Po tejto pandémii kombinovanej s končiacou sa globalizáciou a nespravodlivým mechanizmom rozdeľovania zdrojov, ktorý tu je nastavený posledných 30 rokov, nebude svet už nikdy rovnaký ako pred tým. Tvrdí to ekonóm Marián Vitkovič v rozhovore pre Denník S. Od opatrení, ktoré prijme vláda v najbližších týždňoch bude závisieť budúcnosť slovenskej ekonomiky. Po pandémii nás vraj čaká prepad HDP dvakrát väčší ako po kríze v roku 2008.
Ako sa opatrenia proti šíreniu koronavírusu odrazia na globálnej ekonomike? Bude to horšie ako pri kríze v roku 2008?
Určite to bude horšie, pretože sa tu kombinujú dva efekty, jedným z nich je slabá konjunktúra, ktorú založili centrálne banky v roku 2008 alebo 2012, 2016. Akonáhle pritiahli finančné šróby, tak trhy okamžite padali, takže nakoniec to vždy zase uvoľnili a napráskali kopu voľných peňazí, ktoré tiekli tým najbohatším do finančného sektora. Išli do veľkej emisie veľmi slabých alebo veľmi málo zhodnotiteľných korporátnych dlhopisov a teraz sa to všetko spojilo vlastne už pred pandémiou (koronavírusu). Príznaky boli jasné. Kapitálové trhy boli umelo na maximách a teraz sa všetky tieto efekty zrátajú s touto krízou, ktorá je samozrejme seriózna a má len ťažko predpovedateľný koniec.
Zráta sa celková hospodárska politika po roku 2008 a zráta sa s tým od roku 1995 globalizácia, ktorá sa končí. Všetky tieto efekty, keď si vynásobíte, tak HDP globálne klesne o takých 12 až 14 %. Momentálne aj americké investičné banky stále dúfajú, že sa to otočí takzvane do písmena „V“, ako hovoril pán Kažimír, ale to je podľa mňa úplná blbosť. Nič sa tak skoro neotočí. Keď sme tu mali v roku 2009 globálny prepad HDP nejakých 5 %, tak teraz to bude hocijako cez 10 %.
Takže to bude podľa vás dvojnásobný prepad HDP v globále v porovnaní s tým, čo sa stalo po kríze z roku 2008?
Bude to viac ako dvojnásobný prepad. Záleží od toho, aké opatrenia vlády príjmu. Už ani nejde o centrálne banky, pretože tie len tlačia peniaze. Európska centrálna banka (ECB) pri momentálnej bilancii 4,7 bilióna eur vytlačí ďalších 800 miliárd a do toho ešte otvorí okno na odkupovanie dlhopisov všetkého druhu vrátane zmeniek, dokonca podnikových a korporátnych emisií za 3 bilióny eur, čo je úplne smiešne, ale komu to pomôže? Nikomu. Nerovnosť vo svete je za posledných 30 rokov extrémna.
Garancie zatiaľ smerujú voči podnikovému sektoru, aby neprepúšťal, pretože istý čas nebude vyrábať, tak aby mal na splácanie úverov. Odloženie splátok nepomôže. Najskôr sa dožijeme toho, že sa budú v menších dávkach distribuovať medzi ľudí peniaze vo forme „helikoptérového cashu“, pretože inak by došlo k sociálnym výbuchom nielen v USA, ale aj v Európe a inde.
Ktoré odvetvia budú najviac trpieť?
Všetky odvetvia. Momentálne sa môžu „vytešovať“ potravinári alebo výrobcovia respirátorov, rúšok alebo napríklad domácej elektroniky, ale to je len prechodný stav. Ľuďom totiž raz dôjdu peniaze, pokiaľ vlády neprijmú opatrenia, ktoré povedú priamo k distribúcii voľných peňazí aspoň v obmedzenom množstve medzi všetkých, či už slabšie zarábajúcich alebo tých, čo platia alebo aj neplatia dane.
