Spojenci politických mimovládok 2: korporácie a médiá

21.08.2019 | 19:15 V sérii článkov sa venujeme spojencom politických mimovládok.

Korporácie dodávajú mimovládnemu sektoru financie (dôležitý nástroj sú tu 2 % z dane) a samé zavádzajú politiky pre inklúziu menšín či podporujú LGBT agendu. Veľmi dôležitým spojencom sú médiá hlavného prúdu, v ktorých majú politické mimovládky veľmi pozitívny obraz a nevyskytol sa takmer žiadny prípad, kedy by médiá ako Aktuality, SME či Denník N šli s politickými mimovládkami do polemiky. Zároveň popisujeme aj personálne či majetkové prepojenia niektorých dôležitých médií na politické mimovládky, resp. ich sponzorov.

Táto séria článkov bola podkladom pre piatu reláciu cyklu Politické mimovládky. Celú reláciu si môžete vypočuť v archíve Slobodného vysielača.

Články v sérii:

Spojenci politických mimovládok 1: úvod, materské organizácie a zahraničné ambasády
• Spojenci politických mimovládok 2: korporácie a médiá
• Spojenci politických mimovládok 3: Európska únia, umelci a akademici
• Spojenci politických mimovládok 4: politici a preberanie moci

Korporácie

Aj keď u nás to možno ešte nie je všeobecne známe, čoraz väčšie množstvo nadnárodných korporácií a známych značiek sa verejne otvorene stavia za ochranu istých hodnôt. Tieto hodnoty majú blízko k ideológii, ktorú presadzujú aj politické mimovládky. Súvisia s diverzitou, multikulturalizmom a ochranou menšín. Ochrana opačného typu hodnôt sa u týchto firiem prakticky nevyskytuje.

Ako jeden príklad si môžeme ukázať článok „Dúhový PRIDE v Bratislave podporia známe značky“ z roku 2018 z Hospodárskych novín. Organizátormi tejto akcie sú Dúhový PRIDE Bratislava ako samostatné občianske združenie založené Queer Leaders Forum a Iniciatívou Inakosť. Oba tieto subjekty financovala aj Nadácia otvorenej spoločnosti. (Dúhový pride v roku 2018 získal aj podporu z verejných zdrojov – z grantovej schémy ministerstva kultúry.)

Riaditeľ iniciatívy Inakosť Martin Macko v tomto článku povedal:

„Firmy si aj na Slovensku čím ďalej viac uvedomujú, že majú zamestnancov a aj zákazníkov z radov LGBT komunity. V posledných dvoch rokoch nás začali samé aj iniciatívne oslovovať. Ide väčšinou o spoločnosti, ktoré už majú zabehnutú spoluprácu s podobnými podujatiami v zahraničí alebo v nich pôsobia LGBT zamestnanecké skupiny. (...)

Dúhový PRIDE Bratislava je najvýznamnejším podujatím zameraným na LGBT komunitu. Podľa celoslovenského LGBT prieskumu 2017 ho pozná vyše 85 % LGBT ľudí a aj tí, ktorí sa na ňom nezúčastňujú, priamo určite sledujú dianie okolo neho. Z tohto pohľadu má pre firmy do budúcna veľký potenciál, ktorý dnes určite nie je naplnený.“

Článok v HN ďalej uvádza: „V prípade niektorých značiek môžeme hovoriť o dlhodobej spolupráci. Existujú napríklad firmy, ktoré podporujú Dúhový PRIDE od začiatku. Ako príklad uviedol Martin Macko spoločnosť IBM na Slovensku, kde vznikla LGBT zamestnanecká skupina už v roku 2008 a na PRIDE sa vraj zúčastňujú od prvého ročníka, ktorý bol v roku 2010. Pridali sa k nim aj skupiny zo spoločností Dell, Lenovo, Accenture a pod. ‚Spolupráca s IBM prerástla v tomto roku aj do finančnej podpory festivalu,‘ dopĺňa informácie Macko.“

„Spoločnosti, ktoré sa rozhodnú podporovať LGBT majú vždy vnútorné politiky podpory rozmanitosti a rovnosti. Často v nich existujú LGBT zamestnanecké skupiny.“

Vo svete sa za LGBT hodnoty stavajú okrem iných aj tieto známe značky: Apple, Google, Microsoft, Coca cola, AT&T, Levi’s, Adidas, Intel, Spotify, Converse, Skittles, Dove, Starbucks, Oreo, Nike, Coca Cola, Intel, Apple, UPS, Deloitte, Nike, Lexus, Ernst & Young, MasterCard.

Obchodný tlak na firmy bez inkluzívnych politík

Human Rights Campaign, najväčšia organizácia podporujúca LGBT loby v USA, má tiež podporu mnohých korporácií. V roku 2016 vydala príručku kupujúceho, teda hodnotenie značiek podľa toho, či a do akej miery podporujú inklúziu LGBT ľudí.

Podľa uvedenej metodológie sa pre každú firmu vypracovával tzv. Corporate Equality Index, ktorý odráža, do akej miery majú dané firmy vo svojich firemných politikách zapracované procesy inklúzie LGBT ľudí. Absencia špecifických procesov pritom neznamená, že v danej firme sú LGBT ľudia diskriminovaní – to HRC ani nehodnotila.

HRC zhodnotila Corporate Equality Index pre 851 firiem. Tie, ktoré dopadli v ich hodnotení dobre, svietia v zozname zelenou farbou. Naopak, názvy tých, ktoré boli vyhodnotené ako nedostatočne inkluzívne, bijú do očí červenou farbou.

Takéto postupy vytvárajú na firmy, ktoré chcú byť na trhu úspešné, tlak. Buď sa prispôsobia ideologickému trendu a zapracujú politiky podľa predstáv HRC či iných aktivistických skupín, alebo im bude hroziť prepad tržieb.

Zoznam „spoločensky nezodpovedných“ firiem, je možné použiť v napr. rôznych kampaniach na bojkot tovarov a služieb od týchto firiem. Ak sa do týchto kampaní zapojí značná časť tu popisovanej siete, môžu byť veľmi efektívne. Kľúčovým spojencom sú tu, samozrejme, médiá.

Politiky diverzity a multikulturalizmu

LGBT agenda nie je jediným príkladom ideologizácie biznisu. Príkladom podobných politík sú multikulturalizačné opatrenia.

Google má napríklad podstránku diversity.google.com, každý rok vydáva správu o diverzite, má pozíciu globálneho riaditeľa pre diverzitu a pod.

Ešte lepším prípadom je výrobca mikročipov Intel. V roku 2015 si Intel stanovil cieľ, aby do roku 2020 dosiahol „plnú reprezentáciu“ menšín a žien medzi americkými zamestnancami. Tento cieľ sa im podarilo naplniť už v roku 2018.

V propagačnom videu zamestnanci Intelu priamo hovoria: „Diverzita nie je niečo, čo sa dosiahne zo dňa na deň. Alebo samé od seba.“

Po skonštatovaní, že svoj cieľ v rámci USA dosiahli už o 2 roky skôr, ako plánovali, entuziasticky vyhlasujú: „Ešte sme neskončili. Zďaleka. Naopak, iba začíname. Sme rozhodnutí, viac ako kedykoľvek, zabezpečiť inkluzívnu kultúru v celom Inteli. Celosvetovo.“

Takéto multikulturalizačné politiky sú de facto rasistické, lebo zamestnancov posudzujú nie podľa ich pracovných výkonov a individuálnych kvalít, ale podľa príslušnosti k rase či etnickej skupine.

Nadácia Pontis priekopníkom diverzitných firemných politík aj u nás

U nás Nadácia Pontis len v roku 2019 rozbehla stránku Charta diverzity (myšlienka sa datuje už od roku 2017). Tento projekt má podporu Európskej komisie. Podľa Charty diverzity je dôležité rešpektovať a oceňovať diverzitu, čo sa týka pohlavia, rodu, rasy, sexuálnej orientácie, veku, atď.

Projekt propaguje diverzitu vo firmách všeobecne, organizuje Deň diverzity a iné podujatia ako odborné semináre, biznis raňajky, slávnostné podpisy charty diverzity, výročné fóra, téme sa venuje v rámci galavečera Via bona Slovakia, kde udeľuje aj cenu orientovanú na túto tému a pod.

Zaujímavosťou je, že k Charte môžu pristúpiť aj orgány verejnej moci, resp. verejnoprávne inštitúcie. Učinili tak napr. už Ekonomická univerzita v Bratislave či Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Spoločná ideológia pomáha aj biznisu

Pokiaľ je sektor korporácií, ktoré razia rovnaké alebo podobné ideologické kroky, dostatočne veľký, je aj z obchodného hľadiska výhodné byť jeho súčasťou. Ak ste v sieti, máte niečo, čo vás spája a zároveň sa s ostatnými zúčastnenými firmami zúčastňujete na spoločných akciách a máte spoločné projekty.

Naopak, firmy, ktoré sa nechcú k tomuto prúdu pripojiť, prídu o príležitosť získavať renomé a kontakty na takýchto fórach a môžu sa objaviť aj v „čiernych listinách“ rôznych organizácií, ktoré vyhodnocujú naplnenie politík „spoločenskej zodpovednosti“ (napr. vyššie uvedená príručka kupujúceho HRC).

Nadnárodné korporácie financujú politické mimovládky na Slovensku

Aj keď politické mimovládky na Slovensku často otvorene tvrdia, že reprezentujú občiansku spoločnosť, veľkú časť financií dostávajú práve od nadnárodných korporácií.

Uvádzame len niektorých firemných darcov nadácie Pontis podľa ich výročných správ: Accenture, Allen & Overy Bratislava, s.r.o., Asecco Solution a.s., AXA a.s., BOSH Robert s.r.o., DELL s.r.o., DM Drogerie Markt s.r.o., Heineken Slovensko a.s., Hewlett – Packard s.r.o., Honeywell s.r.o., KIA Motors Slovakia s.r.o., Lenovo (Slovakia) s.r.o., LIDL a.s., PCA Peugeot Slovensko a.s., Poisťovňa Slovenskej Sporiteľne a.s., PricewaterhouseCoopers Slovensko s.r.o., Ringier Axel Springer a.s., SAMSUNG Electronics Slovakia, s.r.o., Slovak Telekom, a.s., Slovenské elektrárne, a.s.

Je potrebné si uvedomiť aj to, že za podporou tohto typu je obvykle dlhoročná spolupráca (ako ukazuje pohľad do histórie výročných správ). Pri dlhoročných pracovných vzťahoch vznikajú vzťahy aj osobné.

Následkom toho sa na tieto korporácie môže nadácia Pontis s veľkou pravdepodobnosťou spoľahnúť a získať ich podporu aj v iných veciach, napr. výmena informácií, dodanie služieb pro bono, odporučenie kontaktov a pod.

A to z veľkej miery práve vďaka tomu, že politické mimovládky vynakladajú veľa prostriedkov na charitatívne účely. Korporácie potom pomoc politickým mimovládkam prezentujú ako filantropickú činnosť a zlepšujú si tým svoju reputáciu.

Politické mimovládky a korporácie – obojstranne výhodná spolupráca

Nadácia Pontis organizuje aj Business Leaders Forum, ktoré združuje firmy, „ktoré sa zaväzujú byť lídrami v presadzovaní princípov zodpovedného podnikania“ (zdroj). Okrem toho udeľuje rôzne ceny pre podnikateľov, hneď v niekoľkých kategóriách: Zodpovedná veľká firma, Skvelý zamestnávateľ, Férový hráč na trhu atď.

