Rokovania s USA sú náročné, Slovensko si chráni záujmy (vraj)

09.04.2019 | 08:04 Cesta k dohode o obrannej spolupráci s USA je zložitá, pričom záujem Slovenska o jej uzavretie pretrváva s podmienkou, že konečný text bude obojstranne prijateľný. V tomto zmysle sa vyjadrili dva vysokopostavené slovenské zdroje, ktoré sú dôkladne oboznámené s priebehom rokovaní.

Denník Pravda od nich získal exkluzívne informácie o príprave dôležitej dohody s Washingtonom. Projekt vyvoláva napätie vo vládnej koalícii, pretože Slovenská národná strana začala spochybňovať jeho zmysel.

"V súčasnosti sa nachádzame v spoločných predstavách niekde na úrovni medzi 30 – 40 percentami. Kým však nie je dohodnuté všetko, dohodnuté nie je nič,“ uviedol jeden z nemenovaných zdrojov.

"Vytušili sme, že Američanom veľmi záleží na tom, aby do svojho projektu zaradili aj našu krajinu, čo nám umožňuje, aby sme neboli nerovnocenným partnerom vo vyjednávaní. Zjavne sa pozerajú na Slovensko tak, že má pre nich veľmi výhodnú strategickú polohu,“ upozornil druhý zdroj. (Všetky ďalšie citácie pochádzajú od oboch predstaviteľov, ktorí si želali zostať v anonymite.)

Washington sa začal zaoberať možnosťou posilnenia východného krídla NATO po roku 2014, keď nastala zmena bezpečnostného prostredia v Európe po udalostiach na Ukrajine. "Pentagon o dva roky neskôr identifikoval potenciál obrannej infraštruktúry na Slovensku ohľadne možnej spolupráce.“ Na prelome rokov 2016/2017 plánovači Pentagonu dostali požadované podklady od slovenskej armády a potom si priamo prehliadli vybrané lokality.

Američania poslali predbežný návrh dohody v novembri 2017. "Rámcovo to je v podstate totožné s textom, ktorý predložili Maďarsku.“ Keďže návrh bol vojenskej povahy, slovenský rezort diplomacie ho presunul na ministerstvo obrany. To niekoľko týždňov nereagovalo, odpovedalo až o necelé dva mesiace neskôr: "V januári 2018 po liste od šéfa diplomacie Miroslava Lajčáka minister obrany Peter Gajdoš súhlasil, aby rokovania viedlo ministerstvo zahraničných vecí.“

Nasledovala výmena informácií na diplomatickej úrovni. Za Američanov to riadil ich veľvyslanec v SR Adam Sterling, mimochodom, špičkový expert na oblasť východnej Európy. Za Slovensko to robil iba pár mesiacov vtedajší ambasádor v USA Peter Kmec, pretože od augusta 2018 začal pôsobiť ako poradca pre zahraničnú politiku u nového premiéra Petra Pellegriniho. (Po odchode Kmeca z Washingtonu vedie diplomatickú misiu Ivan Korčok, ktorý šéfovi Bieleho domu Donaldovi Trumpovi odovzdal poverovacie listiny v septembri 2018.)

Pôvodný text nebol pre nás prijateľný
Začiatkom jari minulého roku sa obe strany zhodli, že ak sa majú ich pozície priblížiť, treba priamo rokovať vo väčšom počte. (Časť agendy sa totiž týka aj rezortov dopravy, zdravotníctva, sociálnych vecí a rodiny.) "Američania prišli do Bratislavy v apríli 2018. Slovensko zastupovalo zhruba 25 odborníkov.“

Rokovanie bolo konštruktívne, ale nastal iba mierny posun, nepodarilo sa odstrániť viaceré prekážky. "Bola to situácia, keď sme vedeli, že sčasti korigovaný americký návrh naďalej nie je úplne v poriadku z pohľadu Slovenska. Pôvodný text nebol pre nás prijateľný.“

Pravda má zhruba dva týždne prvotný návrh k dispozícii, ale podrobne ho nezverejní, pretože obsah v nemalej miere nezodpovedá aktuálnej podobe pracovnej verzie textu. "Veľa vecí v ňom síce zostalo, ale zároveň veľa vecí sa zmenilo; niečo sa vypustilo, niečo sa doplnilo.“

Isté však je, že prinajmenšom dve sporné veci sa doteraz nevyriešili k obojstrannej spokojnosti. Oba zdroje potvrdili, že sa hľadá spôsob, ako ich podrobne definovať. "Slovensko v ničom nerobí hlúpe ústupky. Postupujeme, rokujeme zodpovedne v záujmoch nášho štátu.“

Dva z otáznikov
USA sa v pôvodnom návrhu dožadovali, aby ich vojenská polícia mohla podľa potreby vykonávať úlohy v priľahlých obciach v blízkosti objektov využívaných Spojenými štátmi. "Je pochopiteľné, že by mala mať právo urobiť poriadok, keby v miestnom pohostinstve našla amerických vojakov pri alkoholických nápojoch. Inak to však musí byť nastavené, keby napríklad nejakí slovenskí občania začali robiť vážne problémy v okolí objektov, ktoré by používali USA. Musí byť povinnosťou Američanov v takej situácii privolať slovenské bezpečnostné zložky.“

Otáznik stále visí aj nad jurisdikciou. Zjednodušene povedané: kto by prebral úlohu výkonu spravodlivosti v prípade porušenia zákonov. "Napríklad je určite rozdiel v tom, keby nejaký Američan za volantom nabúral do stojaceho auta bez ľudí a keby zrazil chodca na vozovke. V prípade tragédie si nevieme predstaviť, že by do toho nevstúpili slovenské orgány činné v trestnom konaní.“

leftDianie od leta 2018
Po spomínanom rokovaní v Bratislave v apríli 2018 slovenská strana zostavila pripomienky, ktoré do Washingtonu doručila v júni. "Američania to zoškrtali, viac-menej nám poslali pôvodný text. Povedali sme si, že toto nie je cesta ku kompromisom, preto sa začalo postupovať tak, že sa písali komentáre k jednotlivým častiam s vysvetleniami, čo je výhodné a čo je, naopak, nevýhodné.“ Táto forma komunikácia nastala v období november-december minulého roku.

Vyjednávači oboch krajín sa naposledy stretli vo februári 2019 vo Washingtone. "Nadviazalo sa na vyjasňovanie pozícií, pokračovalo sa v hľadaní východísk zo sporných vecí.“

Oba zdroje poznamenali, že stále existujú body, pri ktorých sa americkí a slovenskí vyjednávači zatiaľ nedokážu principiálne dohodnúť (snažia sa však nájsť kompromisy). "Na druhej strane máme veľa spoločných prienikov, ale to, samozrejme, nevypovedá o tom, že je zaručená cesta ku kompletnej dohode, čo si pritom obidva štáty želajú.“

Problémy na letiskách
Projekt spolupráce počíta aj s modernizáciou dvoch letísk. Pre Slovensko by to malo byť prínosom: "S Američanmi máme podpísanú dohodu o nákupe stíhačiek F-16. Vojenské lietadlá majú byť umiestnené na strednom Slovensku na Sliači, kde nám však chýba adekvátny sklad pre zbrane, ktoré tieto stroje používajú.“

Problém existuje aj na letisku v Kuchyni na Záhorí: "Táto lokalita potrebuje úpravu. Zásobovanie vojenských lietadiel palivami tam zabezpečuje cisterna, čo vôbec nie je bezpečný spôsob ohľadne teoretického rizika výbuchu takého vozidla na letiskovej ploche.“

Pokiaľ ide o muničné sklady, mohlo by ich byť okolo tucta. "Šesť by využívali USA, asi tri ostatní spojenci z NATO podľa aktuálnej potreby a zvyšok samotné Slovensko, čiže my tiež ako člen Severoatlantickej aliancie.“

Reč o veľkých detailoch
Hľadanie vzájomne výhodných formulácií niekedy býva ako mravčia práca. „Napríklad na jednom hárku papiera sme sa naposledy dohodli len na jednom číselnom údaji.“

Slovensko chce získať od Spojených štátov v niektorých veciach dohodu o detailoch. „Američania by napríklad chceli mať flexibilný prístup na naše letiská. Fakticky voľnú ruku. Možno len oznámiť prílet pár minút pred pristátím. Rokujeme o podmienkach, s akým časovým predstihom by mali povinnosť informovať o tom s úplnými konkrétnosťami.“

Podobne by to malo vyzerať v prípade využívania budov. Vrátane podrobnej úpravy, keby nejaký objekt mali k dispozícii iba Američania, alebo by sa oň delili so Slovenskom. Obidva zdroje na záver ubezpečili, že Slovensko je odhodlané obhájiť si svoje predstavy v rokovaniach s USA. „Z našich zistení napríklad vyplýva, že v pracovnej verzii textu máme viac odkazov na suverenitu nášho štátu ako Rumunsko, ktoré Spojené štáty tiež oslovili.“

Zdroj: pravda.sk

 


Zaujímavosti