Pánovi Benčíkovi by dozaista učaroval pestrý inventár špionáže spoluobčanov múzea komunizmu Terror Háza v Budapešti. Pre tých, ktorí nepoznajú tohto slávneho Ružomberského penzistu, Ján Levoslav Benčík je známy internetový stalker, človek, ktorému sa protiví všetko národne orientované a za každým vlastencom vidí nepriateľa, fašistu a extrémistu.
Niektorí aktívni dôchodcovia pomáhajú iným, užívajú si vnúčatá, jeseň života no a niekomu sa cnie po období odpočúvania, šikany, udávania, perzekuovania v práci či škole za „iný“ politický názor. Pánovi Benčíkovi by dozaista učaroval pestrý inventár špionáže spoluobčanov múzea komunizmu Terror Háza v Budapešti. Pre tých, ktorí nepoznajú tohto slávneho Ružomberského penzistu, Ján Levoslav Benčík je známy internetový stalker, človek, ktorému sa protiví všetko národne orientované a za každým vlastencom vidí nepriateľa, fašistu a extrémistu.
Najradšej využíva pracovnú metódu „copy and paste“, ako svoj mechanický publikačný nástroj. Je presvedčený, že on je ten vyvolený „bojovník proti fašizmu a extrémizmu“, ktorý inkriminované osoby podľa vlastných slov „odhaľuje na internete“. Extrémisti a fašisti sa podľa Benčíka sami dobrovoľne do týchto skupín nezaraďujú, aby sa vyhli trestnému stíhaniu, preto sám šikovne supluje prácu udavača, ktorý ich z pohodlia Facebooku vyňúra, onálepkuje a zverejní. Ideálne so všetkými osobnými údajmi, aby ujma stála za snahu, ktorú si pán Levoslav dal na zozbieranie informácií.
Môže dnes byť niekto skutočný fašista? Ak je niekto „extrémistom a fašistom“, tak len preto, lebo ho takto niekto onálepkoval, ale v skutočnosti to môže byť človek, ktorý nesúhlasí so spôsobom riešenia niektorých vážnych problémov spoločnosti: Cigáni, migrácia, obmedzovanie slobody slova, atď.
Benčík si ale takéhoto človeka zaškatuľkuje - nepriamo tým, že si skopíruje jeho profil, ale aj priamo - napríklad rozhovorom v mainstreame, kde vyslovene povie: „tí a tí sú fašisti“. Tento penzista disponuje podozrivým priestorom v médiách, ktorý veľmi rád využíva na diskreditáciu ľudí, na základe ich demokratického názoru a presvedčenia. Paradoxom je, že bojovník proti nenávisti a extrémizmu rád lajkuje a odvoláva sa na nenávistnú stránku s morbídnym názvom, kde mu nevadí, že jej tvorcovia prajú ľuďom smrť a choroby. Nevadí mu stránka, ktorá šíri zlo a nenávisť, ktorá stupídnym humorom a plytkým výsmechom tupo dehonestuje ľudí. Ak totiž nad extrémizmom moralizuje človek, ktorý je sám extrémistom a sociopatom, niečo nie je v poriadku.
Pán Benčík má tiež zaujímavý klub priateľov. Jedným z nich je sám pán prezident Andrej Kiska, ktorý mu udelil ocenenie Biela vrana za odvážne systémové monitorovanie a rozkrývanie extrémistov napriek vyhrážkam a hroziacemu nebezpečiu. Za spomienku stojí aj Benčíkov priateľ, výstredný „umelec“ Peter Kalamus, ktorý v rámci svojho akčného „umenia“ verejne „súložil“ nahý s bronzovou sochou ženy, zneuctil bustu básnika Ladislava Novomeského, zničil ďalšie umelecké diela a Ľudovíta Štúra označil za odporného antisemitu.
Príbeh tohto poľutovaniahodného dôchodcu je priam ukážkový príklad selektívnej propagandy mainstreamových médií. Na jednej strane stojí nedotknuteľný penzista v područí mimovládnych organizácií, pod ochranou „dobrého anjela“ a na druhej strane stojí občan, ktorý za vyslovenie slobodného názoru dostane nálepku, stane sa obeťou šikany, perzekúcií a ohovárania na sociálnych sieťach či v médiách, ktoré ochotne poskytnú penzistovi Benčíkovi priestor.
Zdroj: prehladsprav.sk