Pre tých, čo sú v USA pod 50-tisíc dolárov príjmu za rok, sa budú neistota a negatívne efekty znásobovať. Nejde už len o úplné prepadnutie kapitálových trhov, na ktoré sú naviazané rôzne dôchodkové piliere a podobné súkromné nezmysly.
Hlavne sa stane, že globálna nekoordinovanosť napriek kapitálovej globalizácii kapitálu, ktorá tu bola 40 rokov, povedie k totálnemu nacionalizmu, pokiaľ ide o prijímanie vlastných opatrení na úkor iných, aby sa domáce vlády nejako uchránili. A po druhé, nikto nebude vidieť koniec tohto marazmu, pretože pandémia mutuje a nezmizne hneď. Môže sa vrátiť v slabších alebo silnejších formách. Opatrenia prijaté na Slovensku z hygienického hľadiska alebo hľadiska sociálnej dištancie neboli zlé, ale sme súčasťou globalizovaného sveta.
Ako sa opatrenia vlády podpíšu na slovenskej ekonomike? Bude slovenská ekonomika veľmi trpieť?
Pokiaľ sa neprijmú úplne iné a zásadné opatrenia, tak slovenská ekonomika bude neskutočne trpieť, pretože to, čo doteraz prijala vláda (Petra Pellegriniho), to boli len také formálne nezmysly. Treba nastoliť nový fiškálny systém v ekonomike. Ten, ktorý je tu teraz, je nespravodlivý a neefektívny. Samozrejme, že nemôže vláda bezbreho sľubovať peniaze všetkým podnikateľom, malým, stredným, veľkým. Musí tam byť nejaký limit, návratná pomoc pri objektívnych problémoch s prevádzkou kvôli pandémii. Táto pomoc by sa mala však fixovať napríklad na to, koľko daný podnikateľ zaplatil v minulosti daní, odvodov, DPHčky z trojročného priemeru. Inak by potom mohol každý natŕčať ruky a to je z hľadiska ekonomiky neefektívne do budúcnosti.
Podľa mňa tá fáza jednoznačne prejde do toho, že všetky vlády vo svete, napokon aj tá slovenská, budú musieť prejsť do fázy, že uvoľnia aspoň dva transfery takzvaných voľných alebo, ak chcete, helikoptérových peňazí. To je jednoznačné. Oni sa to snažia udržať aj z globálneho hľadiska, aby nekrachol globálny obchod.
Podľa mňa sa to vykryštalizuje v najbližších dvoch týždňoch. V závislosti od tempa šírenia alebo utlmenia pandémie sa to bude upresňovať. Každopádne, po tejto pandémii kombinovanej s končiacou sa globalizáciou a nespravodlivým mechanizmom rozdeľovania zdrojov, ktorý tu je nastavený posledných 30 rokov, nebude svet už nikdy rovnaký ako predtým.
Ako sa teda zmení svet globálnej ekonomiky po tejto pandémii?
Podľa mňa sa dožijeme úplne nových konceptov hospodárskej politiky. Podporovať stále korporátnu sféru odkupovaním dlhopisov, garantovaním úverov alebo poskytovanie úverov bankám za záporné úroky, to už naozaj ničomu nepomôže.
Je teda podľa vás pandémia koronavírusu začiatkom konca globalizácie ako takej?
Ja by som povedal, že keby koronavírus neprišiel, tak by sa tie veci museli aj tak vymyslieť inak, pretože to aj tak všetko smerovalo k tomuto záveru.
Čo by mala slovenská vláda podľa vás spraviť, aby čo najviac zmiernila dopady šírenia koronavírusu na slovenskú ekonomiku?
Najmä by mala konať veľmi rýchlo. Musela by si uvedomiť, že v konečnom dôsledku budeme dotlačení k niečomu podobnému ako rakúska vláda, ktorá na 3 mesiace prijala garanciu mzdy na 90 % čistej do priemernej mzdy 1700 eur, 85 % do 2685 eur a 80 % nad 5370 eur. Samozrejme, že by to bolo potrebné prepočítať na naše reálne čísla a mzdy. Vláda by si mala uvedomiť, že celá hospodárska transformácia bola uskutočnená na úkor obyčajných občanov a bežných zamestnancov, ktorí mali vždy väčšiu produktivitu než platy, to vieme všetci.
Vláda by si mala uvedomiť, že Slovensko je jedna z mála krajín, ktorá v dnešnej bilancii ECB má ešte stále prebytok voči eurosystému vo výške 12,3 miliardy eur. Pričom Belgicko, Grécko, Taliansko, Španielsko, Lotyšsko, Francúzsko, Rakúsko, Portugalsko sú deficitné. My sme asi štvrtí alebo piati po Nemecku, ktorí majú ešte prebytok okrem Luxemburska, čo je finančné centrum Holandska, Fínska. Vláda by si mala uvedomiť, že keď niekto, kto sedí v centrálnej banke, zase umožní to, že sa bude pomáhať z tých 3 biliónov eur vládam a korporátnym podnikom v eurozóne podľa kapitálového kľúča, tak ten kľúč sa môže posunúť a zase dostanú najviac Francúzi a podobne deficitné štáty.
A ak sa to stane?
Ak sa to stane, tak potom už naozaj nemáme suverénnych predstaviteľov v ECB, ktorí by povedali: „Vážení stačilo, nebolo to dobré.“ Ľudia ako guvernér SNB, ktorí berú 25-tisíc eurové platy by si mali konečne uvedomiť, že peniaze si treba pýtať od Európskej únie, Európskej centrálnej banky (ECB). Minimálne to, čo nám patrí a čo tam máme nakumulované. Treba prestať zavádzať verejnosť a zavolať do médií ľudí, ktorí nepatria medzi mainstreamové opice, ktoré tu budú trepať sprostosti od biológie až po ekonomiku také, že keby som mal reagovať každú chvíľu, tak by som musel rozbiť internet.
Nebude to jednoduché. Teraz sú potrebné najmä maximálne hygienické opatrenia, sociálny dištanc, izolácia najbližšie dva, tri týždne a dovoz ochranného zdravotníckeho materiálu, ktorý nemáme. Treba sa pripraviť na to, že ekonomický prepad v prípade takej ekonomiky akou je Slovensko, bude ohromujúci. Boli sme totiž síce oslavovaní ako exportní šampióni, že všetko vyvážame, všetko dovážame, ale neviem na čo vlastne. Bude to mať ešte väčší dopad ako vo veľkých krajinách. V Spojených štátoch skočil počet nezamestnaných o 3 milióny, v Kanade o pol milióna v Nemecku o 3 milióny. Samotní Nemci, IFO inštitút odhaduje pokles HDP Nemecka o 7,2 až 20,6 % tento rok. Všetko v závislosti od dĺžky pandémie a od toho, kedy sa hospodársky život podarí aspoň trošku reštartovať. Napriek tomu, že konjunktúra nebude silnejšia, pretože bola slabá už pred vírusom, napríklad v automobilovom priemysle. To je jednoznačné.
Výroba sa v automobilkách zastavila už aj v susednom Česku, kde Škodovka zatvorila závody zatiaľ do začiatku apríla. Slovenská ekonomika je do veľkej miery závislá od automobilového priemyslu a nový minister hospodárstva Richard Sulík očakáva prepad ekonomiky o 5 až 10 %. Ako to vidíte vy v prípade Slovenska, keď globálny prepad HDP predpokladáte na úrovni cez 10 %?
Nechcem byť zlý prorok, ale pokiaľ sa pandémia nielen u nás, ale aj v hlavných svetových ekonomikách neupokojí, tak podľa môjho názoru budú slovenské čísla na hranici prepadu 15 % HDP. Bodaj by nie, ale to záleží na tom, či vláda, nech už je hocijaká, dokáže do dvoch týždňov sformulovať nejakú zrozumiteľnú hospodársku politiku a pochopí okrem iného to, že musí byť rýchla, efektívna a spravodlivá v pomoci tým najpotrebnejším aj vo vyjednávaní s korporátnym sektorom. Nie každému dať všetko. To si ani každý nezaslúži. Navyše ani nemusí byť perspektívny pre budúcnosť. Nemôže každý robiť všetko, ako si to niektorí v globalizácii predstavujú.
Hlavne chcem povedať, že sa treba oslobodiť od mantry svetového exportu a zamerať sa na to, čo sa dá urobiť pre domáce ekonomiky. Je také otrepané hovoriť, že infraštruktúrne projekty, ale nemyslím tým len diaľnice a letiská. Sú rôzne iné sektory a tu nejde len o nájomné byty, ale aj úpravu stavebnej infraštruktúry, modernizácia kanalizácie, vodovodov a rôzne iné projekty, kde môžete využiť domáce odvetvia priemyslu aj subdodávateľov, ktorí by mohli mať nejaké väčšie výpadky.
Treba teda rátať s výrazným zhoršením ekonomickej situácie aj na Slovensku…
Každopádne treba rátať s tým, že pri rastúcej nezamestnanosti môže dôjsť k sociálnym výbuchom a nepokojom. Minimálne mesiac pred tým, než by nejaké takéto náznaky vznikli, treba mať pripravené krízové rezervy, ktoré si treba pýtať od inštitúcií, ktorých sme účastní a vždy sme viacej prispievali, ako sme dostávali. Budeme sa musieť trošku postarať sami o seba. Globálnu ekonomiku nezmeníme a nebudeme hlavný hráč, ale treba vidieť aspoň rok dopredu. Ja mám veľkú obavu, aj keď posielam veľkého smajla, ale myslím si, že na to na Slovensku mozgy zatiaľ nemáme z toho, čo sa tu prezentuje. Odhadovaný prepad HDP na Slovensku bude pri hornej hranici 15 %.
Akú očakávate koncom roka nezamestnanosť? Kde sa bude najviac prepúšťat?
Všeobecne to budú služby a rôzne odvetvia, ktoré sa považujú za nejaké moderné, pretože tie sú fixované na dopyt lepšie zarábajúcich ľudí. Ide o rôzne obslužné centrá, globálne servisné služby, finančný sektor, poisťovne budú mať problémy, pretože prídu veľké nároky na poistky. Bude sa musieť rokovať o podobe druhého piliera a veľmi bude trpieť ekonomika vo väčších mestách, ako sú Bratislava, Nitra, Trnava, Žilina, Košice a podobne.
Nemám obavy o slušne riadené priemyselné podniky. Tie môžu na čas aj zastaviť výrobu, ale pokiaľ viem, tak slovenské podniky nie sú nejak extra preúverované. Takisto však budú potrebovať štátnu pomoc, keďže ide o podniky, ktoré zamestnávajú tisícky ľudí. Predpokladám, že tam bude snaha im pomôcť. Nemám obavy, že oni na to doplatia najviac, ale som presvedčený, že na to doplatia tie terciárne, sekundárne sektory vo väčších mestských centrách.
Takže práve menší podnikatelia a živnostníci…
Zaiste, ale tým sa dá pomôcť, pretože ich nároky na nejakú dočasnú pomoc nebudú extrémne, keď to spočítate. Navyše sa nedá platiť všetkým všetko, ako som povedal. Bude treba zohľadniť, koľko odviedli štátu, koľko zamestnávajú ľudí a tak ďalej, to sa všetko dá veľmi pekne vyčísliť. Nemyslím si, že toto bude ten hlavný problém.
Musíme trochu veriť aj v svetovú koordináciu, že sa podarí tú pandémiu zastaviť, pretože to je exogénny (vonkajší) faktor, ktorý nevieme úplne presne vyčítať, aj keď sú na to isté modely. Každopádne to logicky zasiahlo centrá tej najväčšej produktivity vo svete aj regionálne v rámci štátov, ako je to napríklad v USA štát New York.
Čo sa teda dá v tejto chvíli robiť, aby sa globálna ekonomika čo najskôr pozviechala?
Nie je to teraz nejaký nacionalizmus, to vôbec nie, ale naozaj si myslím, že treba politiku robiť viac smerom dovnútra aj pre takéto prípady a pre horšie časy. Treba, ale zásadne, prekopať daňový a finančný systém, pretože ten je na Slovensku postavený na hlavu, a treba sa zamýšľať nad tým, ako môžeme ako členský štát EÚ prispieť k zmene politiky na európskej úrovni v Európskej komisii, poprípade v Európskej centrálnej banke. Podľa mňa sa tieto dve inštitúcie správajú nekompetentne. Vyložene nekompetentne. Idú v tom, v čom išli od gréckej krízy v roku 2012. Stále idú v tých istých tvrdošijných šľapajách a vôbec nechápu, že neustále nalievanie peňazí na finančné trhy alebo do finančného sektoru ničomu nepomôže. Toto sa nedá robiť do nekonečna a ľudia budú stále viac vystresovaní a izolovaní.
V tejto situácii je to pochopiteľný psychologický faktor. Keby vláda mala premyslené návrhy a konštrukty, ktoré nebudú vychádzať z tých tradičných nezmyslov, aké doteraz čítame. Keď som si prečítal tých 42 opatrení, tak to je stále to isté dokola. To reálne nedá ekonomike žiaden švung, pokiaľ bude na totálnom dne. Takto sa uvažovať ďalej nedá.
Môže sa stať, že ľudia nebudú schopní splácať hypotéky, a tým dôjde na Slovensku k prepadu cien nehnuteľností?
To je na Slovensku trochu problém, pretože minimálne tretinu bytov a nehnuteľností majú ľudia nakúpených ako investíciu. Špekulujú s nimi, prenajímajú a musíme hovoriť o tom, či cena nehnuteľností je potom reálna, keď ich ľudia berú ako investíciu, čo je veľmi pokryvená úvaha. Takže ceny nehnuteľností sú nafúknuté. Prvé, čo bude mať problém, sú obchodné centrá, ktoré sú navyše často duplicitné. V mnohých mestách je ich príliš veľa aj bez tejto situácie. Do kolien pôjdu nehnuteľnosti, ktoré nie sú na bývanie, ako kancelárie a podobne. Problém budú mať aj byty. Pokiaľ si ľudia myslia, že sa situácia rýchlo vráti do normálu a zase prídu CPčkári, aby si rýchlo prenajali byty v Bratislave, tak sa trošku mýlia. Niektorí teda budú predávať, ale nehnuteľnosti na Slovensku boli vždy v bubline.
Čo ale bežní ľudia, ktorí potrebujú jednoducho len bývať?
Normálne pracujúci ľudia platiaci hypotéky si myslím, že sa nemusia báť, pretože každá vláda zariadi, aby boli pozastavené exekúcie alebo pokuty za nezaplatené hypotéky. Tri nezaplatené splátky za hypotéku určite nebude argument na to, aby vás vykopli z bytu. To som si istý. Banky budú musieť túto hru aj tak prijať, pretože sú tak isto v problémoch a budú potrebovať nejakú pomoc tak isto ako korporátny sektor s tými dlhopismi, ktoré naemitoval. Neviem si predstaviť, že by toto niekto pustil len tak, že ideme teraz na tom vyložene robiť biznis s mršinami. To sa už trošku poučili z roku 2009.
Ako sa má na prichádzajúcu krízu pripraviť bežný človek?
Obyčajný človek by sa mal zamýšľať nad tým, čo potrebuje tento menový, finančný a najmä lokálny systém, pretože ten, ktorý máme teraz, nám už ani po kríze nepomôže. Pripravovať sa individuálne? Na čo? Ak ste zažili situáciu z 18.3., a tá sa už opakuje, že naraz na svetových burzách padajú ceny dlhopisov aj akcií, tak to znamená jediné, totálnu likvidáciu finančného systému. To nie sú „black swans“ (čierne labute), to sú hypernovy vo Vesmíre. Ak sa toto stane, čo porušuje všetky finančné pravidlá alebo pravidlá ekonomiky, tak tu je zbytočné špekulovať nad tým, či budem presúvať fondy, alebo budem utekať s peniazmi do nejakej banky.
Jedinú radu, ktorú môžem dať, je, nereagujte na žiadne ponuky maklérov ktorí vám tvrdia, že treba nakupovať s tým, že trhy sú na spodku. Prečítal som si od nemenovaného odborníka z prognostického ústavu SAV, ktorého poznám 30 rokov, že netreba nič robiť a v októbri sa budete tešiť, aké to bude výborné, a odporúča vám ísť na prechádzku do prírody. Ja ho potom v októbri zoberiem na prechádzku do Pezinka. Žiadna stratégia “kupujte spodky” dnes nefunguje. To je dúfam každému jasné, takže ktokoľvek vás otravuje s takýmito ponukami, tak tomu neverte. To sú rady na úrovni poloopíc.
Bude mať táto kríza aj nejakých víťazov. Či už z pohľadu štátov alebo odvetví. resp., koho to zasiahne najmenej?
Podnikateľsky určite nie a štátnych? V tom tiež nevidím žiadnu geopolitiku, tá je vždy o prachoch. Objaví sa veľa ľudí s veľa teóriami, ale teraz je hlavné zdravie a zdravý rozum. Možno, že za určitých šťastných okolností to môže mať víťazov v skutočne obyčajných ľuďoch, nie tých politických, ktorí presadia nejakým spôsobom zmenu národného aj globálneho finančného systému. Pretože ten, ktorý tu je teraz aj s celou cestovateľskou globalizáciou prinesie tento problém opakovane znova. Ak zmena nenastane, tak je úplne jedno, či skončíme ako civilizačný druh o rok alebo dva, ale ono to príde, ak sa to v základoch nezmení.
Je to teda koniec kapitalizmu, ako ho poznáme dnes?
Určite, ale ja som ďaleko od mechanickej aplikácie marxizmu na štýl Blahu. Mňa tieto veci nezaujímajú sprava ani zľava, musíte mať od toho odstup. Takže áno, skončil sa ten kapitalizmus druhej veľkej vlny globalizácie, tá prvá bola pred prvou svetovou vojnou a mimochodom sa skončila španielskou chrípkou. Globalizovaný kapitalizmus po liberalizácii voľného pohybu kapitálu v rokoch 1995 až doteraz sa skončil, ale on už aj tak končil, to sme videli na honení búrz, uvoľňovaní peňazí pre najväčšie korporáty a obrovskej nerovnosti.
Takže opäť, áno, končí sa jedna éra kapitalizmu, ale čo bude potom, ja neviem. Samé sa to neprinesie, ale keď dôjde k najbližšej konfrontácii s formálnou, volenou mocou, tak treba byť v tejto konfrontácii rigorózny a nečakať nahradenie veľkého zlodeja malým zlodejom alebo naopak. To je na nič. To všetci vieme. Zatiaľ treba ľudí skôr upokojiť. Ja som optimista, ak budú ľudia disciplinovaní a budú dodržiavať veci, ktoré zdravotníci a vlády vysvetľujú, tak to prejde.
Celý rozhovor TU.
Zdroj: denniks.sk
