský prezident Evo Morales, ktorý v nedeľu odstúpil zo svojej funkcie, oznámil, že polícia dostala príkaz zadržať ho.

„Oznamujem svetu a bolívijskému ľudu, že policajný dôstojník verejne oznámil, že dostal pokyn na vykonanie nezákonného zatýkacieho rozkazu voči mne,“ napísal Morales na Twitteri.

Bez uvedenia podrobností ďalej uviedol, že na jeho bydlisko zaútočili „násilné skupiny“.
„Pučisti ničia právny štát,“ dodal Morales.

Opozičný líder Luis Fernando Camacho krátko predtým na Twitteri uviedol, že na Moralesa bol vydaný zatykač a polícia a armáda ho hľadajú v provincii Chapare, kde sa má skrývať.

Úloha USA v prevrate

Úlohu pri rezignácii už bývalého bolívijského prezidenta Evo Moralesa zohrali podľa právnika v oblasti ľudských práv a pracovných práv Dana Kovalika Spojené štáty. Ako uviedol v rozhovre pre RT, USA tam roky vyvolávajú nepokoje a posielajú milióny dolárov v tzv. „pomoci“.

„Vidím za tým Spojené štáty,“ uviedol Kovalik a dodal, že boli zverejnené dôkazy o konverzácii medzi Bielym domom a opozičnými vodcami, čo naznačuje, že protesty proti Moralesovi mohli slúžiť ako súčasť „koordinovanej“ kampane.

Moralesovo rozhodnutie rezignovať namiesto toho, aby sa držal pri moci, pričom by riskoval životy svojich priaznivcov, ktorí sa na jeho podporu zhromažďujú, „spochybňuje tvrdenia, že je nejakým diktátorom,“ dodal Kovalik.

Banníci v meste Laz Paz vyšli do ulíc 5. novembra podporiť Moralesa.

 

Líder britskej opozičnej Labouristickej strany Jeremy Corbyn je taktiež názoru, že za prevratom stoja Spojené štáty. Šéf labouristov odsúdil postup tamojšej armády a vyjadril solidaritu s bolívijským ľudom. Donútenie Moralesa abdikovať z funkcie považije za „desivé“ a poznamenal, že bolívijský prezident pomohol ľuďom v obrovskom sociálnom pokroku.

Zdroj: InfoVojna / cas.sk / aktuality.sk / pravda.sk / rt.com (1), (2), (3)