Únos a Sviňa – dva filmy, pri ktorých stačí vidieť trailer, mená autorov a médiá, ktoré ich propagujú na to, aby ste pochopili, že ide o účelovú propagandu jasne ideologicky profilovaných umelcov. Prvý krát na súčasnú propagandistickú kinematografiu poukázal spisovateľ Roman Michelko: „V poslednom období sa akoby roztrhlo vrece s angažovanými filmárkami, ktoré majú ambíciu reflektovať našu „horúcu“ súčasnosť. Bolo by to v poriadku, ak by tieto filmy robili vyzreté filmárske osobnosti. To sa však ani náhodou nedeje. Naopak, tejto úlohy sa zmocnili relatívne mladé filmárky Zuzana Piussi – Od Fica do Fica, Mariana Čeneg-Solčanská — Únos a takmer debutantka Tereza Nvotová – Mečiar„.
Démonizáciu Robert Fica vo filme Zuzany Piussi a Vladimíra Mečiara vo filme Terezy Nvotovej komentuje Michelko nasledovne: Znôška schém, stereotypy a obsadenie „svojich ľudí“ typu Gál, Leško, Šimečka, Nicholson, Korda. Všade sa vyskytoval očakávaný naratív bez štipky objektivity, bez štipky originality. Nvotovej film sa drží liberálnej ideologickej línie: Mečiar = Fico = zlo. Ktokoľvek ich porazí, hoc aj za cenu totálneho rozpredania krajiny zahraničným vlastníkom či straty sociálnych práv (Dzurinda, Mikloš, Kaník, Radičová, Beblavý), je bojovníkom proti zlu. Tento až metafyzický, fundamentálny prístup liberálnych džihádistov sa opätovne opakuje v novom filme Sviňa. Na demaskovanie primitívnej propagandy si stačí uvedomiť niekoľko súvislostí.
Predvolebný dátum premiéry, ideologické pozadie autora predlohy, apelovanie na emócie diváka. Na film Sviňa už reagovala Eva Čobejová z konzervatívneho denníka Postoj slovami:
„Hlavná postava je biznismen Wagner s obrovským bruchom, postava, ktorá zjavne a nepokryto vznikla podľa vzoru Mariána Kočnera. Ale náš človek je tu možno ešte tvrdší a manipulatívnejší, ako ho poznáme z reality. Je to on, kto si kedysi vybral človeka vhodného zohrať úlohu premiéra. A vybral si ho najmä preto, lebo mal naňho silné kompromitujúce nahrávky. Mohol ho potom donekonečna vydierať, lebo kto by už chcel, aby sa video, na ktorom súloží s maloletou, objavilo na verejnosti? Preto nachytaný hriešnik poslušne založil stranu a poslušne plnil príkazy a želania filmového Wagnera. A ten mu ešte veľkoryso dohodil luxusný byt a atraktívnu asistentku, ku ktorej premiér vzplanul láskou.“
„Samozrejme, film nie je dokument a istú voľnosť príbehu si tvorcovia s gustom dopriali. Všetko však ešte zosilnili, pritvrdili, prehnali, aby divákovi neostali žiadne pochybnosti. Aby bol naozaj šokovaný a zhnusený až do dna svojej duše. A tiež utrápený, lebo sú tu aj scény, ktoré je naozaj ťažké zniesť. V tomto filme sa dosť vraždí, a obeťou nie je len novinár a jeho milá. Tvorcovia filmu pridali aj inú linku, ktorá je mimoriadne krutá. Vraždia sa v nej dievčatá umiestnené v resocializačnom centre. A tých vrahov z filmu si, ak chceme, vieme ľahko dosadiť za konkrétne persóny. A tu sú tvorcovia na veľmi tenkom ľade„.
Nebezpečenstvo tohto filmu spočíva v tom, že sa realita mieša s fikciou, čo ovplyvní menej vzdelaného či menej kritického diváka.
„Realita sa mieša s vymyslenými líniami, pre menej zbehlého diváka to však môže byť problém rozoznať. Môže to vnímať tak, že autor predlohy a scenáristi prosto vedia o pozadí viac ako bežný smrteľník, tak mu to ukázali v celej nahote, doslovne i obrazne. Cieľ je jasný, divák musí byť šokovaný, lebo ten šok mu bol sľúbený. Netreba byť preto útlocitný,“ píše Čobejová.
Film totiž podobne ako všetky marketingové kampane liberálov veľmi dobre vie o slabosti slovenského národa – silnej emocionalite, ktorá sa dá zneužiť na chladný pragmatický účel. Sviňa opätovne manipuluje s emóciami diváka s jasným racionálnym cieľom, vyhrať voľby pre súčasnú liberálnu opozíciu. Treba však dodať jeden podstatný fakt, ktorý by mal pohnúť aj s tým najtvrdším zástancom tohto filmu. Najnechutnejšou propagandistickou taktikou je totiž titulná pieseň Slovensko moje, otčina moja, ktorú použili ako hymnu filmu.
Autor predlohy Arpád Soltész nazval Slovákov bielou čvargou a tvrdo nimi pohŕda. Nenávidí všetko národné, avšak napriek tomu vo filme odznie motív jednej z najkrajších ľudových piesní. To je neuveriteľná bezočivosť liberálnych propagandistov. Filmu robí reklamu aj stránka Správy RTVS. Nekriticky ho adoruje, a tak sa priamo zapája do politického boja na strane liberálnej opozície. Titul filmu zodpovedá charakteru autora knižnej predlohy a všetkých tvorcov podobných filmov, ktorí emócie divákov účelovo zneužívajú na svoje podlé politické ciele. Film je jeden z najúčinnejších prostriedkov propagandy. Vedel to už Lenin. Vedia to aj oni. Našťastie je na Slovensku dostatok rozumných ľudí, ktorí takúto prvoplánovú propagandu dokážu dešifrovať.
Pozrite si upútavku na film Sviňa:
Arpád Szoltész o filme Sviňa v rozhovre pre portál Aktuality.sk:
Zdroj: zemavek.sk / postoj.sk / YouTube / InfoVojna
