Sudca Okresného súdu v Poprade Miroslav Radačovský rozhodol v kauze sporných pozemkov v katastri obce Veľký Slavkov a uznal vlastnícke práva Jánovi Francovi, ktorý sa o vlastníctvo sporil s anjelsky dobrým prezidentom Andrejom Kiskom. Ak ste čakali nejakú sebareflexiu prezidenta alebo aspoň zahrané očistné predstavenie, zbytočne. Naopak. Chápadlá z prezidentského paláca poklepkali po ramene svoje hlásne trúby a tie sa obuli... do sudcu.
Bojová zástava
Dovolil si totiž po pojednávaní povedať svoj názor. Po pojednávaní, nie pred pojednávaním! Okrem zdôvodnenia rozsudku sudca Radačovský povedal, že keby on sám bol prezidentom republiky a ktorýkoľvek sudca by zistil všetky skutočnosti a súvislosti tak ako on, vzdá sa funkcie prezidenta republiky, nebude sa uchádzať o žiadnu inú politickú funkciu a odíde do štátu, kde sa cíti dobre, napríklad do Spojených štátov amerických alebo Izraela... (Možno mal povedať iné dva štáty, dotkol sa však nekritizovateľných.)
Bojovú zástavu okamžite vztýčili sudkyňa Najvyššieho súdu a Elena Berthotyová a sudca Špecializovaného súdu Ján Hrubala, členovia združenia sudcov Za otvorenú justíciu a nechali sa počuť, že sudca nemá právo v takomto type sporu morálne posudzovať účastníka konania bez ohľadu na to, či je prezidentom alebo radovým občanom.
V tejto súvislosti stojí za zmienku, že o nestrannosti a nezaujatosti samotného združenia Za otvorenú justíciu vypovedá zloženie jeho tzv. konzultačnej rady, kde sú aj známe postavičky z mimovládnych organizácií, ktoré presne vedia, podľa akých nôt sa má na Slovensku tancovať ‒ nechýba riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Marek Kapusta, Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky, Eva Kováčechová, advokátka spolupracujúca s Via Iuris, či Zuzana Wienk, riaditeľka Aliancie Fair-play a dlhodobo tiež Ján Mazák, momentálny právny poradca Kisku.
Prezidentská kancelária išla ešte ďalej a „rozmýšľa, ako bude ďalej postupovať, vzhľadom na sudcovu zjavnú zaujatosť a nenávisť voči prezidentovi, ktorého nepochopiteľne napadol, čím poškodil aj rozhodnutie pozitívne pre rodinu pána Franca“. Dobrý anjel zrazu nedokáže zakryť súcit s rodinou podvedeného. Dokonca má toľko empatie, že vraví, že vlastne sú podvedení obaja...
Štát smrdí od hlavy
Minister spravodlivosti Gábor Gál už avizuje, že preskúma vyjadrenia sudcu Miroslava Radačovského a posúdi, či jeho slová na adresu hlavy štátu nie sú dôvodom na podanie disciplinárneho návrhu. Spravodlivosť má byť predsa slepá a republiku si nejakými súdnymi rozhodnutiami a následnými vyjadreniami rozvracať nedáme! Hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Zuzana Drobová uviedla, že vystupovanie sudcu Radačovského voči najvyššiemu ústavnému činiteľovi považuje za nepatričné.
Vážení, treba si uvedomiť, že nie je podstatné, čo najvyšší ústavný činiteľ spravil, na čom sa možno vedome podieľal, ani to, že sú tu indície, naznačujúce prezidentovu (nevedomu? spoluprácu s pozemkovou mafiou pod Tatrami! A že sudcovi Radačovskému chodili anonymné listy s vyhrážkami, že ak chce dožiť svoj život, tak nech dá ruky preč od prípadu pána prezidenta a pozemkov pod Tatrami? Veď to je predsa dôkaz, že je zaujatý, nie? V Abusrdistane určite.
Predstavme si situáciu, že sudca odsúdi vraha na 25 rokov a po vynesení rozsudku povie svoj názor, že na základe toho, čo zistil zo spisu, sa nečuduje pozostalým, že sa boja o svoj život. To by asi nikto nespochybňoval sudcu, nikto by sa tým ani nezaoberal. Sudca Radačovský nespravil nič iné, len povedal niečo, čo malo svoje opodstatnenie na základe informácií, ktoré vedel zo spisu.
Prípad pozemku Veľký Slavkov je priam učebnicovým príkladom podvodu poukazujúcim na praktiky organizovaného zločinu. Pozemok zdedil MUDr. Ján Franc v roku 1998 po svojom otcovi. Tak ako otec ho aj on naďalej na základe riadnej zmluvy prenajímal poľnohospodárskemu družstvu z obce Mlynica. Pozemok nikdy nepredal, čiže ďalší vlastníci sa k nemu nemohli dostať inak ako podvodom a teda protizákonne.
Lukratívna lokalita
V roku 1999 vzniká firma Agras, s. r. o., dnes už neexistuje, a privlastní si pozemok pána Franca. Vraj vydržaním, čo je hlúposť, nakoľko pán Franc pozemok vedome vlastnil a prenajímal ho družstvu z Mlynice. Navyše nadobúdateľ porušil hneď prvé pravidlo pri vydržaní nehnuteľnosti: nemohol mať dobrú vieru (ako predpoklad oprávnenej držby), teda presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Oprávnená držba sa musí opierať o právny titul (formálne správny, neplatný či domnelý) a súčasne musí byť poctivá v zmysle existencie dobrej viery držiteľa.
Ešte v tom istom roku firma Agras, s. r. o. predala pozemok Júliusovi Sirockému a ten ho už po šiestich dňoch „vlastníctva“ posunul obchodníkovi s úrokmi, dnes prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Budúci dobrý anjel a prezident SR kúpil pozemok o rozlohe 1,2 hektára za 54 tisíc slovenských korún a nejaké drobné. Dnes je z pasienkov (asi iba náhodou) lukratívna lokalita. A náš padlý anjel nás opäť presviedča, že on nič, on muzikant. Bože, no tak bol naivný, no a čo? A že šikovný obchodník také chyby nerobí? No tak si skrátka len nevšimol, že v kúpnej zmluve k predmetnému pozemku chýba číslo listu vlastníctva. Rovnako vierohodné, ako keď národ srdcervúco pred rokom presviedčal, že v žiadnom prípade nie je daňovým podvodníkom...
Kde chýba súdnosť, prídu súdy
„Je to úľava, pretože kdekoľvek sme išli, nás odbili. Celá táto záležitosť je jeden veľký podvod, v ktorom sa ešte ďalšie vyšetrovanie bude viesť,“ zhodnotil verdikt súdu podvedený Ján Franc. Hm... Lenže Andrej Kiska sa asi bude súdiť ďalej. Ak by mal trochu súdnosti, uznal by dlh voči Sirockému vo výške dnes necelých 2.000 eur a čušal by ako voš pod chrastou. Už aj predseda vlády Peter Pellegrini sa vyjadril, že si vyžiada od SIS správu o podozreniach z existencie pozemkovej mafie v podtatranskej oblasti.
Dúfajme, že sa podarí rozmotať klbko podvodov s prepisovaním pozemkov a ich predajom solventným klientom a potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenia z organizovania organizovaného zločinu prezidentom Slovenskej republiky Andrejom Kiskom, resp. minimálne jeho prepojenia na organizovaný zločin.
Zdá sa, že dobrý anjel si verí. Napokon v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 venovanej 100. výročiu vzniku Československej republiky, Andrej Kiska povedal, že Masarykovo „Nebát se a nekrást!“ platilo vždy a platí aj dnes. Ja k tomu pridám citát Masarykovho syna Jana, ktorý k tejto kauze určite patrí tiež: „Pravda zvíťazí, ale dá to fušku.“
Zdroj: extraplus.sk
