Za menej ako ročné pôsobenie vo funkcii odmena cca 20-tisíc eur? Takéto sumy totiž navrhol bratislavský magistrát vyplatiť trom členom predstavenstva spoločnosti Metro Bratislava a. s.

Do redakcie sme dostali návrh uznesenia pre zasadnutie valného zhromaždenia spoločnosti METRO Bratislava a. s., ktoré nás naozaj prekvapilo. V uznesení, ktoré predložila predsedníčka predstavenstva Zuzana Kolláriková sa totiž navrhujú vysoké odmeny pre troch členov predstavenstva, ktorí sa funkcie ujali iba v priebehu roka 2019. Konkrétne ide o odmenu pre Drahana Petroviča, ktorý je poslancom za Team Vallo v Petržalke.

Tomu navrhli odmenu 20 900 eur. Ďalším z odmenených mal byť Albín Mráz, ktorý za Team Vallo v Petržalke kandidoval v komunálnych voľbách. Pre toho je v uznesení navrhnutá odmena 18 900 eur. A tretím členom predstavenstva, ktorému sa mala ujsť rovnaká suma (18 900 eur), je Boris Tahy.

Dôvodom navrhnutých odmien je podľa uznesenia fakt, že sa spoločnosti Metro podarilo po vzájomných rokovaniach zrušiť za odplatu 50-tisíc eur nevýhodné zmluvy so spoločnosťou AHOJ DEVELOPMENT uzatvorené k projektu výstavby bytového domu Muchovo námestie 12, čím zabránili faktickej strate práva spoločnosti nakladať so svojím nehnuteľným majetkom v hodnote 2,5 -3,5 milióna eur.

Obrátili sme sa na magistrát  s otázkou, či je táto informácia pravdivá.

"Situácia v Metro je odlišná od iných mestských podnikov. Jediný príjem všetkých členov predstavenstva je mesačná odmena vo výške 400 €, na rozdiel od ostatných mestských podnikov, ktorých členovia predstavenstva, zodpovední zároveň aj za chod jednotlivých úsekov podniku, poberajú niekoľkonásobne vyššiu mesačnú odmenu. Práve tento rozdiel zohľadňovali navrhnuté odmeny. K ich schváleniu zatiaľ nedošlo," povedal nám hovorca magistrátu Peter Bubla. Odmeny teda zatiaľ vyplatené neboli. 

"Na rozdiel od minulosti Metro dnes vykonáva reálnu činnosť (stavebný dozor na Dúbravsko-Karloveskej radiále, podklady pre podanie žiadosti o stavebné povolenie na Petržalskú os, zabezpečuje prípravu výstavby nájomných bytov na Muchovom námestí, atď.). Práve naštartovanie fungovania podniku bolo úlohou členov dočasného predstavenstva. Navrhnutá odmena preto zodpovedá práci, ktorú členovia predstavenstva reálne vykonali a vykonávajú a zodpovedá tiež odmeňovaniu dočasných predstavenstiev v ostatných mestských podnikoch," dodal Bubla.

"Dvaja z uvedených členov predstavenstva sú nominanti mesta (Petrovič, Mráz), dvaja ministerstva dopravy (Veselovský, Tahy). Odmeny boli navrhnuté pre všetkých, nie selektívne len pre zástupcov mesta," vysvetlil ešte hovorca.

Návrh uznesenia:

Vallo chce zvýšiť poplatky v domovoch dôchodcov

Seniori, ktorí sú odkázaní na služby v mestských domovoch dôchodcov, by mali v novom roku platiť mesačne viac o 50 až 150 €. O primátorovom návrhu sa malo rokovať ešte v decembri, nestalo sa tak a mestské zastupiteľstvo sa ním bude zaoberať 30. januára 2020. 

Nový Čas oslovil pred Vianocami riaditeľov všetkých 7 zariadení v pôsobnosti mesta. Aká bola ich reakcia na zvyšovanie poplatkov?

Pod Hlavné mesto Bratislava patrí 7 zariadení pre seniorov s celoročným pobytom. „K zvýšeniu úhrad vedie mesto Bratislava neudržateľný stav v tejto oblasti. Výška úhrady platenej klientom sa v Bratislave nemenila od roku 2011, hoci náklady na prevádzku zariadení pre seniorov odvtedy narástli až o 43 %,“ povedal hovorca magistrátu Peter Bubla. Ako dodal, priemerná suma úhrady v zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti magistrátu je dnes 229 eur.

Bratislava má zo všetkých krajských miest najnižšiu úhradu, a to v priemere až o 34 %.

