Situáciu v krajine galského kohúta analyzoval Guy Millière na stránke Gatestone Institute v článku Francúzsko sa pomaly prepadáva do chaosu.
Paríž, Champs-Élysées, 14. júla 2019, výročie pádu Bastily. Tesne pred začiatkom vojenskej prehliadky prichádza prezident Emmanuel Macron vo svojej vládnej limuzíne, aby pozdravil dav.
Slávny bulvár lemujú tisíce ľudí, ktorí bučia, vykrikujú rôzne nadávky a skandujú svoju požiadavku "Macron, demisiu !!!".
Po prehliadke vypustilo niekoľko desiatok ľudí žlté balóniky a rozdávalo letáky "Žlté vesty ešte neumreli!". Polícia ich rýchlo a nekompromisne rozptýlila.
O chvíľu neskôr dorazili stovky anarchistov z "Antify" a začali stavať barikády z bezpečnostných bariér, založili požiare a rozmlátil výklady niekoľkých obchodov. Polícia sa s touto drsnou situáciou dlho márne potýkala, ale navečer, po niekoľkých úmorných hodinách, konečne obnovila pokoj.
O niekoľko hodín neskôr sa v blízkosti Arc de Triomphe (Víťazný oblúk) zhromaždili tisícky mladých Arabov z rôznych predmestí Paríža. Prišli svojím osobitým spôsobom "oslavovať" víťazstvo alžírskeho futbalového tímu. Boli rozmlátené ďalšie výlohy a mnoho ďalších obchodov vyrabovali. Všade boli alžírskej vlajky. Davy kričali: "Nech žije Alžírsko!", "Francúzsko je naše!", "Smrť Francúzsku!".
Tabuľky s názvami ulíc boli nahradené tabuľkami s menom náboženského a vojenského vodcu Abd El Kadera, ktorý bojoval proti francúzskej armáde v dobe kolonizácie Alžírska. Polícia sa obmedzila len na lokalizáciu násilia v nádeji, že sa nebude šíriť.
Okolo polnoci vyšli z jednej policajnej stanice traja lídri hnutia "Žltých viest" a povedali televíznemu reportérovi, že boli v ten deň skoro ráno zatknutí a celý deň ich držali vo väzbe. Ich právnik uviedol, že sa ničoho zlého nedopustili a boli len "preventívne" zatknutí. Pritom zdôraznil, že zákon prijatý vo februári 2019 umožňuje francúzskej polícii zatknúť ktorúkoľvek osobu podozrivú z plánovanej účasti na akejkoľvek demonštrácii; bez nutnosti schválenia sudcom a bez možnosti odvolania.
V piatok 19. júla 2019 alžírsky futbalový tím zvíťazil znova. Hordy mladých Arabov sa znova zhromaždili u Arc de Triomphe, aby "oslavovali". Škody spôsobené všade okolo boli ešte väčšie ako minule. Polícia tam tentoraz vyslala viac policajtov, ale tí skoro vôbec nezasahovali.
12. júla, dva dni pred výročím pádu Bastily, sa nahrnulo niekoľko stoviek nelegálnych migrantov z Afriky do Pantheonu. V Pantheone sú hrobky hrdinov, ktorí formovali dejiny Francúzska.
A na tomto posvätnom mieste migranti oznámili založenie hnutia "Čiernych viest" a vzniesli požiadavku na "regulárne prijatie" všetkých ilegálnych imigrantov nachádzajúcich sa na francúzskom území a zabezpečenie ich bezplatného ubytovania. Objavila sa polícia, ale odmietla zasiahnuť. Väčšina demonštrantov potom pokojne odišla. Niekoľko ľudí, ktorí nadávali policajtom, zatkli.
Francúzsko je dnes ako loď bezmocne unášaná prúdom - bez kapitána a bez kormidla. Nepokoje a bezprávia stále rastú. Zmätok a ťažkosti sa stali súčasťou každodenného života.
Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že veľká väčšina Francúzov je s prezidentom Macronom nespokojná. Zdá sa, že Francúzi nenávidia jeho aroganciu, neznášajú jeho pohŕdanie chudobnými ľuďmi a odmietajú spôsob, akým potlačil hnutia "Žltých viest".
Nemôžu mu zabudnúť, že nevenoval ani tú najmenšiu pozornosť požiadavkám protestujúcich, ako je napríklad právo organizovať ľudové referendá podľa švajčiarskeho vzoru.
A Francúzi neodpúšťajú. Macron sa už nemôže ukázať na verejnosti, aby neriskoval výbuch ľudového hnevu.
Zdá sa, že "Žlté vesty" konečne prestali demonštrovať a vzdali sa, lebo príliš veľa účastníkov demonštrácií bolo zranených alebo zmrzačených. Ich nespokojnosť však stále tlie pod povrchom, je to časovaná bomba, ktorá raz znova vybuchne.
Francúzska polícia sa pri svojich zásahoch proti pokojným demonštrantom chová brutálne, ale na druhej strane nedokáže zabrániť násiliu páchanému skupinami, ako je "Antifa". Preto sa teraz ku koncu každej pokojnej demonštrácie objaví "Antifa" na scéne.
Francúzska polícia jedná s mladými Arabmi a ilegálnymi imigrantmi obzvlášť opatrne, pretože dostala pokyny zhora. Policajti vedia, že mladí Arabi a ilegálni imigranti by mohli rozpútať rozsiahle nepokoje.
Pred tromi mesiacmi prenasledovala polícia v Grenobli dvoch mladých zlodejov - Arabov - na ukradnutom motocykli. V snahe uniknúť polícii havarovali. Nato začalo v Grenobli päť dní chaosu.
Keď čelí reptajúcim chudobným, vyzerá Macron rovnako ako každý iný autoritársky vodca. Prezident Macron nikdy neprejavil súcit s obeťami extrémnej policajnej brutality - s ľuďmi, ktorí stratili oko alebo ruku alebo utrpeli nezvratné poškodenie mozgu.
Namiesto toho predložil vo francúzskom parlamente zákon, ktorý by takmer úplne zrušil právo na protest a prezumpciu neviny, a ktorý by umožnil zatknutie kohokoľvek, kdekoľvek, dokonca aj bez dôvodu. A tento zákon bol parlamentom schválený.
V júni schválil francúzsky parlament ďalší zákon, ktorý prísne trestá každého, kto povie alebo napíše niečo, čo by mohlo byť označené ako "nenávistný prejav". Zákon je taký neurčitý, že na neho americký právny znalec Jonathan Turley cítil potrebu reagovať.
Napísal: "Francúzsko sa teraz zaradilo medzi krajiny, ktoré sú najväčšou hrozbou pre slobodu slova."
Voči násilníckym anarchistom Macrona autoritatívne nevystupuje. Keď čelí mladým Arabom a ilegálnym migrantom, vyzerá ako slaboch. Macron si asi pamätá, čo povedal bývalý minister vnútra Gérard Collomb v októbri 2018, keď podával svoju demisiu:
"Rôzne komunity vo Francúzsku sa čoraz častejšie dostávajú do vzájomného konfliktu a je to stále brutálnejšie ... dnes žijeme bok po boku, ale obávam sa, že zajtra môžeme stáť proti sebe pripravení k boju."
Macron si je vedomý tiež toho, čo povedal bývalý prezident François Hollande, keď končil svoje prezidentské funkčné obdobie: "Francúzsko je na pokraji rozpadu."
Macron vie, že toto rozdelenie Francúzska už dávno existuje. Väčšina Arabov a Afričanov žije oddelene od pôvodnej populácie v no-go zónach, kde je prítomnosť belochov stále menej a menej tolerovaná.
Väčšina Arabov a Afričanov sa nepovažuje za Francúzov - ale pritom vyhlasujú, že im Francúzsko bude raz patriť. Prieskumy ukazujú, že väčšina ich Francúzskom hlboko pohŕda a západnú civilizáciu odmieta.
Zdá sa, že stále viac z nich stavia požiadavky svojho náboženstva nad kultúrne zvyklosti francúzskej spoločnosti, mnohí sa zdajú byť zradikalizovaní a sú pripravení bojovať.
Macron zrejme bojovať nechce a rozhodol sa pre ústupčivú politiku ústupkov. Pritom je posadnutý svojimi plánmi urobiť z islamu francúzsku inštitúciu.
Pred tromi mesiacmi bolo založené "Moslimské združenia pre islam Francúzsko" (AMIF). Jedna vetva sa bude zaoberať kultúrnym šírením islamu a prevezme zodpovednosť za "boj proti antimuslimskému rasizmu".
Ďalšie vetva bude zodpovedná za programy, ktoré budú školiť imámov a budovať mešity.
Tento rok na jeseň bude zriadená "Rada imámov Francúzska". Hlavnými vodcami AMIF sú (súčasní a bývalí) členovia Moslimského bratstva, hnutia označeného za teroristickú organizáciu v Egypte, Bahrajne, Sýrii, Rusku, Saudskej Arábii a Spojených arabských emirátoch - ale napodiv nie vo Francúzsku.
Macron si je vedomý demografických dát a z nich odvodených očakávaní, že moslimská populácia vo Francúzsku v najbližších rokoch raketovo porastie. (Ekonóm Charles Gave nedávno napísal, že do roku 2057 bude mať Francúzsko moslimskú väčšinu).
Macron si uvedomuje, že bude čoskoro nemožné, aby bol ktokoľvek zvolený za prezidenta, bez toho, aby získal moslimské hlasy, a podľa toho koná.
Macron možno vie, že nespokojnosť, ktorá dala vzniknúť hnutiu "Žltých viest" stále trvá. Zdá sa však, že si myslí, že represia postačí na to, aby predišiel akémukoľvek ďalšiemu povstaniu, a vôbec sa nesnaží napraviť príčiny nedávnych ľudových nepokojov.
Hnutie "Žltých viest" sa zrodilo z odporu proti neprimerane vysokým daniam z pohonných hmôt a tvrdým opatreniam vlády proti automobilom a motoristom.
Tieto opatrenia zahŕňali zníženie rýchlostných limitov - na 80 km / h na väčšine ciest - a ďaleko viac kamier na meranie rýchlosti; prudké zvýšenie pokút za nezaplatený lístok, ako aj zložité a finančne náročné každoročné technické kontroly vozidiel.
Francúzske dane z pohonných hmôt v poslednej dobe opäť vzrástli, teraz sú najvyššie v Európe a tvoria 70% ceny pohonných hmôt.
Rôzne opatrenia namierené proti používaniu automobilov a proti vodičom sú pre chudobných Francúzov obzvlášť bolestivé. Z predmestia ich vyhnali netolerantní noví prichádzajúci, a tak teraz musí bývať ešte ďalej od miesta, kde pracujú a každodenne ďaleko dochádzať.
Prezident Macron nevenuje vôbec žiadnu pozornosť katastrofálnej ekonomickej situácii vo Francúzsku. Keď bol zvolený, tak dane, poplatky a sociálne poplatky tvorili takmer 50% HDP. Vládne výdavky predstavovali 57% HDP (čo je najvyšší podiel medzi vyspelými krajinami). Pomer štátneho dlhu k HDP bol takmer 100%.
Dane, clá, sociálne poplatky a vládne výdavky zostávajú teraz na rovnakej úrovni, ako keď prezident Macrona prevzal svoj úrad. Pomer dlhu k HDP je 100% a rýchlo narastá. Francúzske hospodárstvo nevytvára nové pracovné miesta. Chudoba zostáva extrémne vysoká: 14% populácie zarába menej ako 855 eur za mesiac.
Macron takisto nevenuje ani štipku pozornosti rastúcej kultúrnej katastrofe, ktorá zahlcuje Francúzsko. Štátny vzdelávací systém sa rozpadá. Rastúce percento študentov absolvuje strednú školu bez toho, aby bolo schopné napísať pár slušných, zrozumiteľných viet bez gramatických chýb.
Kresťanstvo vymiera. Väčšina nemoslimských Francúzov sa už za kresťanov nepovažuje. Požiar, ktorý spustošil katedrálu Notre Dame, bol oficiálne vyhlásený za "nešťastnú náhodu", ale v poslednej dobe bol chrám Notre Dame iba jednou z mnohých kresťanských budov, ktoré boli vo Francúzsku poničené.
Za všeobecnej ľahostajnosti verejnosti je ničenie kostolov na dennom poriadku. Len v prvej polovici roka 2019 vo Francúzsku vyhorelo 22 kostolov.
Zdá sa, že hlavným záujmom Macrona a jeho vlády nie je riziko nepokojov, nespokojnosť verejnosti, miznúce kresťanstvo, katastrofálna hospodárska situácia a islamizácia a jej dôsledky. Ich hlavným záujmom je jedine a predovšetkým zmena klímy. Hoci množstvo emisií oxidu uhličitého vo Francúzsku je nekonečne malé (menej ako 1% celosvetových emisií), zdá sa, že Macronovou absolútnou prioritou je boj proti "zmene klímy spôsobenej človekom".
Šestnásťročná švédska dievča Greta Thunberga sa stala oslavovanou celebritou "boja za klímu" a nedávno ju poslanci parlamentu podporujúci Macrona pozvali na zasadnutie francúzskeho Národného zhromaždenia. Vo svojej reči prítomným sľúbila, že k "nezvratnému zničeniu" planéty dôjde už veľmi skoro. A dodala, že súčasní politickí lídri "nie sú dostatočne zrelí", a preto potrebujú poučenie od mládeže.
Macronovi priaznivci jej nadšene tlieskali. Greta Thunberga tiež dostala práve založenú "Cenu slobody", nové každoročné vyznamenanie pre ľudí "bojujúci za hodnoty tých, ktorí v roku 1944 pristáli v Normandii, aby oslobodili Európu."
Je pravdepodobné, že ani jeden z tých, čo v roku 1944 pristáli v Normandii, si nemyslel, že bojuje za ochranu klímy. To je však len jedna z triviálnych drobností, ktorými sa Macron a poslanci, ktorí ho podporujú, nezaoberajú.
Macronovi a francúzskej vláde je rovnako ľahostajný osud Židov, ktorí čelia vzostupu antisemitizmu a obávajú sa súdnych rozhodnutí implementujúcich podriadenie sa násilnému islamu, a v dôsledku toho Francúzsku masovo opúšťajú.
Kobili Traore, muž, ktorý v roku 2017 zavraždil pani Sarah Halimi, odriekaval pritom súry z Koránu a kričal, že Židia sú "Sheitan" (arabsky "Satan"), nebol uznaný vinným.
Traore pred vraždou fajčil marihuanu, a sudcovia rozhodli, že za svoje činy nie je zodpovedný. Traore bude čoskoro prepustený z väzenia. Čo sa stane, až si opäť zadymí?
Niekoľko týždňov po vražde pani Halimi boli traja členovia jednej židovskej rodiny napadnutí, mučení a držaní ako rukojemníci skupinou piatich mužov, ktorí im hovorili: "Židia majú prachy" a "Židia musí zaplatiť".
Páchatelia boli zatknutí, všetci boli moslimovia. Sudca, ktorý ich súdil, oznámil verejnosti, že ich činy neboli "antisemitské".
25. júla 2019, keď hral izraelský futbalový klub Maccabi Haifa zápas v Štrasburgu, obmedzila francúzska vláda počet izraelských fanúšikov na štadióne na 600, a ani o jedného viac. Letenky do Francúzska si pritom už kvôli zápasu zakúpilo približne tisíc ľudí.
Francúzska vláda tiež zakázala izraelské vlajky na štadióne aj kdekoľvek v meste. Francúzske ministerstvo vnútra však v mene "slobody prejavu" povolilo pred štadiónom protiizraelské demonštrácie, na ktorých boli palestínskej vlajky a transparenty s nápismi ako "Smrť Izraelu".
Deň pred zápasom bolo v reštaurácii blízko štadióne brutálne napadnutých niekoľko Izraelčanov.
"Demonštrácia proti Izraelu úrady schválili v mene slobody prejavu, ale fanúšikom Maccabi Haifa úrady zakázali si zamávať vlajkou. To je neprijateľné," vyhlásila veľvyslankyňa Izraela vo Francúzsku Aliza Ben Nun.
Nedávno pristálo v Izraeli lietadlo plné francúzskych Židov, ktorí sa z Francúzska vysťahovali. Mnohí ďalší ich budú čoskoro nasledovať. Emigrácia do Izraela pre Židov často znamená finančnú stratu: Niektorí francúzski realitní agenti zneužívajú želania mnohých židovských rodín odísť z krajiny, a predávajú ich nehnuteľnosti za cenu oveľa nižšiu, než je ich trhová hodnota.
Macron zostane pri moci až do mája 2022. Niekoľko lídrov stredo-ľavých strán (napr. Socialistickej strany) a stredo-pravých strán (napr. Republikáni) sa pripojilo k La République en marche!, k strane, ktorú Macron založil pred dvoma rokmi. Výsledkom bolo to, že Socialistická strana a Republikáni vo voľbách úplne prepadli.
Hlavným protivníkom Macrona bude v roku 2022 pravdepodobne rovnako ako v roku 2017 líderka populistického Národného združenia Marine Le Pen. Hoci je Macron všeobecne veľmi nepopulárne a nenávidený, pravdepodobne použije vo svojej predvolebnej kampani rovnaká heslá ako v roku 2017: Bude vyhlasovať, že je poslednou nádejou Francúzska proti "chaosu" a "fašizmu". A má veľkú šancu, že bude znovu zvolený.
Každý, kto sleduje súčasnú situáciu vo Francúzsku, sa oprávnene môže pýtať, či sa Francúzsko už dávno nezačala prepadať do chaosu.
Žalostná situácia vo Francúzsku sa nelíši od situácie v mnohých iných európskych krajinách. Pred niekoľkými týždňami vydal africký kardinál Robert Sarah knihu "Le soir approche et déjà le jour baisse" ( "Večer prichádza - už sa stmieva").
"Hlavnou príčinou kolapsu Západu," píše, "je kultúrna kríza a kríza identity. Západ už nevie, čím je, pretože nevie a nechce vedieť, čo ho formovalo, čo ho tvorí, čím bol a čím je. (...) Takéto nihilistické sebapoňatia prirodzene vedú k dekadencii, ktorá otvára cestu [do Európy] barbarským civilizáciám. "
Presne to sa deje vo Francúzsku - aj v celej Európe.
Dr. Guy Millière je profesor Parížskej univerzity a autor 27 kníh o Francúzsku a o Európe.
