Turecko zaútočilo na Kurdov v Sýrii, EÚ vyzvala na zastavenie operácie

10.10.2019 | 10:45 Na obranu Kurdov, ktorých po nečakanom rozhodnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa začali v čase chystaného útoku zo strany Turecka opúšťať americkí vojaci, sa postavil šéf ruskej diplomacie.

Turecko v stredu spustilo dlhšie avizovaný útok na Kurdov na severovýchode Sýrie, ktorých označuje za teroristov. Začiatok útoku oznámil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan na Twitteri.

Jeho cieľom je podľa neho „predísť vytvoreniu teroristického koridoru pozdĺž južnej hranice (Turecka – pozn. SITA) a priniesť do oblasti mier„. Neskôr Erdogan dopísal, že cieľom operácie je ešte „ochrana územnej celistvosti Sýrie a oslobodenie miestnych obyvateľov z náručia teroristov“.

Operáciu nazvali „Mierová jar“

Začiatok leteckých útokov potvrdil aj hovorca Sýrskych demokratických síl (SDF), hlavnej kurdskej vojenskej organizácie v oblasti, Mustafa Bali. Vyhlásil však, že Turci neútočia na bojovníkov SDF, ale zatiaľ výlučne na kurdských civilistov, pričom útoky „spôsobili medzi civilistami veľkú paniku“. Turecko nazvalo začatú vojenskú operáciu „Mierová jar„.

Erdoganov režim Kurdov dlhé roky paušálne – a v drvivej väčšine prípadov bez dôkazov – označuje za teroristov, bojuje proti nim a zatvára ich do väzenia.

Kurdi zohrávali podľa mnohých svedectiev kľúčovú úlohu pri porážke Islamského štátu (IS) v Sýrii. Medzi sýrskymi Kurdmi a Spojenými štátmi preto fungovala nepísaná dohoda, že Američania nestiahnu svojich vojakov zo sýrskych oblastí obývaných Kurdmi, a to minimálne dovtedy, kým Turecko negarantuje, že na Kurdov nezaútočí.

Táto dohoda však platila len do pondelka. Napriek tomu, že Erdogan avizoval rozsiahlu vojenskú operáciu proti Kurdom, americký prezident Donald Trump nečakane oznámil, že Američania sa zo sýrskeho pohraničia ihneď sťahujú.

Trumpovmu rozhodnutiu predchádzal nedeľňajší telefonát s Erdoganom, ktorý naňho nástojil, aby stiahnutie amerických vojakov zo Sýrie už viac nezdržiaval.

Juncker vyzval na zastavenie operácií

Najvyššie postavený predstaviteľ exekutívy Európskej únie vyzval v stredu Turecko, aby zastavilo vojenskú operáciu proti Kurdom v Sýrii. Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker zároveň odkázal tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, že EÚ sa v žiadnom prípade nebude podieľať na financovaní prevádzky takzvanej „bezpečnostnej zóny„, ktorú chce Erdogan vytvoriť v Sýrii pozdĺž hraníc s Tureckom.

„Vyzývam Turecko, a tiež všetkých ostatných, aby konali s rozvahou a aby zastavili operácie, ktoré sa už začali,“ vyhlásil Juncker.

„Ak súčasťou plánu Turecka je vytvorenie takzvanej bezpečnostnej zóny, nerátajte s tým, že Európska únia za to bude platiť,“ dodal Juncker.

Turecko sa vzďaľuje od spojencov

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg v stredu vyzval Turecko, aby pri operácii, ktorú spustilo v Sýrii proti Kurdom, postupovalo s rozvahou. Stoltenberg na jednej strane uznal, že Turecko má „legitímne bezpečnostné obavy„, pretože bolo v minulosti cieľom „strašných teroristických útokov“ a má na svojom území veľký počet utečencov zo Sýrie. Zároveň však vyzval Ankaru, aby „predišla akciám, ktoré môžu tento región ešte viac destabilizovať, zvýšiť napätie a spôsobiť viac ľudského utrpenia„.

Stoltenberg v piatok cestuje do Turecka, kde sa stretne aj s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a prediskutuje s ním aktuálnu situáciu.

Turecko je členskou krajinou NATO, no v posledných rokoch sa od svojich spojencov v mnohých ohľadoch stále viac vzďaľuje. Erdogan stále častejšie vykresľuje západné krajiny ako nepriateľa a začína sa stále viac orientovať na Moskvu, a to aj vo vojenskej oblasti, čo ostatní členovia NATO označujú za hrozbu.

Lavrov: Američania hrajú s Kurdmi veľmi nebezpečné hry

Na obranu Kurdov, ktorých po nečakanom rozhodnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa začali v čase chystaného útoku zo strany Turecka opúšťať americkí vojaci, sa v stredu postavil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Vyzval ich, aby sa posnažili napriek vzájomnej rivalite dosiahnuť dohodu so sýrskou vládou, čo by posilnilo ich pozície pred avizovaným tureckým útokom. Ankara totiž tvrdí, že jej cieľom je – okrem porážky teroristov, ako Kurdov plošne označuje – zároveň aj pomoc centrálnej sýrskej vláde.

Autonómna správa severnej a východnej Sýrie, ktorá ovláda zhruba 30 percent územia krajiny s väčšinovo kurdským obyvateľstvom, na Lavrovov návrh zareagovala pozitívne, a dokonca navrhla Rusku, že by mohlo tieto rokovania sprostredkovať.

Práve Lavrov v stredu zatiaľ najostrejšie spomedzi svetových štátnikov skritizoval Trumpove rozhodnutie opustiť Kurdov práve v takomto pre nich kľúčovom okamihu, keď niektorí analytici varujú priam až pred ich chystanou genocídou zo strany Turecka.

Trump podľa Lavrova rozohral v otázke Kurdov „veľmi nebezpečné hry„, keď USA najskôr „podporovali ich kvázi štát“ na severovýchode Sýrie, a teraz ich nečakane opúšťajú. „Takýto nezodpovedný prístup k tejto veľmi citlivej otázke môže spôsobiť vzbĺknutie celého regiónu, čomu musíme za každú cenu predísť„.

Putin telefonoval s Erdoganom

Rusko však hrá podľa všetkého na dve strany, keďže zhruba v rovnakom čase, ako sa Lavrov takto otvorene postavil na stranu Kurdov, telefonoval ruský prezident Vladimir Putin s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, a ani podľa tureckej, ani podľa ruskej strany nevzniesol žiadne výhrady voči plánovanému tureckému útoku na Kurdov.

Erdogan len informoval Putina o tureckých zámeroch, a na záver „ocenil konštruktívny prístup Ruska“ k tejto problematike.

Erdoganov režim Kurdov dlhé roky paušálne – a v drvivej väčšine prípadov bez dôkazov – označuje za teroristov, bojuje proti nim a zatvára ich do väzenia. Erdogan dal pred niekoľkými rokmi pozatvárať dokonca aj väčšinu popredných politikov Ľudovej demokratickej strany (HDP), združujúcej Turkov aj Kurdov. Ide pritom o tretiu najsilnejšiu politickú stranu v krajine a o terorizme nemôže byť v jej prípade ani reči, keďže jej hlavnými motívmi sú nenásilie a mierové spolužitie všetkých častí tureckej spoločnosti.

Kurdi pomáhajú v boji proti islamistom

Kurdi zohrávali podľa mnohých svedectiev kľúčovú úlohu pri porážke Islamského štátu (IS) v Sýrii. Medzi sýrskymi Kurdmi a Spojenými štátmi preto fungovala nepísaná dohoda, že Američania nestiahnu svojich vojakov zo sýrskych oblastí obývaných Kurdmi, a to minimálne dovtedy, kým Turecko negarantuje, že na Kurdov nezaútočí.

Táto dohoda však platila len do pondelka. Napriek tomu, že Erdogan pokoj zbraní negarantoval, ba naopak, chystá proti Kurdom rozsiahlu vojenskú operáciu, Trump nečakane oznámil, že Američania sa zo Sýrie s definitívnou platnosťou a ihneď sťahujú.

Trumpovmu rozhodnutiu predchádzal nedeľňajší telefonát s Erdoganom, ktorý naňho nástojil, aby stiahnutie amerických vojakov zo Sýrie už viac nezdržiaval. Trump sa takto rozhodol aj napriek tomu, že ho pred týmto krokom vystríhali vysokopostavení predstavitelia ministerstva obrany aj zahraničných vec.

Kritika Trumpovho rozhodnutia

Trumpove rozhodnutie kritizovali mnohé krajiny vrátane Nemecka či Francúzska. V samotných Spojených štátoch bijú na poplach nielen opoziční demokrati, ale aj viacerí vplyvní republikáni a bývalí Trumpovi blízki spolupracovníci.

Podľa republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, ktorý bol až doteraz jedným z najvernejších Trumpových podporovateľov, prezident týmto rozhodnutím „vykročil k nešťastiu„. Graham už avizoval, že v Senáte predloží rezolúciu vyzývajúcu na zvrátenie tohto rozhodnutia.

Bývalá veľvyslankyňa Trumpových Spojených štátov v Organizácii Spojených národov (OSN) Nikki Haley vyhlásila, že Kurdi boli kľúčovým spojencom v boji proti Islamskému štátu a preto „nechať ich zomrieť je veľkou chybou„.

Bodnutie do chrbta

Hovorca kurdských jednotiek na severovýchode Sýrie Kino Gabriel pripomenul opakované „uistenia zo strany Spojených štátov, že nepripustia vojenské akcie Turecka v tomto regióne„. Trumpove „stanovisko bolo preto prekvapením, a dá sa povedať, že to bolo bodnutie do chrbta„, povedal Gabriel.

Trump sa neskôr, keď sa začali množiť negatívne reakcie na jeho rozhodnutie, pokúsil „dovysvetliť“ situáciu na Twitteri: „Kurdi bojovali s nami, ale na to, aby to robili, sme im platili obrovské množstvo peňazí a poskytovali vybavenie,“ argumentoval Trump.

