Štúdia Európskeho centra pre právo a spravodlivosť odhalila väzby sudcov na Georgea Sorosa. Dôveryhodnosť Európskeho súdu pre ľudské práva je v troskách

01.03.2020 | 14:40 Komentár Johna Laughlanda, historika a odborníka na medzinárodné vzťahy.

Dôveryhodnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) je v troskách. Ukázalo sa, že vôbec nie je nezávislý. Na svetlo sa dostalo prepojenie sudcov na amerického finančníka Georga Sorosa. Komentár Johna Laughlanda, historika a odborníka na medzinárodné vzťahy, uverejnil portál RT.

Niekoľko konfliktov záujmov odhalila medzi sudcami ESĽP a mimovládnymi organizáciami financovanými Sorosom štúdia Európskeho centra pre právo a spravodlivosť v Štrasburgu.

Štúdia zistila, že takmer štvrtina zo 100 sudcov, ktorí pôsobili na medzinárodnom súde v Štrasburgu počas rokov 2009 až 2019, má silné väzby na Nadáciu otvorenej spoločnosti (NOS) Georga Sorosa, alebo na ďalšie mimovládky ako Amnesty International a iné, ktoré sú z tohto fondu financované. Napríklad organizácia Human Rights Watch takto od roku 2010 získala 100 miliónov dolárov.

Niektoré organizácie dostávajú od Sorosa väčšinu svojho rozpočtu, takže sú prakticky plne vlastnenými dcérskymi spoločnosťami jeho nadácie.

Prepojenia medzi sudcami a mimovládnymi organizáciami sú značné. Zahŕňajú roky pôsobenia v správnej rade alebo výkonnej rade mimovládok; učiteľské miesta v inštitútoch; platené posty riaditeľov v programoch NOS alebo pridružených organizácií a tiež vykonávanie iných foriem práce za peniaze. Úplný zoznam je v správe na strane 7 až 8.

Dobrý príkladom je bulharský prominentný aktivista a právnik Yonko Grozev, ktorý ako líder Iniciatívy za spravodlivosť NOS obhajoval prípad ženskej punkovej kapely Pussy Riot vs. Rusko. Krátko na to bol zvolený za sudcu ESĽP.

Správa sa týka aj iných funkcionárov, ako je Nils Muiznieks, komisár pre ľudské práva v Rade Európy v rokoch 2012 až 2018, ktorý nesedí ako sudca, ale roky bol plateným aktivistom NOS v Litve a využil svoje postavenie v kampani proti takzvaným „anti-Sorosovým“ zákonom v Maďarsku.

Hanebný konflikt záujmov

Tieto mimovládne organizácie sú na ESĽP mimoriadne aktívne. Helsinská nadácia pre ľudské práva v Poľsku len v roku 2017 podala 16 žiadostí a obhajovala 32 prípadov. Úloha, ktorú mimovládky zohrávajú, sa veľmi často neobjavuje v záznamoch súdu, ale mala by figurovať v ich vlastných správach. Napríklad, prípad môže byť obhajovaný právnikmi z jednej mimovládnej organizácie, v ktorom sú námietky iných mimovládok ako tretie strany, napriek tomu, že v skutočnosti sú ostatné organizácie financované z rovnakého zdroja ako žalobca, čo zvyčajne znamená od Sorosa.

Z nedávneho príspevku Georga Sorosa na jeho oficiálnom profile na Twitteri: „Otvorená spoločnosť zvíťazí len vtedy, keď ľudia môžu hovoriť pravdu…“ 

Nebolo byť nič zlé na sudcoch, ktorí vykonávali platenú činnosť pre mimovládku ešte predtým, ako sa stali sudcami. Pokiaľ tie isté organizácie neboli samy o sebe aktívne ako strany, ktoré predkladali prípady na ESĽP, buď ako žalobcovia, právnici navrhovateľov alebo ako tretie strany, poskytujúce údajne znalecké dokazovanie (v skutočnosti lobujúce) a pokiaľ to títo sudcovia nebrali do úvahy.

Najhorším zistením správy je, že v 88 prípadoch sudcovia rozhodovali o prípadoch, ktoré súdu predložili mimovládne organizácie – v ktorých predtým pracovali. Bez toho, aby vyslovili konflikt záujmov a odstúpili.

V jednom prípade z roku 2018 bolo 10 zo 14 mimovládiek, ktoré ho predkladali, financovaných NOS a 6 zo 17 sudcov malo prepojenie na tú istú Sorosovu organizáciu.

Neochota týchto sudcov odstúpiť je hanebným profesionálnym zlyhaním, ktoré poukazuje na to, že najvyšší európsky orgán v oblasti ľudských práv v skutočnosti nie je nezávislý. Miesto toho je súčasťou skutočného „priemyslu ľudských práv“ – peňažnej pyramídy a siete profesionálnych vzťahov, na vrchole ktorých sedí Soros so svojimi miliardami. Mimovládne organizácie by pritom mali zastupovať „občiansku spoločnosť“ nezávislú od štátnej moci.

Skorumpovaný systém

Fakt, že tento skorumpovaný systém mohol prekvitať má niekoľko príčin. Po prvé, Soros a organizácie, ktoré financuje, dominujú v oblasti ľudských práv na Balkáne a v pobaltských krajinách. Jeho milióny zaplavujú tieto malé, chudobné krajiny a oni jeden za druhým vymenúvajú sudcov ESĽP, ktorý sa zaoberá otázkami ľudských práv pre 47 členských štátov Rady Európy. V správe sa uvádza, že celkové výdavky NOS v Európe vo výške 90 miliónov dolárov ročne prevyšujú ročný rozpočet ESĽP, ktorý predstavuje asi 70 miliónov dolárov.

Za druhé, nové postupy zavedené v roku 2012 umožňujú mimovládnym organizáciám zúčastniť sa na výberovom konaní na sudcov ESĽP. Môžu navrhovať kandidátov a lobovať za ich zvolenie. Ako ukazuje správa, využili to pri viacerých príležitostiach.

A nakoniec, od sudcov sa nevyžaduje, aby mali akékoľvek skúsenosti z takejto pozície. Asi 51 zo 100 sudcov, ktorí zasadali na ESĽP od roku 2009, nikdy predtým nerobili sudcov ani súdnych úradníkov. V skutočnosti boli často aktivistami v oblasti ľudských práv, pracujúcimi pre Sorosa alebo pre niektorú z jeho čelných organizácií.

Sudcovia nesudcovia

Ide o štrukturálnu slabinu, ktorá ovplyvňuje aj medzinárodné súdy pre vojnové zločiny. To znamená, že ľudia môžu disponovať súdnou mocou, na ktorú, fakticky neboli vyškolení a dokonca nemusia byť ani právnikmi, ale radšej politickými aktivistami.

Výsledkom je, že sudcovia, ktorí zasadajú v týchto orgánoch, sa nesprávajú tak, ako by sa sudcovia mali. Úlohou sudcu je povedať to, čo hovorí zákon a nie to, čo si o zákone myslí. Nanešťastie, to je presne to, čo sudcovia ESĽP a nových medzinárodných súdnych dvorov robia. Takýto justičný aktivizmus je výsmechom zásad práva.

Je to paródia, pretože oblasti, v ktorých sudcovia ESĽP vykonávajú svoj súdny aktivizmus sú práve najcitlivejšími politickými otázkami. Záležitosťami, o ktorých by mali rozhodovať politici zvolení do parlamentu, alebo v referende, a nie elitná kasta aktivistov.

Dôveryhodnosť v troskách

Medzi tieto oblasti patrí sloboda prejavu, právo na azyl, práva LGBT, podmienky zadržania, práva menšín a podobne. Svoju slobodu pri tvorbe zákona využívajú sudcovia ESĽP v rozpore s pôvodným zámerom Dohovoru  (o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pozn. red.), ktorého cieľom bolo chrániť ľudí a ich rodiny pred aroganciou vládnej moci. Súd teraz trávi väčšinu času tým, že požaduje viac štátnej moci pre tú alebo onú módnu („prebudenú“) záležitosť.

George Soros je už dlho napádaný za jeho nadmerný politický vplyv, ktorý si kúpil za svoj gigantický majetok, najmä v postkomunistickej Východnej Európe. Správa Európskeho centra pre právo a spravodlivosť je jednou z prvých udalostí, keď bol korupčný účinok tejto moci svedomito identifikovaný a zdokumentovaný s rešpektom voči najvyššiemu orgánu na ochranu ľudských práv v Európe – ESĽP.

To doteraz nepoprelo žiadne skutočnosti popísané v materiály a tieto fakty do značnej miery ani nemôžu byť zapierané, pretože prišli zo samotnej ESĽP. A jej dôveryhodnosť ako nezávislého súdneho orgánu je teraz v troskách.

Zdroj: hlavnydennik.sk / rt.com

Články súvisiace s tematikou pôsobenia mimovládok, progresivistickej justície a tiež s tematikou slobody slova, ktorú mimovládne organizácie a liberálna propaganda v poslednej dobe čoraz častejšie ohrozujú svojim totalitným zmýšľaním, perzekúciou názorových oponentov a snahou indoktrinovať jeden "správny" názor:

 


Program rádia

  • Bez programu

Zaujímavosti