Štefan Harabin o žalostnom obraze niektorých slovenských diplomatov

03.09.2018 | 12:21
  0
Sudca Najvyššieho súdu a súčasný prezidentský kandidát pripomenul novému slovenskému veľvyslancovi v USA, že jeho úlohou je v prvom rade reprezentovať vlastný štát.

Ivan Korčok, ktorý bude novým veľvyslancom Slovenska v USA bude vraj podľa jeho slov presadzovať v USA aj záujmy EÚ. Ako k tomu Ivan Korčok prišiel? Vo Washingtone (ako aj v mnohých iných štátoch sveta) je zriadená diplomatická misia EÚ. Na služby pána Korčoka v USA naozaj nie je EÚ odkázaná. Pracuje tam minimálne 30 dobre vybraných a pravdepodobne aj skúsenejších profesionálnych diplomatov z viacerých štátov EÚ a niekoľko desiatok ľudí ďalšieho personálu misie.

Je niečo iné spolupracovať s misiou EÚ v USA, ak je to nevyhnutné, ale je niečo úplne iné a závažnejšie ak slovenský veľvyslanec v USA prehlási, že bude aktívne hájiť záujmy EÚ (na strane EÚ) vo vzťahu medzi USA a EÚ. Pripomeniem, že Ivan Korčok sa pritom nemá stať ani veľvyslancom Slovenska v jednom z členských štátov EÚ, ale veľvyslancom v USA, ktoré nie sú členom EÚ. Tieto fakty nemožno ľubovoľne krútiť.

Viedenský dohovor

Bude Ivan Korčok napríklad, ako tvrdí, presadzovať elimináciu alebo adekvátnu odpoveď EÚ na možné sankcie USA voči EÚ, bude riešiť otázky hospodárskych vzťahov medzi EÚ a USA, dodávok plynu, či  zavedenia ciel na výrobky alebo otázky vízovej politiky EÚ, migrácie a ďalšie? Ak to skúsi, rýchlo tým prekročí úlohy diplomatickej misie SR vo vzájomných vzťahoch medzi SR a USA a môže sa možno dočkať aj upozornenia orgánov USA. A my chceme mať s USA tiež priateľské a korektné vzťahy.

Prečo nebude pán Korčok presadzovať napríklad aj záujmy V4, alebo SEI (Stredoeurópskej iniciatívy), alebo CEFTA (Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode), CERN (Európskeho centra pre jadrový výskum), alebo ďalších medzinárodných organizácií, kde Slovensko je, ale USA nie sú členom? Má na druhej strane veľvyslanec USA na Slovensku rovnako presadzovať voči Slovensku napríklad pozície NAFTA (Severoamerická dohoda o voľnom obchode), kde Slovensko nie je členom? Určite nie. Pritom Slovensko chce mať svoje vzťahy aj s Kanadou aj s Mexikom, ktoré sú členmi uvedenej dohody.

Viedenský dohovor o diplomatických stykoch z roku 1964 nie nadarmo uvádza limity práce diplomatickej misie v otázkach vzájomných dvojstranných vzťahov voči štátu, v ktorom má pôsobiť. To je jedna zo základných dohôd o medzinárodných vzťahoch štátov sveta medzi sebou, to sú právne záväzky.

Prvoradý záujem SR

Opakujem, veľvyslanec SR vo Washingtone je v prvom rade povinný presadzovať úlohy v dvojstranných vzťahoch medzi SR a USA. Pán Korčok si nemôže dovoľovať pre médiá prehlásenia, že bude v USA zastupovať záujmy EÚ. Možno si to myslí preto, že viac rokov pôsobil v Bruseli. To ale nie je jeho úlohou v USA. Ak to nechápe, je to zlé, pretože vo svojej práci sa nebude sústreďovať výlučne na presadzovanie záujmov Slovenska, ale chce svoju pozornosť vedome deliť medzi záujmy SR voči USA a záujmy EÚ voči USA.

Pán Korčok nereprezentuje v USA Európsku úniu a Brusel, ale výlučne náš štát. Záujmy Slovenska musí veľvyslanec presadzovať vo všetkej svojej činnosti, aj voči iným štátom aj organizáciám, s ktorými sa v USA stretne. Alebo tomu máme rozumieť tak, že keď bol pán Korčok veľvyslancom SR v Bruseli, presadzoval tam záujmy EÚ, pretože, ako hovorí, v konečnom dôsledku tým chráni aj záujmy Slovenskej republiky? Veď je to hlúposť. Tu treba povedať, že EÚ a SR, napriek nášmu členstvu v tejto medzinárodnej organizácii a mnohým spoločným aktivitám, neznamená, že je to isté.

Slovenská republika nerovná sa EÚ, sme suverénny štát a máme svoje vlastné záujmy, ktoré nie sú vždy rovnaké ako záujmy EÚ. Je priepastný a zásadný rozdiel medzi medzinárodnou organizáciou a suverénnym štátom ako plnohodnotných subjektom medzinárodného práva. Suverénne štáty na medzinárodnú organizáciu, ktorá vznikne tak, že si ju štáty sami založia, delegujú iba dočasne a iba časť svojich práv za účelom lepšieho riešenia spoločných záujmov.

Nad suverénnym štátom niet na svete žiadnej vyššej autority alebo sily, ktorá ho riadi. To by mali chápať všetci diplomati, inak môže mať Slovensko z tejto strany aj problémy. Reálny svet sa však samozrejme od teórie práva líši kvôli potrebe vzájomných vzťahov, ekonomickej a hospodárskej previazanosti štátov a ďalších faktorov. Prakticky žiaden štát nie je úplne nezávislý. To všetci vieme, ale nemení to nič na právnej podstate jeho najvyššej suverenity.
 
Pojem právny štát 

Pán Korčok sa pre médiá vyjadril okrem iného aj v tom zmysle, že on je diplomat a nie politik a rozlišuje medzi diplomaciou, politikou a vnútornou politikou. Ak si naši diplomati myslia, že ich sa politika Slovenska netýka, že oni s tým nemajú nič spoločné, že oni sú iba nezávislí odborníci, tak nepoznajú ani základné definície postavenia diplomatov v medzinárodných vzťahoch a práve. Na vysvetlenie. Štát je politickou formou organizácie spoločnosti.

Moderná medzinárodná teória štátu a práva rozoznáva zásadný rozdiel medzi demokraciou, kde sa na riadení štátu podieľajú všetci občania a medzi diktátorským režimom, kde sú potlačované ľudské práva, slobody a politický pluralizmus. Aj pojem „právny štát“ je pre pochopenie tejto otázky dôležitý. Znamená, že vzťah medzi občanom a štátom je vymedzený pomocou práva, ktoré stanovuje pravidlá správania sa štátnych orgánov a občanov v štáte. V právnom štáte sa musia dodržiavať princípy demokracie.

Moc je nástrojom na presadzovanie politických záujmov. Prostredníctvom volieb politických strán vláda získava legitímnu politickú moc. Vláda ako vrcholný výkonný orgán v štáte má právo vykonávať svoju výkonnú moc smerom do vnútra štátu a smerom do zahraničia. Vonkajšou funkciou štátu je aj diplomacia.
 
Štátna moc sa rovná politickej moci

Podľa medzinárodného práva verejného rozoznávame vnútorné orgány štátu pre medzinárodné styky, napríklad hlava štátu, vláda a ministerstvo zahraničných vecí a zahraničné orgány štátu pre medzinárodné styky, teda diplomatické misie, veľvyslanectvá, stále misie pri medzinárodných organizáciách, konzulárne úrady a podobne. Podľa povahy prác, ktoré „zahraničné“ štátne orgány pre medzinárodné styky vykonávajú, ide o orgány diplomatické a orgány nediplomatické. Rozdiel je v tom, že iba diplomatickým orgánom pri vykonávaní politických funkcií priznáva medzinárodné právo tzv. zastupiteľský charakter a patria im osobitné výsady a imunity.

Nediplomatické orgány, ktoré nevykonávajú politické funkcie, napríklad konzuláty, majú obmedzenejšie výsady a imunity. Podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961 (vstúpil do platnosti v r. 1964) je poverenou osobou vysielajúcim štátom s diplomatickou funkciou iba osoba vedúceho diplomatickej misie, teda osoba veľvyslanca. Ostatné posty v rámci diplomatickej misie v zahraničí nie sú politickými funkciami, ale sú pomocnými (profesionálnymi) diplomatickými, administratívnymi a technickými funkciami.

Vo voľbách získaná politická moc sa stáva legitímnou a štátna moc v demokracii znamená politickú moc. Reprezentantom štátnej moci v zahraničí je veľvyslanec, resp. vedúci diplomatickej misie. Pretože štátna moc sa rovná politická moc, veľvyslanec ako reprezentant štátnej moci v zahraničí je politickou funkciou. Je to realita, ktorú netreba chápať pejoratívne a odmietavo.
 
Nominácia ľudí spriaznených s vládou

Podstata výkonu funkcie veľvyslanca je v tom, že ide o verejnú politickú funkciu. Nemá to nič spoločné s profesionalizáciou výkonu zahraničnej štátnej služby, s profesionalitou, odbornosťou diplomata. Diplomati si nemôžu myslieť, že sú iba nezávislými odborníkmi, profesionálmi, ktorých sa politika štátu netýka, oni len odborne pracujú a štát využíva ich odbornosť.

Veľvyslanci sú v službách štátu, v jeho politických službách. Odbornú prácu vykonáva zväčša administratívny diplomatický a iný aparát úradníkov misie. Navyše „profesionálny“ okrem toho môže, ale nemusí vždy v tomto kontexte znamenať „najvhodnejší“. Dôležité sú osobnostné schopnosti nominanta napĺňať a dôsledne presadzovať zahraničnopolitické záujmy vlády. Z tohto dôvodu nie je a ani nemôže byť veľvyslanec nezávislý. Zahraničie ho vníma nie ako nezávislého úradníka, ale ako reprezentanta vlády, ktorá je momentálne pri moci.

Veľvyslanec je politickým reprezentantom štátu v krajine pôsobenia. Môže vládu zaväzovať a prijímať pre štát plnenia. Skutočnosť, že veľvyslancom nemusí byť iba profesionálny diplomat, potvrdzuje i prax v mnohých iných demokratických krajinách v zahraničí. Je to samozrejmosť, o ktorej nikto ani nediskutuje. Ako jeden z dobrých príkladov možno uviesť práve USA, ktoré na posty veľvyslancov často menujú mnoho podnikateľov a ľudí inak spriaznených s vládou a nikto nepochybuje o vysokej profesionalite ich aparátu zahraničnej služby. Vždy však ide o politických reprezentantov štátu.

Ministerstvo zahraničných vecí nie je vyňaté z vlády a politiky štátu. Aj jeho úradníci sa musia v tomto smere vzdelávať. Moje právne vysvetlenia k týmto otázkam nie sú silou mocou o slovíčkach, alebo o nepochopení, čo chcel pán Korčok v médiách povedať, ako to naozaj myslel. V intenciách napísaného mu želám mnoho úspechov. Podobné prejavy však považujem za žalostný obraz prílišného sebavedomia niektorých kariérnych diplomatov, ktorí sa asi necítia ničím povinní voči vlastnému štátu, ale vžívajú sa vo svojich predstavách do pozícií akoby od politiky štátu nezávislých „internacionálnych“ odborníkov alebo dokonca predstaviteľov iných štátov a organizácií a nie výlučne reprezentantov Slovenskej republiky.

To je len jeden z mnohých očividných problémov, ktoré bude potrebné v našej zahraničnej politike naprávať.

Zdroj: extraplus.sk


Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti