Ešte začiatkom tohto týždňa sme v boji s koronavírusom boli na tom tak zle, že nám naši poslanci zobrali veľmi veľkú časť našej osobnej slobody. S odôvodnením, že je to na ochranu nášho života, pričom ministerka spravodlivosti Kolíková nám tvrdila, že právo na život je absolútnym právom. Žiaľ, mýlila sa. Právo na život nie je absolútnym právom.
Dovoľte mi vysvetliť to. Absolútne ľudské právo znamená, že toto konkrétne právo nie je možné porušiť ani v čase vojny. A takéto práva sú len tri: zákaz mučenia, zákaz otroctva a nevoľníctva a zákaz retroaktivity v trestnom práve. Právo na život je ľudským právom, ale nie je absolútnym. Znamená to len toľko, že právo samotné stanovuje určité situácie, kedy zbavenie života nie je trestným činom.
Spomeňte si na policajta, ktorý počas výkonu služby niekoho pripraví o život, pričom to spravil vtedy a len preto, aby ochránil život niekomu inému. A ak sa nad tým logicky zamyslíme, naozaj nie je možné tvrdiť, že právo na život je absolútne a treba ho dodržiavať aj počas vojny. Veď to by vlastne znamenalo, že žiaden vojak nikoho nesmie zabiť, a ak by niektorý vojak hoci aj iného vojaka počas vojny zabil, dopustil by sa trestného činu vraždy.
Ak som si však dobre všimla, my zvykneme generálov, majorov, kapitánov a aj všetkých ostatných hodnostárov i nehodnostárov vyznamenať medailou za statočnosť v boji! Klamali nám naši predstavitelia, alebo len nevedia? Toto neviem posúdiť.
Dnes sa však dozvedáme, že sme na tom „tak dobre“, že od budúceho pondelka (30.03.2020) vláda povolí otvorenie ďalších obchodov, služieb a prevádzok.
Pri sledovaní toho zoznamu žasnem, prečo tam niektoré prevádzky sú a prečo iné naopak nie sú. Napadá mi množstvo iných, ktoré by boli podľa mňa prospešnejšie, kdežto pri mnohých uvedených vládou ani len netuším, prečo sa na zozname ocitli, resp. prečo sú na pomyselnom zozname potrebnosti vyššie než iné, zatiaľ nepovolené. Zjavne to bude asi mojou neznalosťou veci a schopnosťou čítať s porozumením, keďže v našej vláde figurujú určite len na slovo vzatí odborníci a oni určite vedia, čo robia. Tak, ako ukazuje aj príklad vyššie s právom na život.
Som však zvedavá, ako sa k tomu postavia jednotliví prevádzkari. Naozaj, úprimne zvedavá. Pri niektorých prevádzkach a službách si skrátka neviem predstaviť, že ich budú ľudia húfne navštevovať a že sa ich otvorenie a platenie zamestnanca v nich oplatí. Naozaj vykryje prevádzkové náklady možný budúci obrat? Ja chápem, že všetci sme už nejakým spôsobom unavení zo sedenia doma a určite by nám prospelo si niekam vyjsť, ale pri všetkej svojej fantázii si neviem predstaviť, prečo by to malo byť zrovna do obchodov a prevádzok, ktorým vláda dovolila, aj keď za splnenia určitých podmienok, opäť otvoriť.
Naozaj si niekto myslí, že ľudia budú ochotní kupovať veci v týchto časoch? Keď ani sami netušia, ako to s nimi samotnými bude zajtra? Či ich úspory neutrpia, ak si budú chcieť kúpiť niečo nové? Utratia nerozvážne peniaze, hoci ich v budúcnosti budú možno potrebovať na niečo tak fádne ako je nájom alebo šek za elektriku?
Sledujúc západné médiá, ktoré varujú, že vrchol ohrozenia nášho zdravia koronavírusom nás postihne v čase medzi polkou apríla a polkou mája, som momentálne úprimne zdesená takýmto vyhlásením vlády SR.
Na druhej strane by ma ale zaujímalo, ak už sme v tak dobrej kondícii s bojom proti koronavírusu, ako nám naša vláda dáva týmto na vedomie, či zákon berúci nám slobodu, ktorý naši poslanci tak ochotne odhlasovali a pani prezidentka tak dychtivo podpísala, od pondelka vďaka tomuto opatreniu stráca svoju platnosť a účinnosť.
Judita Laššáková