Samotné BLF na svojej stránke uvádza „hlavné prínosy zodpovedného podnikania pre firmu“, pričom hneď na prvom mieste je „zvýšenie predaja (zisku) – vďaka ponuke zodpovedných produktov a služieb a lepšej reputácii“. Na druhom je „zvýšenie príťažlivosti pre investorov – lepší prístup ku kapitálu“.

Súčasťou BLF je už mnoho vplyvných firiem a stále pribúdajú nové. Len tento rok sa doň napr. pridala spoločnosť O2. Jej hovorkyňa zdôraznila: „Osobitné miesto majú u nás projekty šíriace hodnoty, v ktoré aj my veríme, ako sú sloboda, demokracia, ľudské práva. V rámci dlhodobého projektu 17. november preto kladieme špeciálny dôraz na neustále pripomínanie slobody.“

Nie je možné poprieť, že za peniaze veľkých korporácií je financovaných mnoho dobrých projektov pre komunity. Príkladmi sú projekty ako Dobrá krajina či Naše mesto. Na druhej strane má „spoločensky zodpovedné“ podnikanie často aj ideologický rozmer, ako vyplýva z vyššie uvedených faktov.

Spolupráca medzi politickými mimovládkami a biznisovým sektorom je obojstranne výhodná. Firmám dodáva pozitívnu reputáciu a členstvo v prestížnej sieti „spoločensky zodpovedných firiem“, väčšiu šancu získať ocenenia, ako aj kontakty v rámci rôznych fór.

Naopak, firmy, ktoré sa do tejto siete nepripoja, sú znevýhodnené: majú menšiu šancu získať kontakty, ocenenia a môžu byť cieľmi negatívnych kampaní akcentujúcich nedostatok „spoločenskej zodpovednosti“ (rôzne bojkoty a pod.).

Médiá

Prepojenie politických mimovládok na médiá hlavného prúdu je možné ukázať na príklade Aktualít, denníka SME a (najvýraznejšie) Denníka N. Všetky štatistiky uvádzané v tejto sekcii sú aktuálne ku dňu písania tohto článku, teda máju 2019.

Aktuality

Portál aktuality.sk je najnavštevovanejším spravodajským webovým portálom; tlačenú podobu toto médium nemá.

Jeho vlastníkom je multimediálny vydavateľský dom Ringier Axel Springer SK, a. s. Od roku 2010 je Ringier Axel Springer SK súčasťou mediálnej skupiny Ringier Axel Springer Media AG, ktorá je tiež aktívna v Poľsku, Srbsku a Maďarsku. Sídlo má vo Švajčiarsku.

Do portfólia patria okrem Aktualít aj ženský magazín Diva.sk, mamičkovský portál Najmama.sk, technologický magazín Živé.sk, športový portál Šport.sk a európsky urban hub Noizz.sk. Súčasťou vydavateľstva sú aj ďalšie významné produkty ako Azet.sk, donášková služba Bistro.sk či komunitný portál Pokec a ďalšie.

Firma, ktorá vlastní aktuality.sk, je dlhodobým donorom a partnerom Nadácie Pontis. Medzi podporovateľmi je Ringier uvedený už v roku 2007. V roku 2011 bol spustený projekt Srdce pre deti, ktorého režijné náklady hradí Ringier. Od roku 2014 je Ringier vedený ako firma, ktorá Pontisu poskytuje 2 % z dane (od roku 2014 zatiaľ každý rok).

Denník SME

Denník SME je druhým najnavštevovanejším spravodajským webovým portálom (po aktuality.sk). Je najpredávanejším nebulvárnym denníkom (po Novom čase a Plus jeden deň).

Vlastnícka štruktúra vydavateľstva Petit Press, ktoré denník vydáva, je nasledovná:

• Prvá slovenská investičná skupina – 57,5 %,
• Penta – 39,5 %,
• Alexej Fulmek – 3 %.

Skutočnosť, že SME je vlastnené sčasti Pentou, sa často uvádza kritikmi SME ako dôvod, prečo má byť SME neobjektívne médium. Novinári zo SME sa však vyjadrujú o Pente kriticky, napr. Zuzana Kepplová v tomto komentári.

Podobne v dokumente Neverili SME hovorí šéfredaktorka Beáta Balogová (okolo 34:00) o tom, že motív Penty na kúpu SME bol asi „mocenský“. Ďalej hovorí: „Nemáme ilúziu, oni nekupovali médiá preto, že chceli byť dobrým vlastníkom médií. Vidíme, čo oni robia s tými médiami, ktoré vlastnia“.

A Jakub Filo, zástupca šéfredaktorky, ju doplní, že „Chvalabohu sa ich podarilo vlastne vytlačiť do tej pozície 40 %, kde proste na základe tej akcionárskej zmluvy, ktorá je platná, majú už minimálny vplyv.“

Na druhej strane sa nedá povedať, že väčšinový vlastník vydavateľstva by bol apolitický. PSIS totiž napríklad v kampani do eurovolieb 2019 podporila kandidujúcu koalíciu Progresívne Slovensko – Spolu sumou 15-tisíc eur (čo tvorilo asi 14 % celkového financovania kampane; PSIS sa stala najväčším firemným darcom PS spolu na danú kampaň).

SME v kľúčovom momente pomohol George Soros

Prepojenie na politické mimovládky má aj najmenší vlastník Petit Pressu, Alexej Fulmek. Vo svojich spomienkach „35 obrazov zo života SME“ popisuje epizódu, ako denníku SME v 90. rokoch pomohol George Soros.

V roku 1995 dve veľké štátom vlastnené tlačiarne odmietli tlačiť denník SME, zrejme z politických dôvodov (aj keď oficiálne tvrdili, že ide o hospodárske dôvody). Denník sa preto musel 8 mesiacov tlačiť v Komárne (miesto Bratislavy) a odtiaľ rozvážať na distribúciu po celom Slovensku.

SME si vďaka pôžičke od Media Development Loan Fund, organizácii podporujúcej nezávislú žurnalistiku v postkomunistických krajinách, vybudovalo dve vlastné tlačiarne – v Bratislave a Košiciach. SME boli prvými novinami, ktoré dostali pôžičku od MDLF, ktorú Fulmek dohadoval priamo s Georgom Sorosom v New Yorku.
Fulmek píše, že táto prvá pôžička bola kľúčová:

„Obe tieto investície [dve tlačiarne] boli kľúčové pre rozvoj nášho vydavateľstva a pre prosperitu a efektivitu nášho podnikania. Vďaka nim sa náš biznis stal ziskovým a obe tlačiarne používame dodnes.“

Fulmek píše, že prvá pôžička musela prísť veľmi rýchlo (čo aj prišla) pre potreby prežitia SME. SME ju vrátilo ešte pred dátumom splatnosti. SME neskôr získalo aj ďalšie dve pôžičky od MDLF.

Alexej Fulmek je v súčasnosti členom správnej rady tejto organizácie, ktorá sa medzičasom premenovala na Media Development Investment Fund.

Sorosove Open Society Foundations sú jedným z investorov do MDIF.

Denník N

Denník N má spomedzi vplyvnejších slovenských médií najzjavnejšie väzby na sektor politických mimovládok, nemá však až takú veľkú čítanosť. Nevystupuje medzi prvými piatimi najpredávanejšími tlačenými denníkmi a na webe je až na 19. mieste.

Denník N vlastnia z 51 % šiesti majitelia Esetu; zvyšných 49 % vlastnia zakladatelia a členovia redakcie. Miroslav Trnka, spolumajiteľ Esetu, má vlastnú politickú mimovládku – Nadáciu Zastavme korupciu. Nadácia Esetu podporuje aj iné politické mimovládky (viac o politických aktivitách Esetu).

Väzba na politické mimovládky sa prejavuje aj v zložení redakčnej rady Denníka N. Nenašli sme na stránke Denníka N aktuálne zloženie redakčnej rady, ale zo starších správ ho možno vyčítať.

V roku 2015 boli v redakčnej rade:

• Martin Bútora – Inštitút pre verejné otázky, Nadácia Milana Šimečku,
• Péter Hunčík – psychiater, Transparency International,
• Zora Jaurová – súčasná podpredsedníčka Progresívneho Slovenska (v roku 2017 odstúpila z redakčnej rady),
• Michal Kaščák – hlavný organizátor festivalu Pohoda, bol v správnej rade fondu Dobrá krajina (projekt Nadácie Pontis),
• Eva Kovačechová – dlhoročná právnička VIA IURIS,
• Michal Meško – zakladateľ siete kníhkupectiev Martinus, na Progresívne Slovensko prispel 68 000 €,
• Martin M. Šimečka – Nadácia Charty 77

Siete investigatívnych žurnalistov

Nadácia otvorenej spoločnosti spolu s inými nadáciami a americkou vládou pomáha financovať sieť „nezávislých“ investigatívnych médií po celom svete. Medzi zastrešujúce organizácie patria:

• Organized Crime and Corruption Reporting Project

- Projekt prepája 45 investigatívnych centier v 34 krajinách.
- Medzi podporovateľmi uvádza aj: Open Society Foundations, Rockefeller Brothers Fund, United States Agency for International Development, U.S. State Department Bureau of Democracy (oddelenie demokracie ministerstva zahraničných vecí USA).
- Na svojej stránke sa chváli tým, že na základe jeho vplyvu prišlo na celom svete o post 45 vplyvných ľudí, vrátane prezidenta a premiéra, či realizovali sa viac ako 330 verejných výziev od občianskych, verejných alebo medzinárodných organizácií.
- Konkrétne, za rok 2017 mal príjmy 4 571 239 $, z čoho priamo americká vláda prispela 2 068 693 $ (45 %), súkromné nadácie 2 327 573 $ (51 %) a len 174 973 $ (4 %) tvoria príspevky od jednotlivcov a vlastné príjmy. Za rok 2016 bol tento pomer 83 % americká vláda, 12 % súkromné nadácie a 5 % jednotlivci a vlastné príjmy.

• Global Investigative Journalism Network

- Medzi sponzormi a podporovateľmi uvádza aj: Open Society Foundations, Ford Foundation, Konrad-Adenauer Stiftung, Google.
- Na stránke sme nenašli výročné správy, ktoré by umožnili určiť presné sumy. Predpokladáme podobnú štruktúru financovania ako v prípade OCCRP, resp. politických mimovládok všeobecne: malý podiel drobných darov od jednotlivcov.

• The International Consortium of Investigative Journalists
- Združuje 249 investigatívnych žurnalistov z viac ako 90 krajín a území.
- Medzi donormi za roky 2018 – 2019 uvádzajú aj Open Society Foundations či Ford Foundation. Drvivá väčšina príjmov za rok 2018 išla z inštitucionálnych grantov; malí donori (pod 1 000 dolárov) tvorili menej ako 2 % príjmov.

• The Journalism Development Network

- Na stránke neuvádza svoje financovanie.
- Prevádzkuje však vyššie uvedený projekt OCCRP.
- Medzi podporovateľmi uvádza aj Open Society Foundations a USAID. Je súčasťou siete GIJN (uvedené vyššie).

• International Center for Journalists

- Pracovalo s viac ako 140 000 novinármi zo 180 krajín.
- Medzi sponzormi za rok 2018 uvádza aj: Google, Facebook, Bank of America, National Endowment for Democracy, USAID či United States Department of State (ministerstvo zahraničných vecí USA).
- Podieľa sa aj na deklarovanom boji proti dezinformáciám, napr. podporilo projekt, ktorý identifikoval nepravdivé tvrdenia na sociálnych sieťach pred voľbami v Keni a Zimbabwe, čím „zabezpečil, že voliči dostali včasné a presné informácie v reálnom čase“.

Nosná časť financovania týchto „nezávislých“ sietí pochádza od donorských organizácií financovaných oligarchami, ako napr. Nadácia otvorenej spoločnosti; v prípade projektu OCCRP dokonca priamo od vlády USA.

Zdroje príjmov, sú, samozrejme, diverzifikované a organizácie si zarábajú aj vlastnými službami a drobnými darmi od bežných ľudí, tie však tvoria minimálnu časť ich príjmov.

Okrem zastrešujúcich medzinárodných organizácií vznikajú centrá investigatívneho žurnalizmu na lokálnej (národnej) úrovni. V Česku existuje České centrum pro investigativní žurnalistiku, ktoré ako partnerov uvádza OCCRP, ICIJ aj GIJN. Na jeho stránke sme nenašli výročné správy, ktoré by nám umožnili zistiť presnú štruktúru financovania, avšak za finančnú podporu ďakuje aj Open Society Foundations.

U nás bolo začiatkom roka 2019 zriadené Investigatívne centrum Jána Kuciaka, ktoré bolo podporené grantom od The Journalism Development Network, ktoré je súčasťou vyššie uvedenej siete. Bližšie sme financovanie centra v tomto článku.

Obsah z národných centier je preložený do angličtiny a publikovaný na weboch medzinárodných partnerov, odkiaľ ho potom preberajú vplyvné svetové médiá.

Oligarchami platení investigatívni žurnalisti – za koho kopú?

Hlavnou náplňou skúmania týchto investigatívnych novinárov je skúmanie prepojení vládnej moci a organizovaného zločinu, odhaľovanie korupcie či dokonca analýza uniknutých dokumentov z daňových rajov.

Svoje dáta spravidla zverejňujú v čo najväčšej úplnosti, bezplatne („open source journalism“) a umožňujú iným subjektom ich výstupy preberať. To rozhodne možno oceniť, rovnako ako aj ich transparentnosť, čo sa týka financovania.

Na druhej strane, pokiaľ sú takéto informácie zhromažďované disproporčne ohľadom istého typu politických subjektov, môžu byť ľahko zneužité na mocenský boj. Uveďme si ako príklad činnosť čerstvo zriadeného Investigatívneho centra Jána Kuciaka.

Od svojho vzniku do času písania tohto článku (máj 2019) publikovalo ICJK 7 článkov:

• Ruskí špióni v Limbachu
• Antonina Vadalu odpočúvala aj florentská polícia: Na Slovensku ma rešpektujú už 20 rokov
• Šéf Penty sa snaží vysvetliť svoju komunikáciu s Kočnerom. Nedarí sa mu to
• Ruská práčka značky Troika
• Kokaínoví kovboji
• Ako zomreli Ján a Martina
• Zrodení z chaosu: Ako mafie ovládli Slovensko

Tri články hovoria o prepojení Roberta Fica na Antonina Vadalu, dva kritizujú Rusko (jeden tunelovanie štátneho rozpočtu, druhý aktivitu údajných ruských špiónov), jeden popisuje vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a jeden je o Jaroslavovi Haščákovi a Pente. Päť zo siedmich článkov teda jasne brojí proti politickým súperom Georga Sorosa.

Ide, samozrejme, zatiaľ len o malú vzorku činnosti, avšak aj činnosť ICJK na Facebooku sa nesie prakticky v rovnakom duchu. Predpokladáme skôr, že publikovanie ICJK v smere tejto jednostrannosti bude pokračovať.

Ak organizácie financované subjektmi zastávajúcimi isté politické postoje zaplatia organizácie novinárov, ktorí následne zhromažďujú informácie kritizujúce či diskreditujúce ich politických oponentov, ťažko to označiť za objektívnu a nezávislú žurnalistiku.

Netvrdíme pritom, že by novinári prijímali priamo pokyny od Georga Sorosa či iných oligarchov. Predpokladám, že veľká časť (zrejme väčšina) z nich to robí z presvedčenia a v dobrej viere. Deformácia prostredia však spočíva v tom, že novinári skúmajúci isté skutočnosti sú zvýhodnení práve tým, že dostávajú granty od oligarchov.

Novinári, ktorí by sa zameriavali na iné témy (napr. skúmanie toho, ako nadnárodná oligarchia zasahuje do politiky cez pôsobenie mimovládnych organizácií), by zrejme grant nedostali. Výsledkom je pomerne jednostranný obraz sveta, ktorý tak v médiách vzniká.

Objektivita médií – jednoduchá otázka

Objektivita médií sa dá overiť jednou jednoduchou otázkou. Dokážete si vybaviť, kedy niektoré z vyššie uvedených médií písalo o politických mimovládkach kriticky? Nehovoríme, že im musia venovať až takú podrobnú kritiku ako my (hoci hlavné kľúčové tézy by vznášať mali), ale či si spomeniete, že by k nim smerovali aspoň nejaké kritické vyjadrenia.

Naša skúsenosť je skôr opačná. Hlavnoprúdové médiá k politickým mimovládkam pristupujú obvykle nekriticky, až ospravedlňujúco a opačné názory prakticky nezaznievajú.

Peknou ukážkou tohto prístupu bolo, keď na prvé výročie vraždy Jána Kuciaka vyšli na aktuality.sk rozhovory s tromi predstaviteľmi sektora politických mimovládok – Jurajom Šeligom, Michalom Vašečkom a Jánom Orlovským. Niektoré tvrdenia boli vyslovene nepravdivé.

Reagovali sme na to napísaním textu, kde sme vecne popísali nedostatky ich vyjadrení a vykreslili širší kontext. Článok bol ponúknutý Aktualitám do rubriky Politická aréna, ktorý je určený práve na takéto polemiky. Aktuality vôbec nereagovali, taktiež nereagovali SME ani Pravda, preto článok vyšiel na Hrote (podrobnejšie tento prípad popisujeme).

Podobne, keď bolo zriadené ICJK, písali o tom SME, omediach.com, Denník N aj Hospodárske noviny. Ani jedno z týchto médií neinformovalo o pozadí financovania ICJK. Prehliadli skutočnosť, že štartovacie financie mu poslala organizácia, ktorá dostáva milióny dolárov priamo od americkej vlády – čo je konflikt záujmov.

Iné médiá majú iných vlastníkov

V tomto texte nemáme priestor detailne rozoberať vlastníctvo všetkých médií na Slovensku. Rozhodne však netvrdíme, že vlastníci všetkých médií majú na sektor politických mimovládok prepojenia.

Niektoré médiá sú vlastnené aj lokálnymi podnikateľmi či oligarchami (napr. Hospodárske noviny vlastní Andrej Babiš, denník Pravda vlastnia českí podnikatelia Michal Voráček a Ivo Valenta, denník Nový čas vlastní Anton Siekel z Istrokapitálu a pod.).

Na druhej strane je zjavné, že politické mimovládky majú medzi médiami vplyvných spojencov. Okrem vlastníckych prepojení je dôležitá hlavne ideologická blízkosť.

To znamená, že kampane, ktoré politické mimovládky organizujú, bývajú často propagované v médiách hlavného prúdu, ich predstavitelia dostávajú priestor na šírenie svojich myšlienok bez dostatočnej oponentúry a pod.

Subjekty s iným politickým presvedčením sú v tomto smere znevýhodnené.

Pozn. InfoVojna: Pre kompletný zoznam odkazov a hyperlinkov odporúčame kliknúť priamo na stránku uvedenú v zdroji pod článkom.

Zdroj: hrot.info


Zaujímavosti