Téza, že ak by neexistovali proti koronavírusu žiadne nariaďované protipandemické opatrenia, vzniklo by menej škôd na zdraví, životoch a ekonomike, býva niektorými označovaná za hoax. 

Postupne sa však aj na poli vedy skladajú drobné úlomky, ktoré túto tézu, niektorým ľuďom od začiatku jasnú, podporujú. Skladá sa tak ako relevantná a mimoriadne závažná. 

Už dávnejšie sme písali, ako izolačné opatrenia v školách a nosenie rúšok oslabujú imunitu detí.

Nedávna doposiaľ nerecenzovaná štúdia zase skúmala dopad sekundárnych efektov protiepidemických opatrení na neurologický vývin najmenších detí. 

Autori zistili, že americké deti narodené počas pandémie majú výrazne zníženú verbálnu, motorickú a celkovú kognitívnu výkonnosť v porovnaní s deťmi narodenými pred pandémiou. 

Navyše zistili, že najviac boli postihnutí chlapci a deti v rodinách s nižším socioekonomickým postavením. 

Samozrejme, odborníci z oblasti vývinovej psychológie, pediatrie, pedagogiky či iných podobných odborov od začiatku museli tušiť, že faktory ako znížená interakcia, znížená stimulácia a tvorivé hry s inými deťmi alebo zvýšená úzkosť dospelých spôsobená strachom z pandémie negatívne ovplyvnia vývin detí. 

Teraz si autority z daných odborov môžu spytovať svedomie za to, že od začiatku dôrazne neprotestovali voči nezmyselným opatreniam. 

V márnej snahe ochrániť deti pred ochorením, ktoré pre ne zrejme ani nie je väčšou hrozbou ako obyčajná chrípka, ich poškodili. U mnohých to môže byť nezvratné.

Je na mieste stále častejšie a stále náhlivejšie pri stále absurdnejších opatreniach pred stále banálnejším epidemiologickým rizikom otvárať otázku trestnoprávnej zodpovednosti predstaviteľov verejnej moci a taktiež otázku zločinov proti ľudskosti.

Zdroj: hrot.info