Po dnešných stretnutiach mám dobrý pocit zo slovenskej zahraničnej politiky. Prvé bolo v európskom výbore parlamentu, ktorý vedie Tomáš Valášek. A druhé s ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom. Aj ako opozičný politik musím férovo uznať, že naša diplomacia a európska politika už dávno nebola v tak dobrých rukách.
To je dôležitejšie, než sa na prvý pohľad zdá. So Sme rodina v koalícii – a konzervatívnou väčšinou v parlamente – nie je nič isté. Z príkladov susedných krajín ako Poľsko vidíme, že ultrakonzervatívna agenda často prináša aj odklon od proeurópskej orientácie v zahraničnej politike.
Je to prirodzené, lebo európsky projekt stojí na hodnotách rovnosti, tolerancie a ľudských práv. Prvými varovnými signálmi na Slovensku sú hlasovanie o správe ombudsmanky, úvahy o zákaze interrupcií, či nevkusné osobné útoky na odborníčky, ktoré bojujú za rodovú rovnosť.
Preto je dobré, že na kľúčových postoch v diplomacii sú ľudia, ktorí ukotvenie Slovenska v Európe budú chrániť. Ako opozičný politik budem samozrejme kritizovať aj ministra zahraničných vecí či šéfa eurovýboru, vždy keď na to bude dôvod. Napriek tomu, že si oboch vážim. Vlastne, práve preto. Myslím, že presne takto by to malo v demokracii fungovať.
Zdroj: europskenoviny.sk
