„Ešte v predvolebnej kampani vo februári 2020, tesne pred koronakrízou, všetci politici dôvodili, v akej vážnej zdravotnej situácii je Slovensko,“ pripomína internista, hepatológ a gastroenterológ profesor Štefan Hrušovský pre portál extraplus.sk. A zrazu tie informácie podľa neho po voľbách stratili na význame, prešli na slepú koľaj a nič z toho, čo sa vyzdvihovalo ako závažný problém slovenského zdravotníctva, sa neriešilo.
Štatistiky sa zatajujú
Z mainstreamu už rok nepočujeme o ničom inom ako o koronavíruse. Zdá sa, akoby všetky ostatné choroby razom vymizli. No nie je to tak. Podľa Hrušovského sa štatistiky viac-menej zatajujú, pretože informácie, ktoré nie sú každodenne v médiách, sa ignorujú a ľudia sa tým nezaoberajú.
„V mainstreame sa dookola pertraktuje len jedna choroba, tak pozornosť obyvateľstva je zameraná len jedným smerom, a to je veľká chyba. Štatistiky dokazujú celé spektrum chorôb, tak ako to bolo aj doteraz,“ upozorňuje profesor.
Zdravotníctvo nerieši nič iné iba Covid
Už rok naše zdravotníctvo nerieši nič iné iba Covid. „Hoci vláda sa rozhodla spočiatku obmedziť iba operačné výkony, v praxi sa zmenil celý systém ústavnej aj ambulantnej starostlivosti. Ambulancie boli prázdne a celá nemocnica robila len akútne prípady,“ vysvetľuje Hrušovský.
Podľa neho sa týmto spôsobom oddialila diagnostika, ktorá je mimoriadne dôležitá na včasné odhalenie choroby, čím sa zachraňujú neraz samotné životy pacientov.
„V roku 2020 sme diagnostikovali množstvo pokročilých rakovín, zhubných nádorov tráviaceho systému. No tým, že sa politika a zdravotníctvo orientovali iným smerom, mali pacienti sťaženú diagnostiku, liečbu a zhoršenú prognózu prežitia,“ konštatuje Hrušovský.
Alternatívne názory nemajú podľa profesora dnes žiaden mediálny priestor a ich nositelia nemajú možnosť vystúpiť v diskusii. Keby médiá prizvali odborníkov s viacerými názormi, tak by sa to v obyvateľstve a odbornej verejnosti určite odzrkadlilo inými zdravotnými postupmi v rámci Slovenska za ten minulý rok.
Zdravie riešia politici
Problémom podľa Hrušovského taktiež je, že od počiatku sa problematika koronavírusu riešila mimo zdravotníctva. Riešila sa v politike a nie v systéme na to určenom. Slovenské zdravotníctvo zastalo a riešil sa jeden problém, ktorý sformulovali politici na základe konzílií s odborníkmi – správnymi i nesprávnymi.
„Slovenské zdravotníctvo začalo znášať dôsledky tohto rozvrhnutia a tie sú veľmi neblahé. V dôsledku politického rozhodovania sa slovenské zdravotníctvo v mnohých aspektoch dostalo do protismeru. Napríklad ochrana osobných údajov. Tu ide o prvú vec, ktorá sa vyhodila do smetí. Roky sme budovali ochranu osobných údajov a odrazu bol človek povinný s porušením zákona, pretože ten to nikomu neprikazuje, verejne sa preukazovať, či má, alebo nemá nejakú chorobu!“ Krúti hlavou profesor.
Kampaň Vakcína je sloboda spolu s účastníkmi z politického života je podľa lekára konflikt záujmov. „Politici nemajú právo prezentovať produkty takého malého počtu komerčných spoločností. Na to majú prípadne právo osobnosti spoločenského či športového života.“
Ďalším konfliktom záujmov je podľa neho to, že mnohí epidemiológovia, imunológovia a členovia konzília odborníkov sú zároveň na výplatných listinách farmafiriem.
„Problém je, že zamestnanci takýchto združení alebo firiem sú v štátnych orgánoch, ktoré rozhodujú o stratégii zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. A toto je konflikt záujmov. O každom by malo byť známe, či prijíma odmenu za to, že presadzuje používanie vakcíny. Prípadne, že sám vyrába diagnostické testy. A verejnosť má bez debaty právo poznať mená osôb v konzíliách,“ prízvukuje Hrušovský.
Povinnému očkovaniu jednoznačné nie!
„Som celou váhou svojej osobnosti proti povinnému očkovaniu proti koronavírusu. Som za dobrovoľné očkovanie, nech sa jednotlivec rozhodne, ako naloží so svojím zdravím,“ vyjadril sa jednoznačne profesor.
Hrušovský je za komplexnú liečbu a všetky, hoci aj kontroverzné liečby odporúča, ak ide o lieky, ktoré majú najmenej nežiaducich účinkov. „Mnohí lekári ich používali a viacerí z nás použili akúkoľvek bezpečnú liečbu, len aby zachraňovali životy. Odporúčam Ivermektín aj Izoprinozín. V Slovenskej republike sa používa rozšírený Marikov protokol, v ktorom je Ivermektín zahrnutý. Používajú sa kortikoidy, antibiotiká, imunomodulačné lieky, antikoagulačná liečba aj vdychovanie kyslíka s vysokým prietokom,“ zdôrazňuje.
Spoločnosť zareagovala na vírus priam patologicky
„Keby som použil medicínsky výraz na pomenovanie koronakrízy, tak to bola alergická reakcia, premrštená odpoveď spoločnosti,“ hovorí profesor.
Pýta sa, ak tu bude choroba, ktorá predstavuje smrtnosť v zlomkoch percenta, budeme tu naďalej mať alergické reakcie v podobe lockdownov a premrštených opatrení vládnych predstaviteľov? Spoločnosť priam patologicky zareagovala na vírus.
Porušenie osobnej slobody
Profesor si tak isto myslí, že zavedenie covid pasov je porušenie osobnej slobody a porušenie ochrany osobných údajov. „Dospeli sme do štádia, keď štát jednoducho trestá zdravých ľudí. Prehlbuje sa aj porušovanie ochrany osobných údajov, ktoré odovzdávate do rozličných lokálnych i celosvetových databáz.“
Hrušovský hovorí, že zásah je všade hlboký a devastačný. Situácia zasiahla do života každého človeka. Je to testovanie osobnej integrity ľudí, ale aj integrity náboženskej komunity. Najväčší problém sú podľa neho vlastne deti.
„Nedokážem si predstaviť, čo vyrastie z malých detí, ako rozvinú svoju osobnosť. Skutočnosť, že existujú rúška u detí, je vážny problém. Kam to až môže viesť? Moja vnučka nenosí rúško, ale pani učiteľka dbá o to, aby ich deti nosili. Opýtala sa vnučky: Tamarka, a prečo ty nemáš rúško? A jej odpoveď bola: Lebo ja som zdravá.“
Stojíme pri zrode nového totalitného režimu
„To, čo zažívame, môžeme pomerne presne pomenovať,“ hovorí profesor. „Stojíme pri zrode nového totalitného režimu so všetkými jeho dôsledkami. Rozvíja sa nám pred očami a prizeráme sa tak, ako sa prizerali iní pri vzniku iných totalitných režimov, pretože ľudia sú bezradní a spoločenstvo nevie nájsť silu vzdorovať.“
Kadencia zmien je podľa Hrušovského už taká, že sa nestíha reagovať nielen prakticky, ale ani odborne či osobnostne. „Mnohé opatrenia nemajú oporu v zákone, ale občania ich rešpektujú, a to je vážna chyba, pretože neovládajú právo. Ak je niečo nezákonné, nemôže to byť povinné,“ zdôrazňuje.
„Štátna moc prenáša kontrolné činnosti do rúk dozorcov, zriadencov a pomocníkov, ktorí nemajú právo overovať zdravotný stav, chorobu či očkovanie. Nenormálnosť sa stáva normou, dôstojnosť človeka sa ocitá na dlažbe. To, čo prežívame, považujem za bytostnú skúšku rodiny, pracovných, priateľských, občianskych i všeobecne medziľudských vzťahov,“ uzatvoril profesor Hrušovský.
Zdroj: hlavnydennik.sk
