Ťažko povedať, čo sa to okolo nás deje, ale pri pohľade na koronavírusové šialenstvo začínam mať pocit, že žijeme vo svete, kde už nie sme schopní reagovať na akúkoľvek udalosť rozumne, iba s plamenným výrazom, excentricky, emotívne a s poriadnym humbukom.

Ak som si myslel ešte pred dvoma týždňami, že malou výhodou koronavírusu je, že sa o nezmysloch typu klimatická hrozba mlčí, už si to nemyslím.

Koronavírus zahltil mediálny priestor aj sociálne siete a trúfam si povedať, že toľko negatívnych emócií za minútu svet ešte v histórii nechrlil.

Iste, tieto nezdravé súčasné reakcie na akékoľvek problémy či konflikty musia mať nejaké racionálne vysvetlenie – dlho nebola vojna, vďaka sociálnym sieťam sa môže ku všetkému vyjadriť každý, do toho občas niekto nepovie celú pravdu alebo omylom či zámerne klame a Trump preto vyhrá voľby a Británia ide preč z Európskej únie (to je irónia, progresívci), svoje myšlienky v médiách už nevyjadrujú len novinári či vzdelaní ľudia (niežeby by sa to vylučovalo), ale svoj blogísek má kde kto od Ildikó z Čiernej nad Tisou až po Kačenku v Aši – v tejto konštelácii potom nie je ťažké vyvolať hystériu na čokoľvek.

Koronabesneniu podľahol aj náš premiér a žiaľ, vyzerá to tak, že vírus napadol aj jeho organizmus s drobnou odchýlkou, a to že v jeho prípade nezaútočil na dýchacie, ale nervové cesty.

Ak som sa pri tvorbe koalície s nemým úžasom pozeral na nového Matoviča, ktorý s pokojom a kľudom (to je naschvál zdvojené) zostavuje vládu a zhosťuje sa neľahkej úlohy premiéra, obdivujúc jeho novú tvár a hovoriac si, to snáď nemôže byť on, tak rovnako s nemým úžasom pozorujem návrat toho starého Matoviča, zádrapčivého a neústupčivého, ktorý sa vyžíva v nezmysloch a pred ktorým nás varoval Robko (lebo kto iný vie a je schopný urobiť viac pre svojich ľudí).

Veru, Matovičovi nestačí naznačiť vypnutie krajiny, on sa po prívale zdesenia a argumentácie zo všetkých kútov (okrem Kollárových domácností) rozhodne túto myšlienku obhajovať a – a to by nebylo to nejhorší - on sa dokonca rozhodne ju rozvíjať!

Za chvíľu to u nás v boji proti koronavírusu začne fungovať tak, ako to popísal Cyril Northcote Parkinson vo svojich legendárnych zákonoch – čím menej nakazených a mŕtvych bude, tým väčšie hrozby vypnutia, reštartu a podobných nezmyslov budú na Slovensko číhať.

Máme jedného mŕtveho, stošesťdesiat ľudí v nemocnici, z 1900 testovaných malo v piatok potvrdený vírus 20 ľudí (niečo vyše stotina), tri týždne som nevystrčil nos z domu a premiér ma do toho poteší víziou, že uvažuje najprv o zákaze vychádzania cez veľkonočné sviatky a potom, neskôr, keď už budeme mať dekubity na zadku, aj o zmrazení krajiny na ďalšie tri týždne a možno aj na dlhšie!

A čím viac počúva, že vypnutie je blbosť na kvadrát, tým zanovitejšie to hudie.

On totiž nechce byť premiér, ktorému umierajú ľudia na koronavírus.

Ja nechcem byť zlomyseľný, ale už teraz je možno Matovič premiér, ktorému umiera viac ľudí na to, že sa zadusilo žuvačkou. A čo teraz? Zakážeme predaj žuvačiek? Zavrieme továrne na žuvačky, ak nejaké máme?

Viacerí ľudia nepracujú už vyše týždňa, ekonomika padá, deti nechodia do škôl mesiac, (keby bolo iba na ňom, nešli by asi do školy najbližších rokov desať), a namiesto toho, aby ľuďom povedal niečo pozitívne, tak ich straší vypnutím krajiny.

Nerád to hovorím pár týždňov po voľbách a už vôbec nie v tejto stresovej situácii, za ktorú môžu aj médiá (sypem si popol na hlavu), ale pre záchranu Slovenska pred koronavírusom netreba vypínať krajinu.

Úplne by stačilo izolovať šialené plány premiéra.

Autor: Peter Bercik

Zdroj: konzervativnyweb.sk

Články súvisiace s tematikou: