Kam sa v poslednom období pohnem, tam sa moje myšlienky obracajú k známemu a desivému "myšiemu experimentu", píše Markéta Šichtařová v článku uverejnenom na jej blogu na serveri idnes.cz.
Len pre pripomenutie:
John B. Calhoun (1917-1995) bol americký behaviorálny vedec známy pre svoje štúdiá hustoty obyvateľstva a jeho vplyvu na správanie ľudí. A pretože akosi nie je dané v rámci jedného vedeckého života zachytiť a vymodelovať správanie niekoľkých generácií ľudí, svoje experimenty vykonával na myšiach. Z toho, čo v 60. a 70. rokoch minulého storočia zistil, mrazí. Podľa všetkého príliš dokonalý život zabíja.
Vedec zavrel hlodavce do klietky, kde im poskytol všetko, po čom taká myš môže túžiť: neobmedzené množstvo potravín i vody, zákaz vstupu ich prirodzených nepriateľov, optimálnu teplotu, veterinárny dohľad a tak ďalej a ďalej.
Keď to skrátim: Spočiatku šlo všetko dobre. Len čo myši pochopili, že sa ocitli v Edene, začali sa oddávať sexuálnym radovánkam a množiť sa a množiť. Lenže potom to vzalo podivný obrat. Z ničoho nič sa myši začali množiť menej. Starší prestali byť v podmienkach hojnosti ochotný obetovať trochu svojho pohodlia mladým, a mladí zase boli nezocelení akoukoľvek nepohodou, takže správanie okolia ich doslova psychicky zlomilo.
Namiesto toho, aby sa mladá generácia snažila zapadnúť do prostredia a nájsť si v myšej hierarchii svoje miesto, stali sa z nich podivné indivíduá, ktoré vo voľnej prírode nenachádzame. Žili akoby odtrhnuté od reality, nevedeli sa o seba postarať, zato sa vedeli dokonale postarať o svoj vzhľad. Čoho im prebývalo na telesnom vzhľade, toho sa im však nedostávalo na IQ. Samce prestávali bojovať o územie, chrániť samice a dokonca sa aj páriť. Boli pre celú myšiu kolóniu vlastne ... k ničomu. Zbytočné existencie.
A potom myši začali umierať bez zjavnej príčiny - evidentne v dôsledku akejsi psychickej nepohody, hoci fakticky mali všetko, čo mohli chcieť. 1780 dní od začatia experimentu zomrela posledná myš.
Je tu snáď ešte niekto, kto nevidí paralelu so súčasným svetom? Keď dáme ľuďom zdanlivo všetko, čo môžu mať, keď sa o nich postaráme tak, že sa o seba nemusia starať sami, ich spoločenstvo začína nezadržateľne degenerovať. Civilizácia sa začína rúcať.
Nie, nemienim vykladať o hlodavcoch. Pointa je inde: Čím dokonalejšie materiálne životné podmienky, tým viac problémov si myši vymýšľali tam, kde neboli. Tak ako ľudia rozvinutého sveta dnes. Nikdy nebol svet tak materiálne bohatý. Nikdy nebol život jednoduchší. A nikdy nebolo toľko psychickej nepohody a nezmyselných fóbií tam, kde sú totálne prebytočné. Vyčarované zo vzduchoprázdna.
Viete, čo majú spoločné klimaalarmismus, #metoo, fanatický genderismus, a rúškovanie?
Majú spoločné to, že všetko dohromady to sú prebytočné a fanatické viery, ktoré nielen že k životu nepotrebujeme, ale ktoré v realite životu ubližujú a ktoré mohli vzniknúť jedine v rozožranosti z príliš ľahkého života.
Klimaalermismus vychádza z naivnej predstavy, že človek môže zmeniť klimatické zmeny. Namiesto toho, aby človek čelil nepohode, prijal realitu a zmenám sa prispôsobil, chce pohnúť vesmírom a kriminalizovaním hovädzích steakov chce znížiť intenzitu slnečného žiarenia, ktoré zvyšuje teplotu všetkých planét v slnečnej sústave.
Hnutie #metoo vychádza z naivnej predstavy, že ženy nemusia dávať mužom najavo, že sa im nejaké správanie nepáči, ale že muž im uvidí do hlavy a odhadne, kedy sa jeho flirt stáva nepríjemným, bez toho aby mu žena čokoľvek naznačila.
Fanatický genderismus vychádza z naivnej predstavy, že všetci sme rovnakí, že mužský aj ženský mozog fungujú rovnako, že žena má napriek svojim hormonálnym výkyvom rovnaké predpoklady k práci rozvážneho manažéra ako muž, a že testosterónom nadupaný muž má rovnaké predpoklady k práci ošetrovateľky ako žena. Áno, sú takí muži a také ženy. Ale jeden aby ich hľadal lupou. Genderizmus popiera biologickú realitu.
Rúškovanie a udavačstvo voči tým, ktorí odmietali hrať hru a značkovať so symbolom rúška, vychádza z naivnej predstavy, že kus handry cez tvár je schopný nahradiť náš imunitný systém. Namiesto toho, aby človek čelil realite a akceptoval fakt, že len a len náš zdravý životný štýl udrží v chode našu imunitu a len a len naša imunita nás uchráni pred smrťou, vymýšľa si kompulzívne jednanie, ktoré ho má údajne zachrániť.
Pretože áno, toto všetko nie je nič iné ako systém obsesií, teda mučivého strachu z vecí, ktoré za strach nestoja, a kompulzie, teda nutkavého správania, ktoré majú tieto mučivé nezmyselné obsesie zmierniť. Bojím sa vírusu - schovám si tvár do kusu handry - a uľaví sa mi, pretože začnem veriť, že napriek svojej obezite, nulovému pohybu a každodennému stresu si ma vírus nenájde. Pošlem svoj ojazdený diesel do centrálnej Afriky a namiesto neho si kúpim elektrokolobežku - a uľaví sa mi, pretože začnem veriť, že sa kvôli tomu na planéte Zem neupečiem.
Bolo by to poľutovaniahodné a mala by som voči ľuďom postihnutým tak silnými obsesiami more pochopenia a súcitu - keby však neboli takí agresívni a nedecimovali svojimi obsesiami aj môj život. Ich sloboda cítiť obsesie a bojovať s nimi svojimi kompulziami končí tam, kde začína moja sloboda žiť môj život bez obsesií a odporu k realite.
Markéta Šichtařová - riaditeľka spoločnosti Next Finance s.r.o., ekonómka, spoluautorka niekoľkých bestsellerov o aktuálnej ekonomicko-politickej realite. V roku 2016 vydala knihu Jak to vidí Šichtařová, aneb Co nám neřekli o imigraci, důchodech a naší budoucnosti.
Zdroj: konzervativnyweb.sk
