Sudca Krajského súdu v Bratislave si v kauze Jankovskej kladie otázku, či je Slovenská republika PRÁVNY alebo POLICAJNÝ štát?

08.09.2019 | 13:22 Sudca Krajského súdu v Bratislave JUDr. Peter Šamko vo svojom článku na portáli Právne Listy upozornil, že podľa jeho názoru uz­ne­se­nie o začatí trestného stíhania vo veci, v ktorej boli vydané mobilné telefóny niektorými sudcami, či štátnou tajomníčkou, neob­sa­hu­je žiad­ny kon­krét­ny sku­tok a tvrdí, že takýto postup OČTK nie je mož­né ak­cep­to­vať v právnom štáte s ohľadom na budúcnosť a možný precedens.

 

Uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci, v ktorej boli vydané mobilné telefóny niektorými sudcami, či štátnou tajomníčkou

Niž­šie v texte je uve­de­ný ob­sah uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci, v kto­rej doš­lo k vy­da­niu mo­bil­ných te­le­fó­nov (res­pek­tí­ve pra­cov­né­ho po­čí­ta­ča) zo stra­ny niek­to­rých sud­cov, pro­ku­rá­to­ra, či štát­nej ta­jom­níč­ky.

Ob­sah vy­da­né­ho uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, z for­mál­ne­ho hľa­dis­ka, za­uj­me tým, že vzbu­dzu­je po­chyb­nos­ti o svo­jej zá­kon­nos­ti. Vy­me­dzenie skut­kov uve­de­ných v uz­ne­se­ní o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia je v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním § 199 ods. 3 Tr. por., pre­to­že neob­sa­hu­je nič kon­krét­ne, t. j. skut­ky nie sú kon­kre­ti­zo­va­né s uve­de­ním mies­ta, ča­su, prí­pad­ne iných okol­nos­tí, za akých k nim doš­lo. Ob­sah uz­ne­se­nia je iba kom­bi­ná­cia opi­su práv­nych viet pria­mo zo skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov a pau­šál­nych dom­nie­nok, kto­ré vy­chá­dza­jú z ko­lek­tív­nej pre­zum­pcie vi­ny všet­kých sud­cov pô­so­bia­cich na sú­doch v Bra­tis­lav­skom kra­ji.

K uve­de­né­mu je nut­né do­dať, že Trest­ný po­ria­dok neu­mož­ňu­je za­čať tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci ak sa sku­tok „ry­su­je“ len v ne­jas­ných (hmlis­tých) ob­ry­soch a je za­lo­že­ný len na všeo­bec­ných in­dí­ciách, kto­ré nie sú ani tro­chu kon­kre­ti­zo­va­né. Svoj­voľ­né vy­me­dzenie skut­ku je nep­rí­pus­tné a je v roz­po­re so zá­ka­zom ľu­bo­vô­le pri roz­ho­do­va­ní štát­nych or­gá­nov. V prí­pa­de, ak exis­tu­je po­doz­re­nie zo spá­chania kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu, av­šak za­tiaľ nie je jas­né ako sa mal sku­tok stať, po­tom nie je mož­né za­čí­nať tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci a vy­mýš­lať skut­ko­vé okol­nos­ti o „bliž­šie nes­to­tož­ne­ných sud­coch“, „ne­zis­te­ných mies­tach“, „bliž­šie nes­to­tož­ne­nom pá­cha­te­ľo­vi“, „bliž­šie nes­to­to­že­ných oso­bách pô­so­bia­cich mi­mo jus­tič­ných or­gá­nov“ či „bliž­šie nes­to­tož­ne­ných za­mes­tnan­kýň Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti SR“.

To­to nie je uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, kto­ré by ob­sa­ho­va­lo ná­le­ži­tos­ti pod­ľa § 199 ods. 3 Tr. por., ale ide o práv­nu ka­tas­tro­fu, pre­to­že uz­ne­se­nie neob­sa­hu­je žiad­ny kon­krét­ny sku­tok, ale vy­ka­zu­je skôr pr­vky po­li­caj­né­ho štá­tu (len pri­po­me­niem, že po­li­caj­ný štát je opa­kom štá­tu práv­ne­ho). Sna­ha po­lí­cie vy­šet­ro­vať prí­pad­né po­doz­re­nia z ko­rup­cie je chvá­ly­hod­ná, av­šak nie je mož­né pri­pus­tiť, aby po­lí­cia re­zig­no­va­la na zá­kon­ný pos­tup a „po­dlie­za­la lat­ku zá­kon­nos­ti“ len z dô­vo­du, že ide o me­diál­ne zná­mu vec. Túž­ba po­lí­cie po od­ha­le­ní zá­važ­ných prí­pa­dov ko­rup­cie je tak veľ­ká, že po­mer­ne ľah­ko mô­že skĺznuť až k ab­sur­dnos­tiam, kto­ré sú uve­de­né niž­šie v uz­ne­se­ní o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia.

Tak nap­rík­lad, sku­tok uve­de­ný v bo­de 1/ uz­ne­se­nia ho­vo­rí o pau­šál­nych po­doz­re­niach vo vzťa­hu k „bliž­šie nes­to­tož­ne­ným sud­com na rôz­nych sú­doch v rám­ci Bra­tis­lav­ské­ho kra­ja“. Len pri­po­me­niem, že v Bra­tis­lav­skom kra­ji je 7 ok­res­ných sú­dov, je­den kraj­ský súd, Naj­vyš­ší súd SR ako aj Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd (t. j. 10 sú­dov; nás­led­ne v „skut­ku“ vy­šet­ro­va­teľ sí­ce ho­vo­rí, že má ísť „naj­mä“ o Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I, Naj­vyš­ší súd SR, či v skut­ku 2/ o Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va V, ale z textu je zjav­né, že nej­de len o tie­to sú­dy, ale ide aj o tie­to sú­dy).

Všet­ci sud­co­via v Bra­tis­lav­skom kra­ji pô­so­bia­ci na 10 sú­doch sú te­da po­doz­ri­ví, že na pod­kla­de po­ky­nov „bliž­šie nes­to­tož­ne­né­ho pá­cha­te­ľa“, kto­ré bo­li sud­com od­ov­zdá­va­né pros­ted­níc­tvom „bliž­šie nes­to­tož­ne­nej oso­by, kto­rá vy­stu­pu­je ako sud­ca Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I“ (mô­že ísť te­da o aké­ho­koľ­vek sud­cu toh­to sú­du), v súd­nych ko­na­niach (kto­ré nie sú v uz­ne­se­ní špe­ci­fi­ko­va­né a fak­tic­ky ide o bliž­šie nes­to­tož­ne­né súd­ne ko­na­nia) pos­tu­po­va­li v roz­po­re so svo­ji­mi po­vin­nos­ťa­mi a roz­ho­do­va­li „v zá­uj­me a v pros­pech vy­ššie uve­de­né­ho pá­cha­te­ľa“ („vy­ššie“ pri­tom nie je uve­de­ný žiad­ny pá­cha­teľ, keď­že je tam „bliž­šie nes­to­tož­ne­ný pá­cha­teľ“), pri­čom na tom­to ko­na­ní „sa rôz­nym spô­so­bom po­die­ľa­li aj iné do­po­siaľ nes­to­tož­ne­né oso­by pô­so­bia­ce mi­mo jus­tič­ných or­gá­nov“ s tým, že za „ta­ký­to ne­zá­kon­ný vý­kon prá­vo­mo­ci uve­de­ní nes­to­tož­ne­ní sud­co­via, ako aj iné do­po­siaľ nes­to­tož­ne­né oso­by po­die­ľa­jú­ce sa na tej­to proti­práv­nej čin­nos­ti žia­da­li a pri­jí­ma­li úp­lat­ky vo for­me fi­nan­čnej ho­to­vos­ti, prí­pad­ne iných ne­ná­le­ži­tých vý­hod“.

Tak­mer všet­ko čo je uve­de­né v uz­ne­se­ní o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia je „bliž­šie nes­to­tož­ne­né“ a to nie­len oso­by (bliž­šie nes­to­to­že­ní sud­co­via, bliž­šie nes­to­tož­ne­ný pá­cha­teľ, bliž­šie nes­to­tož­ne­né oso­by pô­so­bia­ce mi­mo jus­tič­né­ho pros­tre­dia, bliž­šie nes­to­tož­ne­ný za­mes­tna­nec Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti SR), ale aj ich ko­na­nie (ov­plyv­ňo­va­nie bliž­šie neš­pe­ci­fi­ko­va­ných súd­nych ko­na­ní), či mo­tív ta­kej­to ich čin­nos­ti (úp­la­tok vo for­me fi­nan­čnej ho­to­vos­ti ale­bo iná ne­ná­le­ži­tá vý­ho­da – v pod­sta­te tu ide iba o pre­pis zna­kov skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov).

S tro­chou iró­nie by sa da­lo po­ve­dať, že je­di­né, čo na uz­ne­se­ní o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia nie je „bliž­šie nes­to­tož­ne­né“ je spi­so­vá znač­ka a dá­tum vy­da­nia.

Po­kiaľ po­lí­cia dis­po­nu­je kon­krét­nej­ší­mi po­doz­re­nia­mi (a z me­diál­nych in­for­má­cií mož­no vy­vo­diť, že zá­kla­dom na za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia bo­li úda­je z mo­bil­nej ap­li­ká­cie), po­tom ma­li byť cel­kom ur­či­te tie­to kon­krét­nej­šie po­doz­re­nia uve­de­né v uz­ne­se­ní o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia a ne­ma­lo byť tres­tné stí­ha­nie za­ča­té (ak pa­raf­rá­zu­jem text vy­šet­ro­va­te­ľa) pre „bliž­šie ne­vy­me­dze­ný sku­tok“.

Som ná­zo­ru, že uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia s tak­to vy­me­dze­ný­mi kvá­zi skut­ka­mi nie je mož­né ak­cep­to­vať. Po­kiaľ by sa tak sta­lo, po­tom by sme mu­se­li ak­cep­to­vať aj nap­rík­lad uz­ne­se­nia, v kto­rých by doš­lo k za­ča­tiu tres­tné­ho stí­ha­nia pre po­doz­re­nie, že ko­rup­čné­ho sprá­va­nia sa do­púš­ťa­jú všet­ci tres­tne zod­po­ved­ní oby­va­te­lia. Ta­ké­to tres­tné stí­ha­nie by moh­lo byť ve­de­né nap­rík­lad na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

bliž­šie nes­to­tož­ne­né oso­by na­chá­dza­jú­ce sa na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, prí­pad­ne v cu­dzi­ne, bliž­šie nes­to­tož­ne­ným spô­so­bom na bliž­šie nes­to­tož­ne­ných mies­tach po­nú­ka­jú, sľu­bu­jú ale­bo spros­tred­kú­va­jú úp­lat­ky ale­bo iné ne­ná­le­ži­té vý­ho­dy bliž­šie nes­to­tož­ne­ným oso­bám, kto­ré vy­stu­pu­jú v po­zí­cii ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa, aby po­ru­ši­li svo­je bliž­šie nes­to­tož­ne­né po­vin­nos­ti vy­plý­va­jú­ce im z bliž­šie nes­to­tož­ne­ných práv­nych pred­pi­sov za to, aby v bliž­šie nes­to­tož­ne­ných ve­ciach, kto­ré po­dlie­ha­jú ich bliž­šie neš­pe­ci­fi­ko­va­nej kom­pe­ten­cii pô­so­bi­li v pros­pech bliž­šie nes­to­to­že­ných osôb.

Po­chy­bu­jem, že sa náj­de niek­to, kto by dos­pel k zá­ve­ru, že tak­to kon­ci­po­va­ný „sku­tok“ by mo­hol byť pod­kla­dom pre za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia a vy­ko­ná­va­nie do­ka­zo­va­nia.

Nas­le­du­je ob­sah uz­ne­se­nia vy­šet­ro­va­te­ľa, kto­ré bo­lo vy­da­né pod­ľa § 199 ods. 1 Tr. por.: 

Vy­šet­ro­va­teľ ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry P PZ, ná­rod­nej proti­zlo­či­nec­kej jed­not­ky, expo­zi­tú­ry Zá­pad dňa 20.08.2019 uz­ne­se­ním pod ČVS: PPZ – 848/NKA – PZ – ZA – 2019 pod­ľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku za­čal tres­tné stí­ha­nie za zlo­čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na a pre­čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v jed­no­čin­nom sú­be­hu so zlo­či­nom za­sa­ho­va­nia do ne­zá­vis­los­ti sú­du pod­ľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de č. 1 a č. 2 vý­ro­ko­vej čas­ti uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia a za zlo­čin pod­plá­ca­nia pod­ľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de č. 3 vý­ro­ko­vej čas­ti uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

1. bliž­šie nes­to­tož­ne­ní sud­co­via na rôz­nych sú­doch v rám­ci Bra­tis­lav­ské­ho kra­ja, naj­mä na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va I a na Naj­vyš­šom sú­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky, naj­nes­kôr od sep­tem­bra ro­ku 2017 mi­ni­mál­ne do má­ja ro­ku 2018 v Bra­tis­la­ve  a na iných ne­zis­te­ných mies­tach, na zá­kla­de po­ky­nov do­po­siaľ bliž­šie nes­to­tož­ne­né­ho pá­cha­te­ľa, od­ov­zda­ných pros­tred­níc­tvom bliž­šie nes­to­tož­ne­nej oso­by, kto­rá vy­stu­pu­je ako sud­ca Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I, v súd­nych ko­na­niach, kto­ré ma­li ako zá­kon­ní sud­co­via na tých­to sú­doch pri­de­le­né, roz­ho­do­va­li v zá­uj­me a v pros­pech vy­ššie uve­de­né­ho pá­cha­te­ľa ale­bo v pros­pech iných ním ur­če­ných osôb, a to bez oh­ľa­du na zis­te­ný skut­ko­vý a práv­ny stav tých­to súd­nych ve­cí, čo bo­lo v roz­po­re s § 30 ods. 2 zá­ko­na č. 385/2000 Z. z. o sud­coch a prí­se­dia­cich v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, pri­čom na tom­to ko­na­ní sa rôz­nym spô­so­bom po­die­ľa­li aj bliž­šie nes­to­tož­ne­né oso­by pô­so­bia­ce mi­mo jus­tič­ných or­gá­nov, a za ta­ký­to ne­zá­kon­ný vý­kon prá­vo­mo­ci uve­de­ní nes­to­tož­ne­ní sud­co­via, ako aj iné do­po­siaľ nes­to­tož­ne­né oso­by po­die­ľa­jú­ce sa na tej­to proti­práv­nej čin­nos­ti žia­da­li a pri­ja­li úp­lat­ky vo for­me fi­nan­čnej ho­to­vos­ti, prí­pad­ne iných ne­ná­le­ži­tých vý­hod od pá­cha­te­ľa ako aj od ďal­ších do­po­siaľ nes­to­tož­ne­ných osôb, kto­ré v ne­zis­te­ných prí­pa­doch vy­stu­po­va­li v rám­ci da­ných súd­nych ko­na­ní aj ako stra­ny ko­na­nia a ko­na­li v sú­čin­nos­ti s pá­cha­te­ľom,

2. bliž­šie nes­to­tož­ne­ná za­mes­tnan­ky­ňa Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky, naj­nes­kôr od sep­tem­bra ro­ku 2017 mi­ni­mál­ne od má­ja ro­ku 2018, v Bra­tis­la­ve a na iných ne­zis­te­ných mies­tach, na zá­kla­de po­ky­nov do­po­siaľ nes­to­tož­ne­né­ho pá­cha­te­ľa ne­zá­kon­ne ov­plyv­ňo­va­la vý­sled­ky súd­nych ko­na­ní na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va V a to u bliž­šie ne­zis­te­né­ho zá­kon­né­ho sud­cu Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va V, kto­rý nás­led­ne pod­ľa jej po­ky­nov roz­ho­dol v zá­uj­me pá­cha­te­ľa ako jed­nej zo strán ko­na­nia bez oh­ľa­du na skut­ko­vý a zá­kon­ný stav ve­ci, čo bo­lo v roz­po­re s § 30 ods. 2 zá­ko­na č. 385/2000 Z .z. o sud­coch a prí­se­dia­cich v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, pri­čom na tom­to ko­na­ní sa rôz­nym spô­so­bom po­die­ľa­li aj bliž­šie nes­to­tož­ne­né oso­by pô­so­bia­ce mi­mo jus­tič­ných or­gá­nov, a za ta­ký­to ne­zá­kon­ný vý­kon prá­vo­mo­cí, uve­de­ný nes­to­tož­ne­ný sud­ca, bliž­šie nes­to­tož­ne­ná oso­ba vy­stu­pu­jú­ca ako za­mes­tnan­ky­ňa Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky ako aj iné do­po­siaľ nes­to­tož­ne­né oso­by po­die­ľa­jú­ce sa na tej­to proti­práv­nej čin­nos­ti žia­da­li a pri­ja­li úp­lat­ky vo for­me fi­nan­čnej ho­to­vos­ti prí­pad­ne iných ne­ná­le­ži­tých vý­hod od pá­cha­te­ľa ako aj od ďal­ších osôb, kto­ré vy­stu­po­va­li v rám­ci da­ných súd­nych ko­na­ní aj ako stra­ny ko­na­nia a ko­na­li v sú­čin­nos­ti s pá­cha­te­ľom,

3. do­po­siaľ bliž­šie nes­to­tož­ne­ní pá­cha­te­lia naj­nes­kôr od sep­tem­bra ro­ku 2017 mi­ni­mál­ne do má­ja ro­ku 2018, v Bra­tis­la­ve a na iných ne­zis­te­ných mies­tach, v sú­vis­los­ti s ob­sta­rá­va­ním ve­ci všeo­bec­né­ho zá­uj­mu, pria­mo, ako aj pros­tred­níc­tvom spros­tred­ko­va­te­ľa, pos­kyt­li úp­la­tok vo for­me fi­nan­čnej ho­to­vos­ti, ale­bo inej ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy bliž­šie nes­to­tož­ne­ným sud­com na rôz­nych sú­doch v rám­ci Bra­tis­lav­ské­ho kra­ja, naj­mä na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va I a na Naj­vyš­šom sú­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky za to, že tí­to z ti­tu­lu svo­jej fun­kcie na zá­kla­de po­ky­nov do­po­siaľ bliž­šie nes­to­tož­ne­né­ho pá­cha­te­ľa, od­ov­zda­ných pros­tred­níc­tvom bliž­šie nes­to­tož­ne­nej oso­by, kto­rá vy­stu­pu­je ako sud­ca Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I, v súd­nych ko­na­niach, kto­ré ma­li ako zá­kon­ní sud­co­via na tých­to sú­doch pri­de­le­né, roz­ho­do­va­li v zá­uj­me a v pros­pech vy­ššie uve­de­né­ho pá­cha­te­ľa ale­bo v pros­pech iných ním ur­če­ných osôb a to bez oh­ľa­du na zis­te­ný skut­ko­vý a práv­ny stav tých­to súd­nych ve­cí, čo bo­lo v roz­po­re s § 30 ods. 2 zá­ko­na č. 385/2000 Z. z. o sud­coch a prí­se­dia­cich v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, zá­ro­veň pos­kyt­li úp­la­tok vo for­me fi­nan­čnej ho­to­vos­ti, ale­bo inej ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy bliž­šie nes­to­tož­ne­nej oso­be vy­stu­pu­jú­cej ako za­mes­tnan­ky­ňa Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky a bliž­šie ne­zis­te­né­mu zá­kon­né­mu sud­co­vi Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va V za to, že bliž­šie nes­to­tož­ne­ná oso­ba vy­stu­pu­jú­ca ako za­mes­tnan­ky­ňa Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky z ti­tu­lu svo­jej fun­kcie na zá­kla­de po­ky­nov do­po­siaľ nes­to­tož­ne­né­ho pá­cha­te­ľa ne­zá­kon­ne ov­plyv­ňo­va­la vý­sled­ky súd­nych ko­na­ní na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va V a to u bliž­šie ne­zis­te­né­ho zá­kon­né­ho sud­cu Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va V, kto­rý nás­led­ne pod­ľa jej po­ky­nov roz­ho­dol v zá­uj­me pá­cha­te­ľa ako jed­nej zo strán ko­na­nia bez oh­ľa­du na skut­ko­vý a zá­kon­ný stav ve­ci, čo bo­lo v roz­po­re s § 30 ods. 2 zá­ko­na č. 385/2000 Z. z. o sud­coch a prí­se­dia­cich v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, a tak­tiež pos­kyt­li úp­la­tok vo for­me fi­nan­čnej ho­to­vos­ti ale­bo inej ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy do­po­siaľ nes­to­tož­ne­ným oso­bám po­die­ľa­jú­cich sa na vy­ššie uve­de­nej proti­práv­nej čin­nos­ti vy­ššie uve­de­ných bliž­šie nes­to­tož­ne­ných sud­cov na rôz­nych sú­doch v rám­ci Bra­tis­lav­ské­ho kra­ja, naj­mä Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I, Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va V, naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky a bliž­šie nes­to­tož­ne­nej oso­by vy­stu­pu­jú­cej ako za­mes­tnan­ky­ňa Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

Články súvisiace s tematikou:

 

Zdroj: pravnelisty.sk / InfoVojna


Zaujímavosti