Už niekoľko rokov sledujem politickú situáciu a dianie okolo nás. Netvrdím, že závery, ku ktorým prídem sú axióma. Skôr verím v to, že moje závery vyplývajúce z mojich skúseností a skromných vedomostí, dajú ostatným podnet na premýšľanie. V dnešnej dobe už chcem veriť v niečo iné! Chcem veriť, že sme ako spoločnosť pripravení postaviť sa rovno so vztýčenou hlavou a prezentovať svoje názory bez strachu z toho, že nás ostatní v našom okolí odsúdia.
V priebehu niekoľkých rokov sa na Slovensku vytvorila politická realita, ktorá vo mne vyvoláva strach. Osoby a osobnosti majú „povinnosť“ sa postaviť na nejakú stranu. Ak to neurobia, čaká ich mediálny lynč. Niekto povedal, že toto je tá správna strana a ak chce niekto zostať na tej opačnej, tak je onálepkovaný rôznymi pojmami. Nebudem ich tu vymenúvať, lietajú vzduchom a aj sociálnymi sieťami. Diskusia ako taká je v demokratickej spoločnosti pritom nenahraditeľná! Niekoho odsúdiť a likvidovať je však, resp. by malo byť, v tej istej demokratickej spoločnosti absolútne neakceptovateľné! V našej spoločnosti sa začala éra: „kto nie je s nami – je proti nám!“.
Celkom výstižne sa v tomto smere kryštalizujú dve kauzy.
Jednej korunuje „nekorunovaný“ princ strany SMER-SD Robert Kaliňák. Jeho meno sa momentálne v médiách skloňuje v súvislosti s údajným únosom vietnamského občana, pri realizácii ktorého mal vedome pomáhať. Nebudem tu rozoberať, ako sa k tejto kríze stavajú slovenské médiá a ani to, ako niektoré údaje prezentuje Frankfurter Allgemeine vo svojej rubrike „Ausland“. Nebudem rozoberať ani to, že vietnamská strana požiadala nemeckú o vydanie tohto vietnamského občana, na ktorého je vo Vietname zatykač. Keďže Nemecko je demokratická krajina a je súčasťou Európskej únie a ešte aj zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nemohlo tejto požiadavke zo strany Vietnamu vyhovieť.
Treba uviesť možno len toľko, že vietnamská strana najskôr požiadala a keď bola odmietnutá tak sa vyjadrila , že oni ho do Vietnamu dostanú za akýchkoľvek okolností. Mohla by som postaviť hypotézu, že národ, ktorý bol skúšaný spôsobom, aký si my ani len nevieme predstaviť, drží spolu a jednotlivci sú ochotní obetovať sa za celok, našli spôsob, ako svojho spoluobčana dostať domov, pričom tento ich čin bol z hľadiska vrcholovej politiky a politickej kultúry v krajine EÚ neprijateľný a čo je asi aj horšie, nepredvídateľný. Ani omylom tu nechcem poukazovať na to, že splnenie takéhoto sľubu z vietnamskej strany zásadne narušilo vzťahy týchto dvoch štátov a už vonkoncom nechcem poukazovať na to, ako vietnamská tajná služba obalamútila nemeckú, prípadne vyzdvihovať húževnatosť Vietnamcov!
Ak by som bola na mieste nemeckej kontrarozviedky, tiež by som sa možno rozčuľovala a prskala na všetky strany a snažila sa hodiť vinu na každého iného! Ale to tvrdiť predsa nemôžem ani ja a ani to, samozrejme, nemecká tajná služba ani nemecké médiá nerobia. Veď to by bolo prejavom úplnej márnivosti a priznania si svojej vlastnej neschopnosti. Takže toto nechcem naznačiť ani omylom, Vážení!
Čo mi však prekáža , je postoj tzv. „slovenských“ médií. Áno, vadí mi to! Som zástanca pravidla „padni, komu padni“ a preto mám na slovenské médiá len jednu otázku:
Vážená novinárska obec! Zamysleli ste sa už nad tým, že Slovenská republika, ktorej záujmy máte chrániť, mohla byť zneužitá aj vďaka vám?
Viete, surovinou, ktorú spravodajské služby zbierajú, sú informácie. Ich spracovanie je následným krokom. Pri tomto procesu sú použité rôzne metódy. No a tu sa zastavme!
Psou povinnosťou každého novinára je chrániť demokraciu! Nie, neurážam – masmédiá sú tzv. „public watchdog“, čiže verejný strážny pes demokracie. Takto ich označil práve Európsky súd pre ľudské práva, ktorý stráži dodržiavanie vyššie spomínaného Dohovoru. Úlohou masmédií v demokratickej spoločnosti je kontrolovať prešľapy štruktúr verejnej moci a informovať o udalostiach a odhaľovať protiprávne správanie osôb v týchto orgánoch a nie tvoriť vlastné udalosti, prípadne prešľapy niektorých úplne zamlčovať a neinformovať o nich.
Keď totiž ešte ako minister vnútra SR Robert Kaliňák poukázal na to, že vládne lietadlo sa s prezidentom SR a členmi, ktorí tvorili jeho sprievod, vrátilo na Slovensko z Mexika ovracané a to pravdepodobne v dôsledku nadmernej konzumácie alkoholu, médiá sa následne do Kaliňáka pustili, že prerazil nové dno! Mne to skôr pripadá tak, že médiá týmto prístupom schvaľujú prevoz opitých pasažierov vo vládnom špeciále. To, že médiá neinformovali o tomto trende, ale musel minister vnútra SR poukázať na správanie sa na palube vládneho špeciálu, považujem za zlyhanie médií.
Tým totiž pripravili pôdu pre to, aby si príslušníci Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií zvykali (a zdá sa, že si aj zvykli), že vládny špeciál je na prevoz opitých jedincov ako stvorený. Média tvrdia , že práve títo istí príslušníci tohto úradu majú byť podozrievavejší už od začiatku, ak dvaja podopierajú opitého, prípadne inak omámeného pasažiera vstupujúceho do vládneho špeciálu. Nechcem, aby aj mňa médiá obvinili ako Kaliňáka, že prerážam nové dno bez ohľadu na to, že som si osobne doteraz myslela, že dno je len jedno! Ale predsa len sa opýtam: aká kultúra sa má pestovať vo vládnom špeciále?
Možno bola naša vlasť zneužitá práve preto, lebo príslušníci Hlavného bezpečnostného úradu (tzv. prvé oddelenie) Ministerstva verejnej bezpečnosti Vietnamu si mysleli, resp. spracovali informácie tak, že v žiadnej inej demokratickej krajine, ktorá je súčasťou EÚ, nebudú mať novinári takú zhovievavosť s opitými pasažiermi a iba na Slovensku nebude pripadať podopieranie opitého na palubu ani príslušníkom úradu a členom posádky čudné! Osobne som totiž nepočula, že by sa v Air Force 1, čo je špeciálne lietadlo, ktorým sa dopravuje prezident USA, niečo takéto dialo!
Takže sa pýtam:
Vážená novinárska obec, necítite sa aj vy spoluzodpovední za toto zlyhanie našich orgánov, pretože ste svojím neinformovaním už od počiatku mohli takémuto dôsledku aj sami dopomôcť; že neplnením si povinností a používania dvojakého metra ste našu krajinu vystavili možnosti zneužitia cudzou tajnou službou?
Ja sa len pýtam! Ja nesúdim!
Judita L.
PS: Keďže tento článok je dlhý, vraj, tak k druhej téme sa vrátime nabudúce! Áno, bude o Marianovi Kočnerovi!