„Budeme bojovať tam, kde to bude v náš prospech,“ napísal prezident veľkými písmenami, a pokračoval: „Turecko, Európa, Sýria, Irán, Irak, Rusko a Kurdi si budú musieť s touto situáciou poradiť.“ Všetci z nich podľa Trumpa „nenávidia Islamský štát a dlhé roky boli jeho nepriateľmi„. „My sme sedemtisíc míľ (vyše 11-tisíc kilometrov) ďaleko, a rozdrvíme Islamský štát znova, ak sa dostane do našej blízkosti,“ zakončil americký prezident.

Turecké ozbrojené sily vraj zasiahli teroristické ciele

Turecké ozbrojené sily oznámili, že zasiahli 181 "teroristických cieľov" v rámci Operácie Prameň mieru. Tá sa začala v stredu bombardovaním a delostreleckou prípravou zameranou na pozície kurdských bojovníkov na severovýchode Sýrie. Neskôr Turecko spustilo aj pozemnú ofenzívu.

Podľa spravodajského servera BBC sa terčami leteckých útokov a delostreleckej paľby stali viaceré mestá a dediny, čo prinútilo tisíce civilistov k opusteniu svojich domovov. Kurdské sily uviedli, že najmenej piati civilisti doteraz prišli o život a najmenej 25 ďalších utrpelo zranenia. Podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii si doterajšie vojenské akcie tureckých ozbrojených síl vyžiadali životy ôsmich civilistov vrátane dvoch detí. Zabitých bolo aj sedem bojovníkov Kurdmi vedených Sýrskych demokratických síl (SDF).

Prudké boje sa odohrávali okolo mesta Tal Abján, kde sa turecká ofenzíva začala. Hovorca SDF Mustafá Balí uviedol, že v tejto oblasti došlo k odvráteniu pozemnej invázie. Kurdské úrady vyzvali na všeobecnú mobilizáciu a ľudí vyzývali, aby "sa vydali na hranicu s Tureckom...a postavili sa na odpor v tejto citlivej, historickej chvíli".

SDF tiež informovalo, že pri tureckom nálete bola zasiahnutá jedna z väzníc, kde sú zadržiavaní bojovníci Islamského štátu (IS). SDF požiadali Američanmi vedenú koalíciu proti IS, aby zriadila bezletovú zónu s cieľom zastaviť "útoky na nevinných ľudí".

Turecko uviedlo v stredu v liste Bezpečnostnej rade OSN, že jeho vojenská operácia v severnej Sýrii bude "primeraná, uvážená a zodpovedná". Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá pripomína, že BR OSN sa zíde vo štvrtok na žiadosť Británie, Francúzska, Nemecka, Belgicka a Poľska, aby prediskutovala situáciu v Sýrii.

Invázia Turecka na sever Sýrie je podľa vyjadrenia Ankary zameraná proti tamojším sýrskym kurdských bojovníkom. Ankara ich pokladá za teroristov, napojených na kurdské povstanie prebiehajúce v rámci Turecka.

Trump: Ak útok na Kurdov nebude humánny, vyhladím tureckú ekonomiku

Americký prezident Donald Trump uviedol v stredu v súvislosti so začatou tureckou ofenzívou voči Kurdom v severovýchodnej Sýrii, že dúfa v "racionálne" správanie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Informovala o tom agentúra AFP.

Dodal, že pokiaľ táto vojenská operácia nebude vykonaná "najhumánnejším možným spôsobom", "vyhladí" tureckú ekonomiku. "Ak bude neprimeraná, zaplatí veľkú hospodársku cenu," varoval. Odmietol však definovať pojem humánny prístup. Trump svojím výrokom o vyhladení tureckej ekonomiky reagoval na otázku novinára, či ho neznepokojujú špekulácie, podľa ktorých má Erdogan v úmysle vyhladiť sýrskych Kurdov.

Americký prezident zároveň odmietol kritiku, podľa ktorej bude mať Washington v budúcnosti problémy vytvárať spojenectvá v dôsledku jeho rozhodnutia stiahnuť americké ozbrojené sily zo sýrskej hranice s Tureckom. "Spojenectvá sú ľahké," uviedol. Podľa jeho slov Kurdi pomáhali americkým jednotkám v boji proti Islamskému štátu (IS) len pre vlastné záujmy a pre "svoje územia". Zároveň tento národ bez vlastného štátu obvinil z toho, že nepomohol Amerike počas druhej svetovej vojny ani s vylodením v Normandii.

Trump podľa agentúry DPA dodal, že USA presunuli obzvlášť nebezpečných bojovníkov IS zo severovýchodnej Sýrie. Posťažoval sa, že európske krajiny odmietli prijať naspäť islamských bojovníkov, ktorí sú doteraz zadržiavaní kurdskými silami. Domnieva sa, že ak sa títo zajatci dostanú na slobodu, "budú utekať do Európy", keďže tam majú mnohí svoje domovy.

Zdroj: SITA / hnonline.sk / etrend.sk


Zaujímavosti