Prvého januára 1993 sa takpovediac narodili dve republiky. Slovenská a Česká. Každá z nich bola ustanovená svojím vlastným zákonom. Slovenská republika ústavným zákonom č. 460/1992 Zb., ktorý bol prijatý dňa 1. septembra 1992, ktorý slávime dnes. Česká - ústavným zákonom č. 1/1993 Sb., prijatým 16.12.1992. Oba ústavné zákony nadobudli účinnosť dňom 1. januára 1993.
Od tohto momentu nastali zmeny a to v oboch krajinách. Niektorí sa ich báli, iní ich brali ako výzvu. Možno sa niektoré veci mali a mohli riešiť inak. Ale to sa už nedozvieme. Zmeny sa niekde uskutočnili spôsobom, ktorý viedol k lepším výsledkom. Inde doslova zostala spúšť. Názory na tieto okamihy sa rôznia. Ja však tvrdím a vždy budem, že oba národy si zaslúžia medzinárodné uznanie za to, ako sa vedeli rozísť. Mnohým iným sa to ani nepodarilo a mnohým síce áno, ale zaplatili za to krvavú daň. Toto sme s Čechmi zvládli tak, že nám celý svet môže nielen závidieť, ale nás dávať celosvetovo za vzor. Zaslúžime si to, lebo máme byť na čo hrdí!
Podľa môjho názoru zrelosť národa sa odvíja od jeho vzťahu k zakladajúcemu dokumentu vlastnej štátnosti. Slovenská republika má, a nie je vo svete jediná, polylegálnu a flexibilnú Ústavu. Polylegálnosť ústavy je daná tým, že jej text nie je obsiahnutý iba v jednom dokumente, ale aj v rôznych ďalších. A jej flexibilita v našich podmienkach znamená zmenu, rozšírenie, doplnenie Ústavy ústavným zákonom, ktorý prijme 90 poslancov. Takéto zmeny by mali odzrkadľovať vzostup spoločnosti a jej prirodzené potreby. Problém vidím v tom, že k zmene ústavného dokumentu u nás dochádza vtedy, keď sa to práve niekomu hodí a politici si z nej robia doslova trhací kalendár. Tak, ako to svojho času „definoval“ poslanec Kollár: „Keď 90 ľudí utvorí ústavný zákon, nikto o tom nemá diskutovať!“ Aj vďaka prístupu takýchto politikov sa naša Ústava dopĺňa, rozširuje, zužuje, ale čo je najhoršie, aj sa láme! Jedným z ostatných takýchto počinov bolo rušenie amnestií. V tomto sa plne stotožňujem s Eduardom Barányim: „Udelenie amnestií bol politický suterén. Ale ich zrušenie suterén právny.“ Ale útok politikov na Ústavu by bolo možné chápať aj ako útok na suveréna, teda na ľud.
Často počúvam aj také slová, že „potrebujeme novú ústavu, lebo tá naša je zastaraná, stará, nemoderná“. Samozrejme, že k niektorým jej ustanoveniam mám aj ja svoje výhrady, ale slovenský suverén je ten, kto si ju má chrániť. Z ústavnoprávneho hľadiska je suverénom ľud! Nie poslanci NR SR, alebo výkonná moc, ale ľud! Je teda na nás, aby sme si tento dokument strážili a vážili si jeho znenie. Od tohto dokumentu sa odvíja celý vnútroštátny poriadok. Ani jeden zákon nemôže, nesmie byť v rozpore s jej znením. Útoky, ktoré náš zakladajúci dokument zažíva od politikov, si nezaslúži.
Niekedy sa mi dokonca zdá, že existujú aj právnici nerozumejúci jej ustanoveniam. Ak Ústava Slovenskej republiky hovorí napríklad o tom, že každý je nevinný, pokiaľ sa mu nedokáže vina, mali by to akceptovať a podriadiť sa tomu všetci a politici najmä.
Úplnú dehonestáciu však zažil aj náš právnický stav a to dňa 26. augusta 2019. Na hanbu právnikov – K.O. nám nasadil inžinier. Svojím prejavom Peter Pellegrini zatienil prejav prezidentky Slovenskej republiky, keď jednoznačne vyslovil, že si ctí prezumpciu neviny. Tipujem, že bude mať asi lepších poradcov ako ona. Pričom by som rada podotkla, že pani prezidentka ako právnik bude ťažko hľadať ospravedlnenie, že sa v tejto veci mýli. Prezumpcia neviny je súčasťou nielen ústavného dokumentu, ale aj trestného práva. Žiaden právnik neovláda všetky právne odvetvia, ale každý právnik by mal ovládať základné zásady občianskeho a trestného práva, ak sa chce takto titulovať. Neznalosť týchto zásad je asi rovnaká, ako keby lekár nerozoznal hlavu od nohy, prípadne, ako keď elektrikár nevie, čo je Ohmov zákon.
Ešte slovíčko k tým, ktorí si myslia, že nám treba novú ústavu, lebo naša je stará! I keď hlboko nesúhlasím, mám jeden návrh! Dotyčná osoba nech si kúpi letenku a nech presvedčí občanov USA, že si musia vytvoriť novú ústavu, lebo tá ich je stará! Áno, má dodatky, ale bola schválená 17. septembra 1787, čiže o 205 rokov skôr ako naša a platí aj dnes. Nehovoriac o tom, kde a ako si Američania tento dokument strážia! Ak dotyčná osoba presvedčí občanov Spojených štátov Amerických a oni si dajú novú ústavu, budem jeho úsilie podporovať aj ja.
Ale dovtedy si budem vážiť, ctiť a oslavovať deň Ústavy Slovenskej republiky.
Judita L. - asistentka europoslanca Miroslava Radačovského
Zdroj: Facebook Judita Laššáková / InfoVojna