„Zotrvávanie v súčasnom stave by sa mohlo negatívne prejaviť v nedostatku a odleve zamestnancov, ako aj v kvalite poskytovanej sociálnej služby,“ doplnil. Nový Čas oslovil všetkých sedem zariadení, ktoré sú pod správou hlavného mesta. Bohužiaľ, iba dve riaditeľky sa nám ozvali, avšak s odpoveďou, aby sme sa obrátili na magistrát. Janka Dudoňová z Domova pri kríži sa pre denník Pravda vyjadrila, že v januári budú klientov o pripravovaných zmenách oficiálne informovať.

„Niektorí naši klienti zvýšenie cien zo svojho príjmu nezvládnu. Preto oslovíme ich deti, no máme aj takých seniorov, ktorí už nikoho nemajú,“ upozorňuje. Tvrdí, že klientom poskytnú všetky služby, na ktoré majú nárok.

Pohľadávky sa potom buď dostanú do dedičského konania, alebo, ak nebude čo dediť a nebude žiaden dedič, budú situáciu riešiť s magistrátom. Zástupkyňa zariadenia pre seniorov iného typu, ktorá si však neželala byť menovaná, nám prezradila, že pre mnohých dôchodcov to môže byť až likvidačná situácia. „Môže sa im stať, že dopadnú tak, že ich heslom bude nejesť, neumývať sa a nebyť chorí, lebo na to nebudú mať peniaze,“ uviedla.

Ohrozí prípadné zvýšenie seniorov?

Zvyšovanie úhrady neohrozí podľa hovorcu magistrátu seniorky a seniorov, ktorých príjmy sú nízke. „Ochrana príjmu pred neprimeranou úhradou, t. j. 25 % sumy životného minima, bude v súlade so zákonom o sociálnych službách rešpektovaná v plnom rozsahu,“ upokojil napätú situáciu Bubla.

„V prípade, že príjmy klienta zariadenia ani jeho majetkové a príjmové pomery či pomery rodiny nedosahujú na zvýšenú úhradu, vzniká klientovi voči zriaďovateľovi zariadenia pohľadávka, ktorú hradí mesto ako jeho zriaďovateľ,“ uzavrel.

Seniorské domovy v správe mesta:

1. Bratislava-Nové Mesto - Domov seniorov Archa
kapacita 120 miest

2. Bratislava-Petržalka - Petržalský domov seniorov
kapacita 60 miest

3. Bratislava-Dúbravka - Domov jesene života
kapacita 206 miest

4. Bratislava-Petržalka - Dom tretieho veku
kapacita 263 miest

5. Bratislava-Lamač - Domov seniorov Lamač
kapacita 195 miest

6. Bratislava - Podunajské Biskupice - Gérium
kapacita 50 miest

7. Bratislava-Dúbravka - Domov pri kríži
kapacita 160 miest

Sociálna oblasť zjavne nie je prioritou

Martin Halás, ekonomický analytik: "Je to veľmi zlé opatrenie! Nebude mať totiž dopad iba na samotných seniorov, ale aj na ich rodiny. Jestvuje totiž tzv. alimentačná povinnosť. To znamená, že domovy budú pýtať chýbajúce peniaze od detí klientov. V prípade, ak pôjde o rodinu s maloletými deťmi, tak peniaze pôjdu domovom na úkor detí! Je to o prioritách, sociálna oblasť však medzi ne evidentne nepatrí. Opäť bolo vyčlenených málo peňazí na túto oblasť."

Vallo zvyšuje Bratislavčanom aj daň z nehnuteľností. V priemere takmer o polovicu

Primátor Bratislavy Matúš Vallo spolu so starostami 17 bratislavských mestských častí (MČ) navrhol v decembri zvýšiť daň z nehnuteľnosti na území hlavného mesta zvýšením sadzby tejto dane. Daň by sa mala podľa spoločného návrhu zvýšiť v priemere o 45 až 50 percent, a to v závislosti od typu nehnuteľnosti a jej lokality.

Mesto Bratislava zvýši od 1. januára 2020 daň z nehnuteľnosti na svojom území. Rozhodli o tom bratislavskí mestskí poslanci na mestskom zastupiteľstve 12. decembra.

Primátor Bratislavy Matúš Vallo argumentuje, že k zvýšeniu dane z nehnuteľnosti je mesto nútené každodennou realitou a že má o 15 miliónov eur vyššie náklady pre všetky legislatívne opatrenia štátu za posledné obdobie. "Reálna situácia je taká, že Bratislava dnes potrebuje peniaze," povedal.

Senior nad 65 rokov žijúci v byte s rozlohou 50 m2 má podľa primátora od januára zaplatiť o 97 centov navyše za mesiac. V prípade rodiny v petržalskom byte s 50 m2 zaplatí za mesiac táto rodina viac o 2,8 eura. "Oproti tomu, aké sadzby sme najprv ohlásili, sme ich vo finále znížili pri bytoch a domoch," skonštatoval Vallo.

Zvýšenie dane, ako tvrdí, prinesie približne 12 miliónov ročne pre mesto a 12 miliónov eur pre mestské časti. Mesto chce tieto peniaze investovať do opravy ciest a chodníkov i do zlepšenia verejných priestorov a zelene.

S procesom, ktorým k zvyšovaniu dani prišlo, však neboli stotožnení niektorí mestskí poslanci, ale ani veľké podniky v Bratislave, ako sú automobilka Volkswagen či rafinéria Slovnaft. Vedeniu mesta vyčítali, že zvyšovaniu dani nepredchádzala diskusia a neexistuje ani dosahová štúdia.

Nové sadzby daní budú rôzne, a to v závislosti od typu nehnuteľnosti a jej lokality. Pásma budú štyri, od A po D. Najvyššie budú v pásme D, a to v mestskej časti Staré Mesto a v lokalite Nivy.

Pri bytoch budú od 0,90 do 1 eura za štvorcový meter (m2), za nebytové priestory od 1,80 do dvoch eur za m2, za nebytové priestory na podnikanie od 3,50 do šiestich eur za m2. Za domy zaplatia občania od 0,90 do 1 eura za m2, za skleníky od 0,90 do 1 eura za m2, za garáže od 1,50 do dvoch eur za m2. Pri priemyselných stavbách je sadzba dane od 5,75 do siedmich eur za m2, pri administratívnych stavbách od siedmich do deviatich eur za m2, pri ostatných stavbách od šiestich do ôsmich eur za m2. Pri rekreačných chatách od 2,25 do 3,50 eura za m2.

Pri ornej pôde a viniciach jednotne 0,30 eura za m2, pri trvalých trávnatých porastoch od 0,50 do 0,70 eura za m2. Pri záhradách od 0,90 od 1,25 eura za m2. Pri lesných pozemkoch a rybníkoch bude platiť jednotná sadzba 0,30 eura za m2. Sadzba dane pri zastavených plochách bude od 1,10 do 1,40 eura za m2. Za stavebné pozemky sa bude v Bratislave platiť daň od 0,90 do 1,25 eura za m2 a za ostatné plochy od 1,10 do 1,40 eura za m2.

Ktoré časti patria do akého pásma

Pásmo A, kde budú najnižšie sadzby dane, budú tvoriť mestské časti Vajnory, Podunajské Biskupice, Vrakuňa a Devínska Nová Ves. Pásmo B budú tvoriť Čunovo, Rusovce, Jarovce, Lamač, Rača, Dúbravka, Karlova Ves, Záhorská Bystrica a Devín. Pásmo C bude patriť lokalitám Trnávka, Vinohrady, mestským častiam Nové Mesto, Ružinov a Petržalka. Do pásma D budú spadať Staré Mesto a lokalita Nivy.

Vraj ide o trend

Keď návrh na zvýšenie sadzby dane z nehnuteľnosti bratislavským mestským parlamentom prejde, hlavné mesto sa tak pridá k ďalším krajským mestám na Slovensku, ktoré už podobne k zvýšeniu daní pristúpili. V opačnom prípade by nemohli realizovať mnohé investičné a rozvojové projekty.

Hlavné mesto pritom očakáva, že zvýšením sadzby tejto dane by mohlo do jeho rozpočtu pribudnúť ročne viac ako 12 miliónov eur. Polovica z trojročného výnosu, teda okolo 18 miliónov eur, by mala byť použitá na opravy a rekonštrukcie ciest a chodníkov, ďalších 18 miliónov eur by sa mohlo použiť na skvalitnenie verejného priestoru.

O konkrétnych takto realizovaných projektoch by mali byť v budúcnosti obyvatelia informovaní prostredníctvom webovej stránky hlavného mesta. "Je pre nás nesmierne dôležité, aby ľudia pochopili, že zvýšenie daní, presná suma, o ktorú dane zvýšime, sa neroztratí niekde v rozpočte mesta. Budú to peniaze, za ktoré Bratislavčania a Bratislavčanky uvidia konkrétne projekty," prisľúbil Vallo.

Starosta Záhorskej Bystrice a zároveň predseda regionálneho združenia starostov Jozef Krúpa v tejto súvislosti opätovne zdôraznil požiadavku zmeny prerozdeľovania príjmov z daní fyzických osôb zo štátu smerom na mestá a obce vrátane Bratislavy, ktorá "dopláca na zlé sčítanie obyvateľov" v minulosti. Zároveň zdôraznil apel na to, aby bola Bratislava ako hlavné mesto samostatnou kapitolou v štátnom rozpočte.

Vallo zvýšil cez leto poplatky za parkovanie

Bratislavskí mestskí poslanci v júni minulého roku jednohlasne odsúhlasili zavedenie parkovacej politiky v hlavnom meste. Jej spustenie v prvých zónach sa očakáva od roku 2021. Spoplatnené zóny budú iba na miestach, kde je výrazný problém s parkovaním a iba v časoch, keď problém s parkovaním pretrváva. Vo vyhradených zónach budú platiť za parkovanie vodiči, ktorí nemajú trvalý pobyt v Bratislave. Platiť však budú aj Bratislavčania rezidenti. Prevádzkovateľom parkovacej politiky bude hlavné mesto.

Vodiči, ktorí nemajú trvalý pobyt v hlavnom meste, budú v štyroch tarifných pásmach za parkovanie platiť od 0,50 eura do dvoch eur za hodinu. Najviac budú za parkovanie platiť v Starom Meste. Bratislavčania – rezidenti si za prvú parkovaciu kartu na byt zaplatia ročne 39 eur. Polročná a trojmesačná cena pri prvej rezidentskej karte nie je. Za druhú parkovaciu kartu na byt si rezidenti zaplatia 150 eur za rok, 75 eur za polrok a za tri mesiace 37,50 eura. Tretia parkovacia karta na byt vyjde Bratislavčanov na 500 eur za rok, 250 eur na polrok a 125 eur na tri mesiace. Na jeden byt bude možné vydať maximálne tri rezidentské parkovacie karty.

Mesto chce zaviesť aj návštevnícku a bonusovú parkovaciu kartu. Parkovaciu kartu „návšteva“ bude mesto vydávať obyvateľovi s trvalým pobytom v byte v zóne. Táto parkovacia karta má umožniť bez ďalšej úhrady dočasné parkovanie vozidla v zóne v rozsahu 100 hodín ročne, ak na daný byt je vydaná aspoň jedna rezidentská parkovacia karta, alebo 150 hodín ročne, v prípade, že na daný byt nie je vydaná žiadna rezidentská parkovacia karta. Parkovacia karta „bonus“ má ročne stáť desať eur. Mesto ju bude vydávať len osobe s trvalým pobytom v Bratislave. Táto karta umožní bez ďalšej úhrady dočasné parkovanie vozidla s evidenčným číslom, ku ktorému je karta priradená, na parkovacích miestach v zónach s tarifným pásmom B, C, D v rozsahu dvoch hodín denne.

Abonentská karta: od 500 do 2000 eur

Abonentské parkovacie karty bude samospráva vydávať podnikateľom, ktorí majú miesto podnikania v dotknutej zóne, alebo fyzickým osobám, ktoré sú vlastníkmi nehnuteľnosti v zóne. V tarifnom pásme A bude táto karta stáť ročne 2000 eur, mesačne 200 eur a týždenne 50 eur. V pásme B ročne 1500 eur, mesačne 150 eur a týždenne 37,50 eura. V pásme C ročne 1000 eur, mesačne 100 eur a týždenne 25 eur. V pásme D bude abonentská karta stáť ročne 500 eur, mesačne 50 eur a týždenná cena bude 12,50 eura.

„Som veľmi rád, že po dlhých rokoch a viacerých neúspešných pokusoch o reguláciu parkovania v minulosti sa nám dnes podarilo túto nesmierne potrebnú, ale zároveň veľmi nepopulárnu tému schváliť. A to dokonca všetkými poslankyňami a poslancami zastupiteľstva!“ napísal na sociálnej sieti bratislavský primátor Matúš Vallo.

Ľudia z okolia majú obavy

Vallo čelí kritike za to, že nie sú vybudované žiadne záchytné parkoviská napojené na rýchlu MHD a už sa ide platiť za parkovanie. Nie je jasné ako majú ľudia z trvalým pobytom mimo Bratislavy chodiť za prácou do hlavného mesta, keď napríklad popri tom vezú deti do škôlky či školy. Platba za hodinové parkovné bude pre nich poriadne vysoká.

V prípade ľudí z Bratislavy je problém s parkovaním už teraz, keďže chýbajú parkovacie miesta. Panuje obava, že ľudia budú platiť a parkovanie bude v takom stave ako doteraz.

Platiť za parkovné sa nebude na miestach vyhradených pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP). Pre autá prepravujúce osobu s ŤZP, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu, alebo má praktickú alebo úplnú slepotu, chce mesto poskytnúť zľavu 90 percent z parkovného. Zľavu vo výške 50 percent budú mať v systéme registrované elektrické vozidlá, s výnimkou hybridných elektrických vozidiel. Vozidlá registrované v mestskom systéme zdieľaných vozidiel majú mať stopercentnú zľavu.

Poslanci schválili aj deľbu príjmov z parkovacej politiky. Z výnosu úhrad za rezidentské parkovacie karty pôjde 50 percent pre mesto a 50 percent pre mestské časti. Z ostatných výnosov úhrad za dočasné parkovanie pôjde 85 percent pre mesto a 15 percent pre mestskú časť.

Vallo: Začala sa nová éra

V Bratislave sa začala nová éra, ako sa bude mesto vedieť postarať o svoj verejný priestor. Na margo vo štvrtok jednohlasne schváleného zavedenia parkovacej politiky to vyhlásil bratislavský primátor Matúš Vallo.

Primátor tvrdí, že pôjde o reguláciu, ktorá pomôže, aby sa Bratislavčanom žilo lepšie. „Čaká nás obrovský kus práce, aby sme prichystali jednotlivé zóny spolu s mestskými časťami a aby to vo finále na konci roka 2020 či začiatkom roka 2021 bolo dobre pripravené,“ skonštatoval.

Kým vstúpi parkovacia politika do platnosti, čo má byť začiatkom roka 2021, Vallo očakáva ešte veľa problémov. Parkovacia politika sa zdá byť podľa neho jednoduchá, lebo funguje v iných mestách, ale „našiť ju“ na Bratislavu, vidí ako komplikované. „Určite budú diskusie medzi mestom a mestskými časťami, ako majú vyzerať dané zóny a najväčšou vecou bude, ako ľuďom povedať, že keď porušia pravidlo, budú musieť zaplatiť pokutu,“ podotkol primátor.

Uvedomuje si, že aby bola regulácia parkovania v Bratislave úspešná, je potrebný väčší počet mestských policajtov i zlepšenie možností kontroly parkovania mestskou políciou prostredníctvom inštitútu objektívnej zodpovednosti. „Bez viac mestských policajtov, bez viac peňazí do mestskej polície a bez väčších právomocí mestskej polície to nebude fungovať,“ uviedol Vallo. Tvrdí, že budú pracovať na tom, aby mala mestská polícia viac policajtov a s ministerstvom vnútra už rokujú o zavedení inštitútu objektívnej zodpovednosti aj pre mestskú políciu.

Mestský poslanec, starosta Jaroviec a šéf dopravnej komisie Jozef Uhler je presvedčený, že nebyť rôznych, možno aj zlých pokusov v minulosti, tak vo štvrtok by parkovacia politika nebola schválená.

„Je iná v tom, že zohľadňuje väčšinu životných situácií, ktorým sa vyhovieť dalo. Ako ľudia používajú autá cez deň, kde jazdia, koho potrebujú voziť, za kým potrebujú ísť. Snažili sme sa zohľadniť všetko, čo sa len dalo,“ povedal.

Mestský poslanec a starosta Ružinova Martin Chren uviedol, že jeho mestská časť nutne potrebuje parkovaciu politiku. „Aby však celý systém fungoval, v najbližšom roku je potrebné doriešiť vyrovnanie účelových komunikácií, zaviesť objektívnu zodpovednosť pre mestskú políciu,“ vymenoval s tým, že je taktiež potrebné doriešiť fungovanie „systému merania času“.
Starosta Záhorskej Bystrice a mestský poslanec Jozef Krúpa upozornil, že by bolo naivné si myslieť, že hneď teraz alebo v roku 2021 bude všetko v poriadku a parkovacia politika bude ideálna.

„Nebude, ale dá prvotný základ, aby sa začali budovať záchytné parkoviská, parkovacie domy a aby život v Bratislave, pokiaľ ide o dopravu, získal jasné rámcové pravidlá,“ povedal. Mestská poslankyňa a starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová podotkla, že v ich mestskej časti už majú rezidenčné parkovanie vo viacerých zónach a aj súkromnú parkovaciu politiku, ktorá ostáva platiť do roku 2026. Mestský poslanec a starosta Petržalky Ján Hrčka povedal, že do 2021 bude mesto a mestské časti pripravovať systém, zbierať a vyhodnocovať dáta a snažiť sa otestovať si teórie.

Zdroj: bratislavskenoviny.sk /cas.sk / sme.sk / finweb.hnonline.sk / pravda.sk / InfoVojna

Články súvisiace s tematikou: