Podľa článku 1 Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika „zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo,“ a ďalej, že „uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky“.
Dva citované odseky tohto článku, a to hneď prvého, našej Ústavy jasne deklarujú, že na Slovensku je vláda práva!
Ale je to naozaj tak?!
Nebudem sa rozpisovať zoširoka, napíšem len gro: Slovenská republika je viazaná Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý okrem iného obsahuje čl. 6. Tento článok garantuje Právo na spravodlivé súdne konanie. Rovnaké ustanovenie obsahuje aj Charta EÚ, ktorá je súčasťou primárneho práva EÚ.
Toto právo na spravodlivé súdne konanie je v Ústave SR obsiahnuté v čl. 48 ods. 2: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnostia aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.“
Z tohto ustanovenia je dôležité slovné spojenie „ku všetkým vykonaným dôkazom“. Dôkazy v právnom štáte vykonáva súd! Jedine a výlučne súd! Nikto iný na to nie je oprávnený! A áno, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala! Ale pred súdom! Nikde inde! Nie na námestí, nie na ulici, nie v denníkoch! Pred súdom!
Momentálne na Slovensku prebieha kauza tzv. Kočnerove SMS-ky. V jednom kuse sa v priamom prenose preberajú nejaké „dôkazy“, ktoré ešte súd nielenže nevykonal, ale ich v niektorých prípadoch ani nepripustil. Ich preberanie na verejnosti však môže mať fatálne následky! Tým najhorším možným scenárom môže byť zbavenie viny obžalovaných a ich následné podanie sťažnosti na medzinárodné súdy, aby očistili svoje meno – laicky povedané! V konečnom dôsledku by sa nám všetkým mohlo stať, že by vysúdili odškodné od štátu. V takomto prípade by toto odškodné bola povinná zaplatiť Slovenská republika. Ak sa však nad tým trochu zamyslíme, Slovenská republika sme my všetci! Takže na toto odškodné sa vlastne v konečnom dôsledku „vyskladáme“ my všetci!
Deštrukcia dôkazov je zapríčinená neustálym únikom informácií zo spisov a hlavne ich zverejňovaním v médiách. Jedna rovina je tá, že novinár zistené informácie zverejní. Preto je novinár. Ale absolútne zlyhanie štátu ako takého je v tom, že k únikom informácií dochádza...
...aspoň si to na základe vyhlásenia pánov Šufliarskeho a Čižnára môžeme myslieť! Sami povedali, že pán Vagovič a pani Tódová vedia, čo v spise je! Toto je veľmi vážne obvinenie. Títo dvaja novinári nemôžu vedieť, čo v spisoch je, resp. bolo 7. februára 2019. Jedine, že by boli úniky zo spisov naozajreálne! A ak by boli reálne, znamená to, že obaja páni, aj pán Šufliarsky a aj pán Čižnár, vedia, žek únikom dochádza! Ak však dochádza k únikom, treba to zastaviť a dokonca si trúfam tvrdiť, že tomali zastaviť už dávno!
Nekonanie štátnych orgánov v tejto veci kriví súdny proces a môže mať za následok, že súd bude nútený, opakujem nútený, vysloviť verdikt, že obžalovaných zbavuje obžaloby! Pretože platí zásada indubio pro reo – v prípade pochybností (rozhodnúť) v prospech obžalovaného. Nie, súd nepovie, že sú nevinní! Oni totiž nevinní sú! Až súd povie, že obžalovaný je vinný! Nikto iný!
Vráťme sa k pánovi Čižnárovi a k pánovi Šufliarskemu. Ak chcú Slovensku dokázať, že novinárov krivo neobvinili, musia dokázať, že títo novinári mali informácie zo spisu. Ak toto dokážu, budú môcť začať trestné konanie voči tomu, kto tieto informácie zo spisu vyberá a dáva novinárom. Len takto sa tým únikom zamedzí a len takto zostane súdne konanie „čisté“ a pre obžalovaných aj spravodlivé.
DOKUMENT - Trestné oznámenie Judity Laššákovej:
VIDEO uvedené v trestnom oznámení nájdete v článku InfoVojny.
Zdroj: InfoVojna
