Žilinka stopol stíhanie Petra Brhela. Korunný svedok ho nepresvedčil

Generálny prokurátor zrušil uznesenie vyšetrovateľky NAKA, ktorá obvinila Petra Brhela. Brata oligarchu Jozefa Brhela. Generálny prokurátor Maroš Žilinka o tom informoval na sociálnej sieti.

Podľa jeho statusu uznesenie „vyšetrovateľky NAKA zo dňa 29. januára 2021 v časti, ktorým vzniesla obvinenie P. B. pre zločin prijímania úplatku“ zrušil ešte 12. októbra. Oficiálne však Žilinka reagoval až 23. októbra.

Automaticky zrušil aj uznesenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry z apríla, ktorý zamietol sťažnosť Petra Brhela voči obvineniu. Generálny prokurátor prikázal vyšetrovateľke NAKA, aby o veci znovu konala a rozhodla.

Žilinka vysvetľuje, že „po preskúmaní veci dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na trestné stíhanie obvineného pre skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie a to pre absenciu dôkazov, ktoré by dôvodnosť vzneseného obvinenia potvrdzovali a ktoré by vo svojom súhrne umožňovali urobiť úsudok o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorá je alfou a omegou zákonnosti v demokratickej spoločnosti, zo strany obvineného P. B.“

Petra Brhela polícia zadržala v januári. Vtedy sa jeho dcéra sťažovala na priebeh akcie, pri ktorom bola aj jej stará mama. Polícia zásah vyhodnotila ako správny a čistý, neskôr policajti vysvetľovali, že pri akcii museli brať do úvahy, že v dome mal Brhel niekoľko loveckých zbraní.

Brhel bol zadržaný a obvinený v rámci akcie Mýtnik. Podľa polície mal Brhel zobrať 10-tisícový úplatok od exriaditeľa sekcie ekonomiky Finančnej správy Martina Fleischera.

Bola to desatina zo stotisícového úplatku, ktorým si prešovský podnikateľ mal zaistiť u funkcionárov Finančnej správy, že si daňový a colný úrad od neho prenajme administratívno-skladové priestory.

A takto to opisuje aj Žilinka: „Vznesenie obvinenia a trestné stíhanie P. B. v danej veci, ktoré spočívalo zjednodušene v tom, že ‚obvinený P. B. mal od Ing. M. F. prijať sumu 10 000 eur, o ktorej vedel, že pochádza z nelegálne získaných zdrojov‘ bolo založené na jedinom usvedčujúcom dôkaze, ktorým bola svedecká výpoveď Ing. M. F., ktorému bolo vyšetrovateľkou PZ s predchádzajúcim súhlasom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry dočasne odložené vznesenie obvinenia. Tento tzv. korunný svedok vo svojich viacerých výpovediach uvádzal diametrálne odlišné dôvody odovzdania obálky s peniazmi obvinenému P. B., keď raz mal byť tým dôvodom ‚príspevok na voľby‘ a druhý raz ‚bližšie nešpecifikovaný nájom‘, ktorý podstatný rozpor logickým a vierohodným spôsobom nevysvetlil“.

V kauze figuruje aj bývalý šéf finančnej správy František Imrecze, či šéf kriminálneho úradu finančiarov Ľudovít Makó. Žilinka upozorňuje že rozpor v tvrdeniach korunného svedka sa týkal aj okolnosti, ako podľa vlastného rozhodnutia rozdelil úplatok 30-tisíc eur.

Fleischer mal totiž peniaze deliť. Desaťtisíc mal dostať aj Makó a ďalších desaťtisíc aj Imrecze. Tí to však odmietajú, rovnako ako Brhel. Ten odmieta aj možnosť, že by peniaze zobral len preto, že boli určené pre jeho brata – Jozefa Brhela. Ten bol tiež zadržaný v rámci akcie Mýtnik a je vo väzbe.

„Výpoveď tohto tzv. korunného svedka v podstatných okolnostiach je tak vo vzťahu k osobe P. B. nielen sporná, ale naviac je osamotená, keď nie je podporená ani žiadnymi inými dôkazmi, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili záver o tom, že konkrétna osoba mohla spáchať trestný čin. Navyše tento svedok sám potvrdil, že P. B., ktorému mal odovzdať obálku s peniazmi, lebo nezastihol jeho brata, od neho žiadne peniaze nepýtal, neboli súčasťou nijakej dohody a nemal žiadnu vedomosť ani prehľad o tom, o akú aktivitu ide, čo objektívne dokazuje, že ak by aj P. B. prevzal od Ing. M. F. peňažné prostriedky pôvodne určené pre jeho brata (čo obaja popierajú), nemal vedomosť o tom, že tieto získal Ing. M. F. ako úplatok, v dôsledku čoho v jeho prípade absentovala a doposiaľ absentuje aj subjektívna stránka skutkovej podstaty stíhaného trestného činu prijímania úplatku, vyžadujúca úmyselné zavinenie. Vznesenie obvinenia P. B. tak bolo predčasné,“ zdôvodňuje generálny prokurátor. A dodáva, že tak bol porušený zákon v neprospech obvineného Petra Brhela.

„Trestné stíhanie založené na výpovedi jediného tzv. korunného svedka poskytujúceho pomoc pri odhaľovaní trestnej činnosti výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody, vyžaduje od konajúcich orgánov osobitnú obozretnosť. V danom prípade tomu tak žiaľ nebolo. Ide o ukážkový príklad nedôvodného trestného stíhania len na základe výpovede spolupracujúcej osoby, ktorá nebola podporená ďalšími dôkazmi. Takéto procesné postupy považujem za škodlivé a v konečnom dôsledku aj vrhajúce tieň na inak zákonnú činnosť orgánov činných v trestnom konaní," zdôraznil Žilinka.

Harabin: Žilinka postupoval správne

Prebiehajúcu diskusiu v smere pozbavenia právomoci generálneho prokurátora vypustením ustanovenia § 363 ods. 1 z Trestného poriadku považujem za typicky účelovú s primitívnymi politickými pohnútkami, tvrdí exminister spravodlivosti Štefa Harabin v odpovedi na otázky Hlavného Denníka.

„Generálny prokurátor Žilinka v kauze Petra Brhela postupoval bez najmenších pochybnosti správne, keď aplikoval ustanovenie § 363 ods. 1 Trestného poriadku. A zrušil jeho obvinenie pre nesplnenie zákonných podmienok na trestné stíhanie.“

Píše nám do redakcie Hlavného denníka v odpovediach na naše otázky exper na súdnictvo a právo Štefan Harabin. Jeho vyjadrenie citujeme v kompletnom znení.

„Včasným rozhodnutím (Žilinka – pozn. red. HD.) zabránil tomu, aby v budúcnosti bol obvinený oslobodený na podklade nezákonne vykonaných dôkazov. Resp. nezákonného postupu, ktoré viedlo k obvineniu Petra Brhela,“ píše v liste redakcii HD Štefan Harabin a pokračuje.

Ide aj o naše peniaze

„Zároveň ochránil slovenských občanov od toho, že pri dlhoročne trvajúcom súdnom konaní (napríklad 7-10 rokov, čo je u nás už dnes bežnou realitou), by po oslobodení museli zo svojich daní uhradiť oveľa väčšiu škodu. Vačšiu, než je tá, ktorá mu už vznikla väzbou a nezákonným stíhaním v období 29. januára do 23. októbra 2021 a ktorú si určite bude uplatňovať.“

„V tomto štádiu trestného konania je prokurátor v pozícii dominus litis, teda disponuje sporom a je povinný zaujímať stanovisko k prebiehajúcemu trestnému stíhaniu. Pretože má kontrolno-dozorujúcu pozíciu k procesným úkonom vyšetrovateľa.“

Žilinka koná v rámci svojich povinností

„Pokiaľ v danom prípade dozorujúci prokurátor zjavne nezákonnosti v konaní vyšetrovateľa neodstránil, bolo zákonnou povinnosťou, aby tak učinil generálny prokurátor postupom v zmysle § 363 ods. 1 Trestného poriadku.“

„Prebiehajúcu diskusiu v smere pozbavenia právomoci generálneho prokurátora vypustením ustanovenia § 363 ods. 1 z Trestného poriadku považujem za typicky účelovú s primitívnymi politickými pohnútkami.“

„Ak by proces kontroly postupu generálneho prokurátora aj po jeho prípadnom pochybení bol inšpirovaný potrebami nastolenia nespochybniteľnej zákonnosti, nič nebráni zákonodarcom zaviesť do Trestného poriadku inštitút súkromnej obžaloby. Ten som ako minister spravodlivosti predložil ešte v roku 2007 do vlády v rámci noviel trestných kódexov. Konanie o ktorých bolo prerušené pre odpor Kaliňáka a SMERU.“

Riešenie existuje v depozitoch Úradu vlády SR

„Tento legislatívny materiál sa nachádza v depozície úradu vlády a na ministerstve spravodlivosti.“

„Spomínaný procesný inštitút umožňuje poškodenému (obeť trestnej činnosti) podať trestnú obžalobu namiesto prokurátora, pokiaľ tento tak nechce učiniť napríklad z politických dôvodov.“

„A ak sa v riadnom trestno-súdnom procese (po ingerencii súdov: okresný, krajský, prípadne i najvyšší) právoplatným spôsobom rozhodne, že došlo k spáchaniu trestnej činnosti a generálny prokurátor ju odmietol obžalovať, taký generálny prokurátor by si musel zbaliť kufre a odísť z úradu na druhý deň,“ končí svoje odpovede na otázky Hlavného Denníka doktor Štefan Harabin.

Zdroj: pravda.sk / hlavnydennik.sk